Po obrích zubáčoch sa zľahla zem. To ale nevadí, dnes sa mi konečne podarilo zlomiť prekliatie a po dlhej sérii vychádzok bez bielej ryby sa okrem ostriežov chytili aj pigusky (plotice lesklé) a dokonca boleník. Pri vode som stretol Ivča netradične s plavačkou, ktorý ma hneď informoval, kde sú. Po chvíli som pri ledabodom chytaní popri vykecávaní s okoloídúcim zacítil mravenčenie v šnúre, akoby od ryby. A ono aj bolo od ryby, len tie potvorky to chceli presne takto – muchu až na dne, sem tam pošklbať. Vtedy sa dostavili zábery sťaby pri love na ťažko – previs na šnúre sa pomaly o 10 – 15 centimetrov narovnal a musel nasledovať okamžitý zásek.
[bpfb_images]
1_0-29379600-1736619201_250111_cierna-voda.jpg
1_0-51191600-1736619201_250111_plotica-leskla.jpg
1_0-73996600-1736619201_250111_bolen.jpg
1_0-95760800-1736619201_250111_ostriez.jpg
[/bpfb_images]

Vzduch -3.5°C, voda +2°C, zahájené hneď 1.1.2025 a mám chuť si vybaviť hneď po sviatkoch pár dní voľno a venovať sa rybám. V aute som mal ešte vyviazanú #3ku z poslednej návštevy Džamboráku, tak som len vymenil rodenca podenky za doľniacky poteromuchostreamer. Zakrátko prišiel úder a po dvojminútovej zdolávačke som špekuloval, ako bez čižiem zo zamrznutého brehu podobrať pstruhovým podberákom 80-tku zubáča. V momente, keď si ryba ľahla na hladinu, som bol ochotný vbehnúť po kolená do mrazivej vody, ale zubáč vyriešil dilemu za mňa – zamotal sa do konára, párkrát potočil a ako nič urval 0.16 nadväzec. To už z auta vyšla aj priateľka pozrieť, čo sa to deje. Netrvalo dlho a kričal som „Veľká ryba, veľká ryba! Do p**e!“. Streamer sa zapáčil druhému rytierovi, ale ten spadol do desať sekúnd od záseku. Pri vode som následne mrzol ešte skoro polhodinu, ale to bolo všetko. Sem-tam mi zdvihol adrenalín záber od ostriežika. Takže 2:0 pre ryby. Ale ja sa vrátim.
[bpfb_images]
1_0-47310000-1735750193_250101_vychadzka.jpg
1_0-66727300-1735750193_250101_cierna-voda-v-zime.jpg
1_0-85657400-1735750193_250101_ostriez.jpg
1_0-03644500-1735750194_250101_zamrznute-ocka.jpg
1_0-24781100-1735750194_250101_konar.jpg
[/bpfb_images]

Mikuláš priniesol nové rukavice, tak som ich bol na hodinku otestovať pri Čiernej Vode. Výhľad na zasnežené Karpaty a silný vietor neveštili nič dobré. Sprvu som naozaj nevedel nájsť bielu rybu (nie kvôli snehu :)), ostriežik ma ale vytrhol z letargie a keď som si narazil hejno zubáčikov, razom som zabudol na všetky problémy a na pár chvíľ sa venoval len streamru skackajúcemu nad dnom a sledovaniu šnúry na hladine. Do toho ešte príjemne zohriate prsty a vôňa lúky tak, ako ju možno cítiť len tu na doľniakoch. Pigusky a jalce sa snáď ukážu nabudúce.
[bpfb_images]
1_0-62727200-1734287803_241215_ostriezik.jpg
1_0-88015800-1734287803_241215_lov-zubaca-v-zime.jpg
1_0-07397400-1734287804_241215_zubacik.jpg
1_0-30575400-1734287804_241215_muskarenie-zima-rukavice.jpg
1_0-53770000-1734287804_241215_rieka-cierna-voda-v-zime.jpg
[/bpfb_images]

Hodinka na fenolovom potôčiku v sobotu ráno cestou do obchodu. Vyššie nad sútokom som objavil dva jalce okolo 40, ale spáchal som hriech najťažší – lenivý previazať, medzi zbierajúce ryby som hodil thungstenovú nymfu. Samozrejme sa rozplašili. Následne som v ďaľších pár tôňach z každej chytil po rybičke. Akési plaché boli, ale náladu do víkendu mi to spravilo aj tak dobrú.
[bpfb_images]
1_0-38030300-1729939940_241026_jalec.jpg
1_0-69800500-1729939940_241026_jalec3.jpg
1_0-92694400-1729939940_241026_jalec-tmavy.jpg
1_0-22945400-1729939941_241026_jalec2.jpg
1_0-46095500-1729939941_241026_kanal.jpg
[/bpfb_images]

