Vyskúšal som aj úsek vyššie nad Prečínom – tam, kde som prvýkrát chytal koncom apríla a za trištvrte hodinku chytil zero. Dnes som mal už po pár minútach dve ryby. Bola to paráda chytačka, dokonca z jednej jamky – prítoku vlásočnice – som chytil 7 dvadsaťsedmičiek a ešte nejaké drobné k tomu. Bežne som chytal 4 – 5 alebo aj viac rýb z každej väčšej jamky, ktorá mi sadla. Ale ani tu sa mi väčšia ryba nepodarila, fish of the day bol potočák o malíček väčší ako ostatné, cca 29 – 30 cm. Určite tu ale veľké ryby sú, len som sa opäť nechal uspať fungujúcou muchou miesto toho, aby som skúsil napríklad väčší streamer a prechytať radšej viac vody, než stáť 10 minút nad jednou jamkou. Tak snáď nabudúce. Už ozaj…

Tak do tretice Domamižanka, 6 hodín vo vode, približne pol na pol v meste a v divočine vyššie. V meste som mal skvelé podmienky, teda aspoň vizuálne, keďže voda tiekla po daždi trošku šmrncnutá. Prešiel som si hornú polovicu od nákupného centra vyššie, takže Považskú už mám už takmer prejdenú celú. Chytal som prevažne na suchého potočníka, čopotáky reagovali dobre, chytil som hromadu dvadsaťsedmičiek. Žiadna väčšia ryba sa mi ale ani tentoraz nepodarila, ani som dnes žiadnu nezahliadol v splavoch. Zdá sa, že väčšie ryby sa držia prevažne v CHaPku nižšie. Inak, dnes (sobota) som nestretol žiadneho rybára, zdá sa, že sa nápor po začiatku prívlačovej sezóny presmeroval na kaprovky.

Krátke repete na Domanižanke. Od poslednej návštevy sa mi pod chvíľou spontánne v hlave prehrávali pohľady na pekné ryby, ktoré som naposledy zahliadol v splavoch, tak som sa jednoducho musel čím skôr vrátiť, hoci len na chvíľku. Splavy ale boli dnes statočne obliehané rybármi a velikáni sa neukazovali, len sem – tam väčšie dúhaky cez tridsaťpäť. Tak som sa šiel poprechádzať so suchou muškou. Keďže to išlo pekne, veril som systému, že to šťastie sa unaví a lapím aj takto pomimo top jám peknú rybu. Zabral mi ale len jediný krajší potočák ~35, po záseku sa rozbehol oproti mne, nestíhal som zbierať šnúru a samozrejme sa vyklepal. Väčšie ryby sú tu inak mimoriadne pozorné voči akémukoľvek pohybu na brehu a tiež šnúroplaché, treba na ne pekne z diaľky, aby nič netušili. Tak to ale mám rád. Poviažem niečo a snáď do tretice príde konečne aj ozaj pekná ryba – skoro sa až hanbím, že na takto dobrej vode chytám samé menšie.

Keďže moja posledná upršaná vychádzka na Pružinku ma týždeň odstavila od rýb, zahral som sa trochu na urazeného a vybehol na chvíľu opáčiť Domanižanku vedľa, do Považskej. Po chorobe mi nevadilo ani stále zakázané brodenie 🙈, aj keď prísť o rybu (a následne aj o muchu) len preto, že sa do niečoho zavadí tesne pod brehom, to zamrzí. Ale čo je dôležítejšie, ani na tomto CHaP-ku nie je o adrenalín núdza. V niektorých splavoch sa preháňali krásne ryby. Tie najväčšie mali skôr rybožravú náladu, ale streamrom som sa im tentokrát netrafil do vkusu, tak som zakrátko prezbrojil na suchú muchu a zachytal si ozaj pekne – s dôrazom na *pekne*, lebo žiadneho z miestnych velikánov som nezdolal. Vyše polhodinu som skúšal presvedčiť ozaj pekného potočáka, zaparkovaného pod stromom, ten už ale zjavne videl všetko. Viackrát vystúpal, ale nezabral. Počas jeho obliehania som ale povedľa chytil viacero dvadsaťsedmičiek. V ďaľšom zo splavov som na dne pri kraji objavil zaparkovaného dúhaka, ktorému som tipoval tak štyridsať. Bol zvedavý, ale opatrný. Nakoniec po niekoľkých vystriedaných muchách vzal mop fly nehybne položenú na dne. Po záseku – keby mal ruky, tak by nimi do široka rozhodil, a keby vedel hovoriť, tak by kričal – zasa ma chytili, ja som to vedel! Ale jeho veľkosť som v hlbokej vode poriadne nafúkol, mal „iba“ okolo tridsať. Kratšiu vychádzku zakončila pekný potočák pod štyridsať (tento už naozaj), ktorý zobral záťažovku, ale zdolávačku skomplikoval dvojročko, ktorý mu prišiel na pomoc a začať ťahať za prívesnú muchu. Samozrejme, že som nakoniec zdolal iba menšieho pomocníka…

