To bol zas víkend! Cestou na Littvafest sme sa s priateľkou na hodinku (čiže dve) zastavili na Revúcej. No a koho som nestretol? Peťa, ktorého určite všetci poznáte, pretože ste vyplnili dotazník k jeho výskume samovýteru pstruha dúhového na Slovensku. Plánoval som stretnutie snáď už pol roka, až ma takto musela zahanbiť náhoda 🙂 Revúca inak OK, rybochov si zas trochu cvrkol dúhakov, takže o rýchlu zábavu bolo postarané.
Nedeľné ráno po feste som 6.45 zabrodil do Džamboráku no a koho som nestretol? Opäť Martina Danča et. al, pozdravujem. Takže dva týždne od rozpačitého zahájenia zasa vo vodách Li Váhu. Išlo to vzhľadom na moje schopnosti a ambície výborne, za niečo vyše 3 hodín sa mi podarilo 12 rýb, ale… viete, koľkými spôsobmi je možné prísť o rybu? No tak napríklad odpálením z prívesu v plytkej vode hneď pri záseku. Zavadením záťažovky o bordel na dne pred podobratím. Chytením dublety počas zdolávania. Vystretím narovnaného háčika… No, proste mi to padalo. Ale ryby boli, aj keď síce menšie, ale druhovo pestré. PD, PP, Li, podustva, mrena. Jalcom ~60 som sa aktívne vyhol, nebolo času.

Ešte stále trochu prikalený Váh ma prinútil vziať si na piatok voľno. No veď ale po ceste máme aj Revúcu, vyskúšajme na chviľku. A už sme sa na Váh nedostali. Do pár minút od zabrodenia som z prvej jamy na búbaka vytiahol 35-ku a dve ryby okolo 40, nádherného, hrubého potočáka, a dúhaka, ktorý už chvíľu po pustení opäť lietal po tôni hore dole akoby nič. V ďaľšom úseku už bubák nefungoval, po vyskúšaní viacerých vzorov si ryby vybrali mikro perdigonku a show pokračovala. V malej vode padli pri zdolávaní viaceré pekné ryby, stačilo, že sa záťažovka na okamih zachytila o riasy a bolo. Náladu nám to ale nepokazilo. Vďaka za zvýšené lovné miery a vďaka zato, že evidentne sa často púšťajú naspäť aj „jedlé“ ryby. A na záver som zažil niečo, čo ma nabudúce cestou na Váh opäť prinúti ísť najskôr vyskúšať jednu jamku na Revúcej. Opäť aspoň „na chvíľu“…

Lipňová zahajovačka na Váhu 19. Vôbec mi to nešlo, za vyše dvoch hodín od 10-tej do 12-tej dve potrasenia od malých rýb na streamer, jeden lipník na sucho a zarobené na úpal. Priateľke som po príchode domov povedal, že večer pôjdeme spolu do mesta. Keď sme neskôr síce zaparkovali v meste, ale pri Revúcej, nebola úplne nadšená. Po vyhorení na Váhu som si ale musel napraviť chuť sušením. Podaril sa jeden krajší potočák, pár dúhakov a samozrejme lipne. No a do budúcej návštevy Váhu si musím doviazať muchy a ministreamre, ryby tam ani po 6 mesačnom odstáti nie sú sprosté.