Pôvodne sme ukončili sezónu už v sobotu (28/9) mojím novým osobákom z Revúcej. V nedeľu vo mne rástla nervozita z nadchádzajúcej 6 a pol mesačnej pauzy. V pondelok som spal len tak z polovice a doobeda po vybavení nevyhnutností vyletel opäť k vode.
Zázračný september. Jama, na ktorej sme v sobotu končili, mi dávala ryby takmer na náhod a všetko lipne a potočáky nad 27, najväčší atakoval 40 čísiel. Zápletka prišla v jamke, ktorá mi hneď v prvý deň sezóny vydala dúhaka cez 50. Jamu som chcel chytať z hora, tak som odspodu len párkrát nahodil na koniec prúdu, pre istotu. Samozrejme ma záber zastihol nepripraveného a po úvodnom výskoku sa mi strepal dúhak 45+.
O hodinu a pár rýb neskôr som sa na jamu vrátil, priamo do vývaru spustil nymfu a okamžite prišiel silný záber – a to bolo všetko.
Jamu som opäť nechal chvíľu vychladnúť a naviazal streamer. Nasledoval úder z prvej a zdolávačka s výskokmi, zásek však konečne sedí a rybu zdolávam.
Podvečer končím lovom na jednu suchú. Žiadny 31.9. už nebude, tak teda zas o pol roka.
[bpfb_images]
1_0-33082400-1727762906_240930_potocak-korytnica.jpg
1_0-57972400-1727762906_240930_potocak2.jpg
1_0-77065600-1727762906_240930_jama.jpg
1_0-99893700-1727762906_240930_duhak.jpg
1_0-21590500-1727762907_240930_velky-duhak.jpg
[/bpfb_images]

Veľká ryba, veľká ryba! Len to som zakričal potom, čo som zasekol jemné potrasenie od nymfy šúlanej po dne. Nasledovalo trhnutie a jazda, ako keď lyžiar nastúpi na pomu. V okamihu mi už medzi prsty utekala podkladová šnúra a mne bolo jasné, že mám na prúte po niekoľkých rokoch opäť kráľa Revúcej. A túto rybu opäť nevytiahnem, môžem si len zapamätať chvíle zdolávania a užiť si to, ako sa len dá.
Po prvotnej jazde však potočák ako noha spomaľuje a mne sa darí získať cenné metre šnúry späť. Skúša výpad hore prúdom, točí sa na hladine ako hlavátka. Nepomáha, tak mu zkrsne v hlave iný nápad. Opäť nasleduje jazda po prúde, sťaby si tam niečo zabudol a práve si nato spomenul. Tentokrát sa však nedrží v strede koryta, ale mieri priamo pod náprotivný breh – vchádza medzi veľké skaly a korene stromov. Ja v úlohe dirigenta s #3 prútikom len naznačujem, kam by mal ísť, tón však udáva on. Opäť mi začína dochádzať šnúra, tak mi neostáva iné, len začať utekať za rybou. Blížime sa k nápustnému objektu MVE.
Čo pstruha napadne? Samozrejme, opúšťa pravý breh a poďho k tomu lavému a šup rovno za mrežovanie, do nápustného lievika. Od ryby som ešte asi 20 metrov, šnúra je z uhla, nadväzec zmizol kdesi v jame levovej. Po chvíle sa dotackám k onomu nápustu, rúčkujem po šnúre, v prstoch už mám nadväzec. Je to možné?! Zacítim kopance od ryby, stále je tam! Držím nadväzec necelý meter od ryby a citlivo ju ťahám spoza mreží, preč od napadaných haluzí a lístia. Pstruh ma samozrejme vníma a tak síce neochotne, ale predsalen opúšťa nápust a vracia sa do rieky! Zdolávačka pokračuje.
Svätý Peter tam hore si už isto hovorí – koľko šťastia tento blbec potrebuje, aby ho konečne podobral? Pri blízkom kontakte si všímam, že to nie je potočák, ale starý dúhak. Snaží sa opakovane utiecť do objektu MVE, dupaním a mávaním sa ho snažím od tohto zámeru odradiť. Stráca sily, záver zdolávačky prebieha štandardne na hladine. Nadväzec 0.16 a uzol už určite melú z posledného. Nakoniec v pravú chvíľu odopínam podberák a rybu podoberám na prvýkrát. Je toto vôbec možné?
[bpfb_images]
1_0-24224000-1727589008_240928_velky-duhak.jpg
1_0-47726500-1727589008_240928_velky-duhak2.jpg
1_0-71054600-1727589008_240928_velky-duhak3.jpg
1_0-89632600-1727589008_240928_potocak.jpg
1_0-12640000-1727589009_240928_lipen.jpg
[/bpfb_images]