Posledný týždeň som strávil doma s teplotami, keď ale konečne odzneli, hneď som vybehol na malokarpatskú pstruhovku, kvôli ktorej celé Slovensko nesmie skracovať meno Bratislave. Tí zanietení ju poznajú skôr kvôli síce zriedkavým, ale veľkým potočákom. Teda, tak tomu ešte donedávna bývalo. Bohužiaľ podobne to skonštatoval už pred dvoma rokmi aj domáci youtuber Miro (skvelé videá nielen z Malých Karpát, určite odporúčam popozerať). Potok je to síce stále krásny – krytý z hora, s podmytými brehmi a hlbokými jamami – ale kvalita a prietok vody už nie je, čo býval. Už som z Blavy nemal pocit pstruhovky, ale skôr podpstruhovej kaprovky, kde naozaj len sem – tam môže v tôni čakať splavený odrastený potočák. Za hodinu a pol chytačky sa nepodaril ani záber, žiadnu rybu som ani nevidel alebo nevyplašil, no a dlhšie som sa po chorobe predierať cez prales okolo vody nevládal. Ale ktovie, možno tam nejaký velikán stále je. Tak, ako vždy bol… Len si ho treba poctivo vychodiť.

Teším sa, že prší, lebo aj keby som sa netešil, aj tak by pršalo. Sprvu som mal na dažďom prifarbenej Pružinke len promile záberov, čo ostatné vychádzky. Naviac, Pružinka zahájila jarné upratovanie – zvýšená voda vyplavovala kopec odtrhnutých rias, tráv a halúzok, takže čo náhod, to čistenie muchy. Vo veľkom stavidle ma prebral z agónie loviaci dúhak šesťdesiatnik, ale mojimi muchami sa nenechal ani vyrušiť, ani vyprovokovať. Pán ryba. Streamer vedený krížom cez stavidlo mi chytil nasadeného potočáka tridsaťpäťku, ktorá poplašila domáce ryby, a ďalej na nymfu a mokrú muchu to už bola v stavidle drina. Striedavo popršiavalo a mrholilo, až sa napokon pred obedom spustil vytrvalý lejak. Do stúpajúcej vody som previazal opäť na streamer a zakrátko nato zapriahol dúhaka nad 50. Sprvu som si myslel, že som zavadil. V dôsledku váhavého – alebo presnejšie, žiadneho – záseku sa iba prevalil pod hladinou a spadol… Chytal som na „touch and go“ – náhod ľahkého streamra tesne pod breh, vystretie šnúry, dve tri potiahnutia s pod brehu smerom do prúdnice a opäť náhod. Jeden náhod som ale prestrelil – streamer skončil až na tráve. Potiahnutie, čľup do vody pod brehom… a za streamrom sa hneď objavila vlna od pekného potočáka. Vtedy mi to docvaklo – nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť ešte lepšie. Previazal som na nepotopiteľného, jalcového chrobáka. Náhod na trávu, potiahnutie, čľupnutie… je tam. Krásny, medeno – zlatý potočák. Takéto čosi by som mimo dažďového ošiaľu nezažil, oplatilo sa moknúť. Pstruhy boli rozplávané z jám a zvedavo snorili pod brehmi, čo za dobroty kvapky dažďa pozrážajú do vody. Pôvodne som sa chcel na CHaP-ku zastaviť len na hodinku – dve, nakoniec som ho prešiel celé. Odchádzal som po vyše štyroch hodinách, až keď som premokol do nitky.

