Ďaľší deň opäť chvíľka na Stupavskom potoku, avšak na č. 1 – už poniže kopcov, pod diaľnicou. Potok tu pripomína Malinu vo vojenských lesoch. Koryto je hodne vymyté, dá sa z neho pekne nahadzovať, často aj na sucho. Len o pstruha som ani nezavadil, všetky zábery boli jalce. Asi bude pravda, čo sa hovorí – Stupavský pod diaľnicou je len o kusovkách splavených pstruhov, ryba sa tu už nevytiera.

Dve hodinky v Malých Karpatoch. Bál som sa nízkej vody, ale bolo jej tak akurát. Zatiaľ. Rybky boli pekne upratané v jamkách, rybačka ma veľmi bavila – stačilo prísť z boku alebo odzadu k jamke, pokľaknúť, nadhodiť lahučkú nymfu do prúdu a potom už len pozorne sledovať, či príde potrasenie. A ono vždy prišlo. Kým pred mesiacom som chytal (pravdepodobne kvôli rybárskemu tlaku) z troch – štyroch jamiek jednu rybku, teraz to boli aj tri – štyri rybky z jamky jedinej. Veľkosťou síce iba dlaňovky, ale aj tak ma to bavilo.

To bol zas víkend! Cestou na Littvafest sme sa s priateľkou na hodinku (čiže dve) zastavili na Revúcej. No a koho som nestretol? Peťa, ktorého určite všetci poznáte, pretože ste vyplnili dotazník k jeho výskume samovýteru pstruha dúhového na Slovensku. Plánoval som stretnutie snáď už pol roka, až ma takto musela zahanbiť náhoda 🙂 Revúca inak OK, rybochov si zas trochu cvrkol dúhakov, takže o rýchlu zábavu bolo postarané.
Nedeľné ráno po feste som 6.45 zabrodil do Džamboráku no a koho som nestretol? Opäť Martina Danča et. al, pozdravujem. Takže dva týždne od rozpačitého zahájenia zasa vo vodách Li Váhu. Išlo to vzhľadom na moje schopnosti a ambície výborne, za niečo vyše 3 hodín sa mi podarilo 12 rýb, ale… viete, koľkými spôsobmi je možné prísť o rybu? No tak napríklad odpálením z prívesu v plytkej vode hneď pri záseku. Zavadením záťažovky o bordel na dne pred podobratím. Chytením dublety počas zdolávania. Vystretím narovnaného háčika… No, proste mi to padalo. Ale ryby boli, aj keď síce menšie, ale druhovo pestré. PD, PP, Li, podustva, mrena. Jalcom ~60 som sa aktívne vyhol, nebolo času.

Ešte stále trochu prikalený Váh ma prinútil vziať si na piatok voľno. No veď ale po ceste máme aj Revúcu, vyskúšajme na chviľku. A už sme sa na Váh nedostali. Do pár minút od zabrodenia som z prvej jamy na búbaka vytiahol 35-ku a dve ryby okolo 40, nádherného, hrubého potočáka, a dúhaka, ktorý už chvíľu po pustení opäť lietal po tôni hore dole akoby nič. V ďaľšom úseku už bubák nefungoval, po vyskúšaní viacerých vzorov si ryby vybrali mikro perdigonku a show pokračovala. V malej vode padli pri zdolávaní viaceré pekné ryby, stačilo, že sa záťažovka na okamih zachytila o riasy a bolo. Náladu nám to ale nepokazilo. Vďaka za zvýšené lovné miery a vďaka zato, že evidentne sa často púšťajú naspäť aj „jedlé“ ryby. A na záver som zažil niečo, čo ma nabudúce cestou na Váh opäť prinúti ísť najskôr vyskúšať jednu jamku na Revúcej. Opäť aspoň „na chvíľu“…

Lipňová zahajovačka na Váhu 19. Vôbec mi to nešlo, za vyše dvoch hodín od 10-tej do 12-tej dve potrasenia od malých rýb na streamer, jeden lipník na sucho a zarobené na úpal. Priateľke som po príchode domov povedal, že večer pôjdeme spolu do mesta. Keď sme neskôr síce zaparkovali v meste, ale pri Revúcej, nebola úplne nadšená. Po vyhorení na Váhu som si ale musel napraviť chuť sušením. Podaril sa jeden krajší potočák, pár dúhakov a samozrejme lipne. No a do budúcej návštevy Váhu si musím doviazať muchy a ministreamre, ryby tam ani po 6 mesačnom odstáti nie sú sprosté.

