17-ty apríl, šesť hodín, jeden stupeň nad nulou a úsmev od ucha k uchu. Váh stále valí, v Bešeňovej nikoho. Nad ostrovčekmi jeden nepremenený záber. Idem mrknúť Ľupčianku. Tá vyzerá dobre, ale mám z nej akýsi „slovinský“ pocit ľadovej kráľovnej, tak idem opäť na Revúcu. S ňou som si tieto dni jednoducho sadol. Ani nejak veľmi nechytám, len „bodovo“ navštevujem obľúbené jamky, kde po svalovej pamäti hádžem tak, ako mi to niekedy priniesol rybu a vychádza to na výbornú. Z jednej vyššie položenej jamy dokonca chytám rovno dva dúhaky ~45, mliečniaka a ikernačku. A konečne sa podarili aj potočáky zo samovýteru.

16-ty apríl podvečer, jamka v prielome doliny. Bez záberu. Pred odchodom k ďalšej jamke to ešte poistím streamrom hlaváča. Hádžem jig proti prúdu. Nevediem ho ideálne, v podstate ho hneď strháva hučák, ale aj tak sa o niečo zavadí. Asi konár vzpriečený vo vývare tesne pod hladinou. Ale to niečo sa pohne. A tak som sa najskôr uistil ja, že na druhom konci zdvihla ryba. A zakrátko aj pstruh zistil, že to nebol hlaváč. Ďaľšia päťdesiatka sa s tým nes*rie a uteká hneď dole prúdom. Rýchlo som si spočítal dve a dve, scéna ako muškár uteká za rybou s udicou v jednej a podberákom v druhej ruke sa málokedy končí dobre. Zaťahujem brzdu skoro na fest, prút sa ohýba do tvaru podkovy, dvojkilový dúhak sa na konci tône krúti o kamene, skáče, panáčkuje. Mušák ale drží, rovnako aj 0.22-ka monofil, a zásek sedí. Po polminútovej tancovačke mu dochádzajú sily, priťahujem ho späť do jamky a zakrátko ukladám do sieťky. Krásna ryba, plutvu ma vykrojenú do „V“ ako steelhead.

Po obede som vybehol vyššie na Skalnô a tam som zažil 16-ty apríl taký, aký píše spomienky. Zakrátko po zabrodení medzi skaly mi skočila päťdesiatka potočák, bohužiaľ sa vykrútil. Scéna sa opakovala s päťdesiatnikom dúhakom, ktorý netrafil dobre worma. Ryby chceli aktívne vedenú muchu, prezbrojil som teda na streamer s pevným hákom naviazaným na 0.22-ke monofile. Ďaľší záber z prúdnice bol od 40-ky dúhaka – krásneho mliečniaka. Ten po dvoch stratených rybách konečne skončil v mojej lapačke. A ďaľšia jamka mi vydala ďaľšieho ~40 dúhaka a zopár potočákov okolo 30. Takto to má byť. Vrchol dňa mal však ešte len prísť.

Na Revúcej dole to bolo výborné, ale nevyčerpám si všetky superlatívy hneď v prvom príspevku o prvej tohtoročnej vychádzke ;). Každopádne zázrak, že po celonočnom lejaku tiekla takmer úplne priezračná voda.
Pôvodná ryba bola ešte na dne, okrem šúlanej larvy fungoval worm. Na príves mi skočil krásny, hoci menší potočák. Jeho tancovačku nedokázal rozdýchať ~40 cm dúhak a vyštartoval po ňom. Nevedel ho chňapnúť ako hlavátka, v tom si ale všimol záťažovku a rozhodol sa vybiť si zlosť na nej… po menšej zdolávacej komplikácií som úspešne podobral dubletu PP + PD na fotke.

Nie je ťažké uhádnuť, kde ma nájdete 16/4. Každoročne. Takže napriek 135 cm vode, chladu a dažďu zahájené 16.4. 6.00 v Ivachnovej. Prvé rybky sa podarili už po 6.30 ráno, ale akosi to nebolo ono, tak som sa po ôsmej presunul na Revku. Ale „povinnosť“ splnená, srdce na správnom mieste.