Poobede som sa vybral na dve hodinky pozrieť Stupavský potok. Keď sa mi ale pred nájazdom na diaľnicu otvoril výhľad na dažďové mraky, stočil som to na Malý Dunaj. Veď už minule mi Parná pripomenula, že aj s nepstruhami môže byť sranda. Takže Fenolový potôčik. Sprvu som sa trápil, podarilo sa mi pár menších rýb a spadol jeden kapor. Keď sa znova rozpršalo, vybral som sa ešte hore do húštin, s jednou suchou chytro pozrieť, či niečo nezbiera kvapkami zostrelné chrobáky. No a samozrejme zbieralo. Poslednú dobru prichádzam suchej muške na chuť viac a viac…

Takmer mesiac pstruhovej sezóny je preč a ja som ešte nebol v Malých Karpatoch. Takže dnes na tri hodinky Parná. Najskôr som do nej nakukol v Košolnej, ale blato na brehoch a kalná voda ma do pstruhovej nálady nedostali. Presunul som sa teda vyššie, až na samý začiatok revíru, pod nádrž. V stavidle pod ňou som mal zakrátko tri pekné ryby – pleskáča okolo 50, veľkého jalca a tretiu, ktorú som počas zdolávania ani nevidel. Všetky tri mi z pstruhovej nymfičky bez protihrotu spadli. Prezbrojil som na bielu rybu a stavidlo bičoval ešte vyše hodiny, prišiel už ale len jeden slabý záber. Tak som konečne zdvihol kotvy a šiel chytať na potok. Keď som zbadal malý karpatský potôčik – ale s hlbokými jamkami – uvedomil som si, ako ma dosiaľ rozmaznali väčšie pstruhovky ako Revúca a Pružinka. Takže na kolená, a strielať muchu popod konáre. Hneď v druhej jamke sa krátko po dopade muchy zablysol zlatý bok a výsledok vidíte na fotke. Podľa chvostovej plutvy to bol azda násaďák, ale priamo pod nádržou som v regulácií zbadal aj potočáka jednoročka, takže samovýter tu našťastie ešte funguje.

Poobede som vybehol ďaleko nad CHaP – ešte vyššie nad úsek, kde som končil minule. Z prvu som chytal od mosta po prúde a predstavil sa mi azda najpstruhovejší úsek Pružinky. Zatienený, plný pereji s veľkými balvanmi, v každom meandri krásna tôňa. Ale ani ťuk. Na brehu boli ešte mokré stopy, tak zrejme to niekto tesne predo mnou prebrodil a ja som nedokázal nič dochytať pomocou streamra a splavovanej nymfy. Určite sa ale vrátim inokedy.
Po hodinke som sa teda otočil hore prúdom a tam už opäť hrali „tú moju“. Pružinka tam bola o čosi menej divoká, dalo sa pekne hádzať aj jednu suchú cez hlavu a divoké potočáky spolupracovali. Rozmýšľal som, či v jednom z meandrov s hromadou naplaveného dreva riskovať isté uviaznutie. Zjavne som bol po dlhej dobe prvý, kto to riskol – okamžite zabral pekný potočák cez tridsať, bohužiaľ som ho musel držať kvoli prekážkam na krátko a vyskákal sa. Na záver som si bol zabehať od cesty až ponad Tŕstie. Pružinka sa hore prúdom vyvíja očakávane – je rýchlejšia, ale menšia. Poodhalené brehy naznačujú že zväčša býva vody viac. Snáď sa to pred letom ešte poriadne rozprší, aby bolo dosť vody aj v lete…

Tak ešte jedenkrát Pružinku prosím, pol na pol CHaP a „divočinu“ hore. CHaPko bolo výborne, ale nešlo to tak, ako minule. Alebo s jedlom rastie chuť? Podarilo sa mi viacero pekných rýb do štyridsať, čo by som za to dal na iných potokoch.. Naviac, pri brehoch už bolo vidieť rozplávaný plôdik lipňa. Väčšinu času som sušil, ale väčšie ryby nestúpali, takže ak som chcel z kríkov vytiahnuť nejakú štyridsiatku, musel som pod ne pustiť worma, mopku alebo streamrik. Pružinka len podčiarkuje, ako dôležitý je pre pstruha úkryt. Našiel som päťdesiatku dúhaka, ale na absolútne neprístupom mieste. Ďaľší taký bol v jednom zo splavov, aj mi poobkúskaval mopku, ale zasekol som neskoro. Dosť netradičný zážitok mi pripravil iný dúhak okolo štyridsať, zaparkovaný pod brehom. Na lávke cez Pružinku sa postupne nazbieralo až šesť obdivovateľov, ktorí sledovali, či zaberie. Po ceste prehrmela hlasná motorka. Všetci sa otočili za ňou, v tom ale dúhak zabral a okamžite po záseku vyskočil na breh. Snažil som sa ho stiahnuť späť do vody, ale nešlo to. Keď moji „followeri“ opäť obrátili pozornosť na potok, videli už mňa, ako v rýchlosti idem cez vodu podobrať rybu na brehu oproti.