Niekedy môžem byť na rybách celý deň a nezažijem nič mimoriadne. Inokedy stačí 50 minút medzi dvoma búrkami a som „sýty“ na ďaľších niekoľko dní. Dnes podvečer som z auta rýchlo zobral ešte vyviazanú #3-ku z Revúcej a poďho na MD. Mal som problém nájsť rybu, ktorá by buď ešte nebola hájená, alebo bola „zdolateľná“. Kapre nad 60 cm boli mimo hru, rovnako aj zaparkovaná šťuka. Vyskúšal som na worma pleskáče, ale jalce boli na muche prv, ako prepadla na dno. No a potom zazvonil hromblesk a rozprávke bol koniec.

Konečne na Revúcej a už vo dvojici. Dnes to bola taká socializačná vychádzka, pozdravujem Michala aj Martina Danča et. al. :). Sprvu to na prívlač išlo prekvapivo lepšie, 3stan vobler si vybrala aj „fish of the day“, potočák do 40. Mne sa podobne veľký dúhak vyskákal z jednoháku pri podoberaní, na väčšie ryby mám posledné vychádzky smolu. Ryba bola aktívna, ale prvý polčas mi to príliš nešlo – ani z hladiny, ani z dna. Až keď silný vietor začal zrážať na hladinu kadejaké pele a lístie, napadlo mi miesto rôznych prezentácií suchých vzorov skúsiť utopenú podenku. Veľká marcovka, ktorá by inokedy slúžila len ako dekorácia zapichnutá do klobúka, sa rybám páčila mimoriadne.

Dnes sme mali ísť vo dvojici na Revúcu, len počasie nám akosi rozbilo zostavu. Ocovi sa nechcelo do dažďa a mne zas samému odkrútiť si celodenku. Ale keď som bol už o piatej hore, vybehol som pozrieť na dve hodinky „aspoň“ Stupavský. Do tretice v Borinke. Chvíľu mi trvalo, kým som sa prenastavil z očakávania pohodlnej nymfovačky na ďaľšie nepohodlné kolenačkovanie a vystreľovanie muchy popod konáre. Našťastie ma hneď zo začiatku odmenila jamka, z ktorej som vytiahol až sedem čopotáčikov. To som na malokarpatskom potoku nezažil hádam vyše 5 rokov. A následne prišla konečne aj väčšia ryba, ale ja blbec som ju zapriahol z mosta a pri zdolávačke na žeriav PP 35+ samozrejme vyklepal jednohák. Nevadí, nabudúce. Alebo žeby som ešte vybehol podvečer zas…?

Máj, muškárenia čas. Poznávanie Stupavského potoka graduje, je sobota ráno a mám 2 hodinky na chytačku. Zabrodil som nad Stupavou, ale po pár sto metroch bez záberu som si to šibol opäť hore, kde som v piatok skončil. Jednu z jamiek som šiel už – už opustiť, keď azda až na 10. chirurgicky presné prevedenie nymfy tá zrazu zastala. Zodvihol potočák ~27, takže konečne aj väčšia rybka! Inak som len opakoval recept z piatku, jedna na krátko vedená ľahučká bažantia nymfa. Niektoré jamy si síce vypýtali aj streamer, ale voda je od 16.4. naozaj poctivo prechytaná vláčkarmi. Vyplašil som však jednu rybu 35+, takže už teraz sa teším, čo ma prekvapí do tretice.

Dnes som omladol o 15 rokov! Ale po poriadku. Väčšinu malokarpatských potokov mám už z detstva dobre prechytaných, ale Stupavský, do neho som dnes nahodil prvýkrát. Nádherný potok v májovom rozkvete. Veľa vody, dno ohoblované do biela, jamky také akurát, nad kolená. A hoci sú mi všetky povedomé, žiadnu z nich som nikdy nechytal. Fúka teplý vietor, les šumí, zavše počuť čľupnutie halúzky do vody. Hneď v prvej jame som zbadal zbierať čopotáka, úplne nadržaný som ho ale samozrejme poplašil. O pár jamiek vyššie, po správnom nahodení nad jamu – aby lahúčku nymfu strhol hučák na dno – prišiel záber a mne v lapačke skončil po dlhej dobe opäť malokarpatský potočáčik. No radosť obrovská, chytanie na potoku je také prosté chlapčenské huncúctvo. O muchu až tak nejde, zato sa treba vedieť poohybáť, zakrádať až k rybe, prvý náhod do tône je často rozhodujúci. Žiadna veľká ryba sa hore nad Borinkou nekonala, ale po päťročnej prestávke od Vydrice som sa naozaj cítil, akoby som po dlhej dobe znovu spustil rozpozeraný film…