Kým západ krajiny trápia povodne, na Liptove akoby sa ani nechumelilo. Teda, chumelilo – podenkami. Zber ako dnes do ~10.00 som ešte nezažil. Zo 20 dúhakov doslova žralo za živa kladúce podenky pod mostom do Liptovskej Teplej, v ktorejkoľvek chvíli bolo na vode 5 až 6 zbierajúcich rýb. Za vyše jeden a pol hodiny som však premenil jediný záber, štyria ďaľší neskôr príchodzí rybári na tom neboli azda ani tak. Ryby ku konci tohtoročného semestra výučby dokonale poznajú muchu aj vlasec. Rybárov sa absolútne neboja, dúhaky mi bezproblémov plávali pod nohy a zbierali meter odo mňa.
Chuť som si bol napraviť k večeru na Čutkove. Potok už tiekol čistý, priehrada ale ešte bola prifarbená. Na muchu to išlo pomalšie, spomenul som si však na streamer – popper. Zábery potočákov odo dna s výskokom nad hladinu, v kombinácií s #3 mušákom, boli veľká paráda. Podarili sa „len“ kusy do ~35.
[bpfb_images]
1_0-83472500-1726422691_240915_ivachnova.jpg
1_0-06251200-1726422692_240915_duhak.jpg
1_0-27616100-1726422692_240915_potocak.jpg
1_0-51157900-1726422692_240915_cutkovo-nahodene.jpg
1_0-75303500-1726422692_240915_cutkovo-potocak.jpg
[/bpfb_images]

Diabol tkvie v detailoch. Ráno som sa cestou do obchodu zastavil na kanály za domom. Už z auta som videl z mosta zazbierať jalčiska, tak som nestrácal čas obúvaním čižiem či preväzovaním udice, a hodil mu tam to, čo som mal naviazané z minula ešte z Revúcej. Jeden náhod, najskôr nervózny vír a za okamih mucha zmizla v jalcovskej „čiernej diere“. Krásna zdravá ryba z prvej, kiežby každý deň začal takto.
[bpfb_images]
1_0-68450000-1723374410_240811_uloveny-jalec.jpg
1_0-04428200-1723374411_240811_jalec-auto.jpg
1_0-27968700-1723374411_240811_jalec.jpg
1_0-47253500-1723374411_240811_kanal.jpg
[/bpfb_images]

Teplo a sucho… neboli pri mojich dvoch skorých ranných vychádzkach na Váh a Revúcu problém. Extrémny rybársky tlak a skoré ranné hodiny už ale áno. Na horných úsekoch Revúcej sa paradoxne od 5-tej do 7-mej ráno z pohľadu rýb nič nedialo, nemalo zmysel si privstať. Potom krátky ranný zber a koniec, pričom už aj na Revke sú rybky ochytané sťaby na navštevovanom CHaPku.
Váh je natom podobne, v čistej a plytkej vode, veľká drina. Akurát o problém naviac – ak aj trafím muchu, skúsenejšia ryba (takže všetky) vidí vlasec. Ak muchu naviažem na jemný fluorokarbon, šanca na záber je konečne vyššia od nuly, ale zdolávačka 50-ky dúhaka na 0.16 mm fluoráč je riadna dráma. Nakoniec sa kľúčom k úspechu (čiže pár chyteným rybám) na oboch revírch ukázali malé streamre, rýchlo ťahané v plytkej vode.
[bpfb_images]
1_0-30082700-1722234752_240727_revuca.jpg
1_0-63795300-1722234752_240727_revuca-pp.jpg
1_0-88028400-1722234752_240727_pp.jpg
1_0-11413900-1722234753_240727_vah-pp.jpg
1_0-34357000-1722234753_240727_vah-ivachnova.jpg
[/bpfb_images]

Špekulovanie na Revúcej. Bolo mi jasné, že v júli bude väčšia ryba už skôr bonus, než pravidlo, tak som to dnes uchopil čisto relaxačne. Prechádzka po obľúbených jamkách s #3 mušákom. Naviazaný jediný rodenec na dlhočiznom nadväzci. Občas vystriedaný za suchého potočníka. Dokonalé napodobnenie stúpajúcej podenky či brázdiaceho potočníka a následné sebavedomé zábery od krásných rýb zo samovýteru. Ćo viac si priať?
[bpfb_images]
1_0-91665500-1720297147_240706_kolaz.jpg
1_0-12024600-1720297148_240706_potocak.jpg
1_0-36687200-1720297148_240706_duhak.jpg
1_0-61084800-1720297148_240606_potocak-na-slnku.jpg
[/bpfb_images]

Doteraz som chytal s tenkarou oportunisticky – kedy a kde sa mi to hodilo, tam sa nahodilo. Dnes som bol však na ťažkej vode tenkarovať prvýkrát bez plánu B, ostatné prúty ostali doma. Vychutnal som si tak pýchu aj pád. Našiel som krásne pstruhové miesta, kde som bohužiaľ nedokázal efektívne nahodiť. Chýbala mi buď dĺžka, aby som ostal nepozorovaný, alebo, naopak, som mal prútu a šnúry až priveľa. O to väčšia radosť bola z rybiek chytených tak ako z učebnice – tiahla tôňa, mucha hodená na padáčik kúsok pred seba, potrasenie, zásek, vylovenie rybky pod nohami. Ale divný pocit viny z nepremenených šancí v pekných tôňach ma trápil celú cestu domov…
[bpfb_images]
1_0-88980900-1719164431_240623_tenkara-jalec.jpg
1_0-28671400-1719164432_240623_tenkara-jalcek.jpg
1_0-50943200-1719164432_240623_tenkara-nepripustna.jpg
1_0-69201400-1719164432_240623_tenkara-pstruh.jpg
[/bpfb_images]