Vody číre, revúcke skalná, krásne sú na tebe rána. Čo to hovoril Svätopluk o tých troch prútoch? Že aj keď máš v aute nachystané tri, chytať môžeš iba na jeden, zato ale tri dni v týždni?
Tak posledná zahajovacia vychádzka. Revúca tajomná, po daždi. Takto ju mám najradšej. Idem sa len tak poprechádzať s mokrou muškou, prichádzam k obľúbeným malým kaskádam. Kým povyťahujem šnúru z kolečka, muchu položím na dĺžku udice pred seba, keď okamžite poď ňou zovrie voda, je tam! Potočák sa kŕmil prakticky až na brehu, vo vode do pol kolien. Okamžite po záseku ma ťahá do konárov dolu prúdom. Nasleduje klasická zdolávačka zozadu, bez lásky, s brzdou na fest. Potočákovi sa od konárov nechce, tak idem ja za ním a podoberám ho sotva z polovice zdolaného s tým, že na internety napíšem, ako sa hrdinsky bránil. Krásna ryba, nasleduje pár rýchlych fotiek a sám sa mi vyšmykne z ruky naspäť.
Vždy po krajšej rybe u mňa prudko klesá motivácia chytať ďalej, našťastie prichádza Robo a vyhecuje ma dochytať aspoň do jednej poobede. Podobne na tom boli aj ryby, dážď striedavo zapínal a vypínal aktivitu. Do tretice ale všetko dobré.

Revúca už dnes tiekla, akoby sa ani nechumelilo. Teda nepršalo. Nechytal som na krásu, ale zas raz len bodovo vyberal jamku za jamkou, ako dieťa, ktoré dostane adventný kalendár a celý sa ho snaži vyžrať čim skôr. Potočák ~40, podobný dúhak a ešte zopár rýb cez 30 utlmili aspoň to najsilnejšie nutkanie po lososovitých kopancoch v prúte z čistých vôd Revúcej. Ale v momente, ako som sa rozhodol začať chytať na krásu (čítaj – sušiť), začalo duť ako sprosté. Tak opäť len nymfička šúlaná po dne. A keď v jamke prestali zábery, poistil som to ešte streamrom.

Druhý deň sezóny som začal 6:00 opäť v Ivachnovej, ale už s receptom zo včera. Hlava šnúry zapískala vo vzduchu, dopadla na hladinu. Sink tip sa ponoril, až vedenie streamra prevzal prúd. A opakovať.
Neprešlo ani 10 minút a už som podoberal krásneho domáceho potočáka. Podaril sa ešte dúhak a o 6:45 som už nedočkavo upaľoval na Revku.

Poobede konečne Revúca, tušil som, že už bude dobrá. A bola. Síce rovnako vysoká a rýchla, ale už prečistená. Ryby mali akúsi zimnú náladu, neboli na mieste trvalého pobytu, skôr sa schovávali v závetrí tôní mimo silnú prúdnicu po lejaku. Keď som ale trafil muchu, išlo to už spoľahlivo. Samorejme, musela byť šúlaná po dne. Nič mimoriadne mi v lapačke neskončilo, veľa potočákov okolo 30, sem tam dúhak, jedna spadnúta štyridsiatka. Snáď sa to do zajtra v poklesnutej vode viac rozpláve.

Na tohtoročnom zahájení boli „normálne“ iba ryby. Našťastie. Po ceste „hore“ sme boli svedkami dosť nepríjemnej nehody na R1 a vzápätí na Donovaloch mi padajúce odtrhnuté bralo chcelo pripomenúť, načo platím havarijnú poistku. K tomu včera celý deň lialo ako sprosté a Revúca vyletela zo ~45 na 73 čísiel. A ešte ku tomu zákaz brodenia na Váhu.
Ale konečne 16.4. vo vode pri vode v Ivachnovej, už pred šiestou. Keď 5:58 začali kostolné zvony zvoniť šiestu, prvýkrát som nahodil. A ryby zbierali. Len si akosi nevedeli vybrať z mojej muškovnice, až sa o 6:49 SEČ zľutoval prvý dúhak. Radosť veľká, ale aj tak som prezbrojil zo suchej. Na vyklesaný streamer po zdvihnutí z dna do prúdnice reagovali pstruhy s nadšením, 8:20 som odchádzal na Revúcu s bilanciou 6 rýb.
V Revúcej som však len vyumýval broďáky. Bola ešte zafarbená z lejakov. Tak som nakukol na Čutkovo.

Tradičné rána s mušákom pred sobotným nákupom sú tu zas. Oprášil som svoje 180 cm #4/5 špáradlo, ktoré je na Fenolák ako stvorené. Nemal som času na zvyš, tak som začal squirmy wormom, pleskáče reagovali s nadšením. Keď som ale zbadal hladinovú aktivitu, prezbrojil som samozrejme na sucho. Kvôli malému prútiku som sa narobil so šnúrou viac, ale cítiť kopacne od rýb prakticky až v ruke, to je paráda. Ale už si dávam do zahájenia 16.4. veľkonočný pôst.

To karáskovanie sa mi tak zapáčilo, až som sa hneď ďaľší deň musel vrátiť. Len som zopakoval recept zo včera. Jemne podložiť pupu pred karáska, potriasť a sledovať, či sa pomaly obzrie a dá jej božtek… potom zásek, pampušík sa trocha načertí, ale zakrátko sa zvalí na hladinu a skončí v podberáku. Rozkošná rybačka. Dnes mi cestu skrížil aj azda môj najväčší pleskáč malý a v závere zlatej hodinky neodolal čľupnutiu muchy jalček ~40.

Na dolnom fenoláku skončila 31.3. ochrana zimoviska, tak som tam bol nakuknúť. Je to tam štandardne napakované rybami, žiadny z druhov ešte nie je v nerese. Vypol sa mi šupináč a následne aj krásny jalec, tak som z toho vyvodil jednoznačný záver, že chyba bude v háčikoch z Temu, a určite nie v mojich slabých zásekoch. Na pomaly prepadanú pupu sa mi darilo loviť karásky, pleskáče a ak si všimli čľupnutie, tak aj jalce. Zábery boli ale mimoriadne nevýrazné – krátke požužlanie bez potiahnutia. Keby nemám možnosť nymfu odsledovať, úspešnosť by bola mizivá.

Druhé tohtoročné nakuknutie na Žitavu dopadlo rozpačito. Alebo parafrázujúc vládneho splnomocnenca – pstruha som síce chytil, ale neukážem vám ho, musíte mi proste veriť, že to tak bolo. Dvojdňový lejak Žitavu len tak z kraja štrajchol a tiekla tak čistá a nízka. Dnes som tam šiel s cieľom chytiť prvého tohtoročného dúhaka alebo potočáka a náležite som sa snažil. Po vyše dvoch hodinách som naozaj zbadal zazbierať rybu a palmer zobrala z prvej a… hneď sa vypla a to bolo všetko. Hore pod lesáckym úsekom sa už nič zaujímavé neudialo, tak som si šiel na polhoďku zasušiť pod ZM a hajde domov.

Chcelo sa mi na Žitavu, ale nechcelo stráviť dve a pol hodiny na cestách. Tak som bol nakuknúť na Dunaj, ale pre silný nárazový vietor (60 km/h) ani nenahodil a radšej šiel vymeniť olej a povysávať auto po zime. K rybám som sa nakoniec dostal až podvečer. Len tuto, za humno, na fenolový potôčik. Jalce sa neukazovali, ale už natiahli po zime naspäť do kanála a pri správnej prezentácií brali suché vzory pekne z hladiny. Tá Žitava ma však stále máta, ešte som túto jar určite nepovedal posledné slovo…