Cestou hore som sa zastavil nakuknúť na Hron a Slatinku, kde som na chvíľu aj zabrodil. Ryba neaktívna, po jalcoch ani slychu, pričom v lete bola nimi Slatina preplnená. V krásnej jarnej prírode sa podarilo pár kusoviek bielej ryby od dna.

Slnko svieti, voda láka, poďme chytiť potočáka. V sobotu som strávil niečo vyše dvoch hodín na obľúbenej kaprovej riečke, lúčilo sa mi ťažko. Na hladine boli aktívne len plosky, ale už z prvej jamky som po vystriedaní viacerých vzorov konečne dostal potrasenie od dna… žeby potočák? Nie, väčší jalček trojročko, ale po vychádzkach na priesakové kanály ma zdolávačka rybky v rýchlej vode pomedzi okrúhliaky veľmi potešila.
O pár jám vyššie som ale opäť dostal „pstruhovú nervozitu“. Strmý zráz, balvany, hučák končiaci v jame pod koreňmi… šnúra sa po náhode zastavuje, trojka mušák dostáva po záseku riadne kopance. Toto musí byť potočák, je to potočák? Je to potočák, tak predsa sú aj tu! Ryba mi dovolila jedinú fotku a následne sa zošupla späť do vody. Teším sa ale ako malý chlapec.
A o jamku vyššie sa scéna opakovala. A o pár ďaľších jamiek zas. V každej krajšej jamke bol buď väčší jalček, alebo potočák. Nymfovačka ako z učebnice.

Dnes som tak nejak vytušil, že na prechádzku k MD si mám vziať aj malý ruksačik, v ktorom je malý podberáčik, malá udička a malá povinná výbava. Oplatilo sa, náhodou sme natrafili na takéto malé stavidlo a zachytal som v ňom veľké červenky a jalce.

Prvýkrát na ostro pri vode s tenkarou. Len necelá hodinka cestou do obchodu v nedeľu, bolaže to ale paráda! Našiel som si krásne miestečko na priesakáči, sadol na balvan a spoza trstín čarovným prútikom vábil všetky fajty jalcov. Keď som trafil správny suchý vzor, bolo to už ako na strelnici. V momente, keď sa tieň jalca priblížil na dostrel, prútik zasvišťal vo vzduchu, muška dopadla, objavil sa krúžok… a bolo. Zdolávačka 40+ jalca na jemný prútik bez navijaku mi presne navodila pocity chlapca pytliačiaceho s lieskovým prútom pstruhy za humnom. Misia splnená.

Po daždi zas slnko svieti. A začne zber. Dnes to platilo doslovne, a konečne som objavil recept na jalce tmavé v tamojšej pomalej vode. Stačilo trocha pokory, opäť doslovne – nehádzať vzpriamený, ale pred opatrnými rybami poklaknúť v trstinách. Naviazať suchý red tag, poriadne veľký, aby to spravilo to „jalcové čľup“. A šlo to. Dobrá chytačka.

Dve kratšie vychádzky na Žitnoostrové kanály s polovičkou, ktorá mi robila spotterku rýb. Včera to bola drina, ale nakoniec som našiel recept na jalce tmavé v hlbšom, prúdnom úseku. Dnes to bolo ešte horšie. Z mosta sme našli krásnu šťuku (~70), ktorá parkovala v úplne plytkej zavlažovacej vlásočnici. Nevzala žiadny z prezentovaných streamrov. Podobne aj objavené jalce hlavaté boli úplne apatické, resp. po vyplašení jednoducho odišli.

Dlho som váhal, či ísť na Žitnoostrovné kanály alebo ČV. Nakoniec som volil vačšiu istotu. Nebol som s rovnakou úvahou sám. Pri vode to vyzeralo ako na pretekoch. Ryba napriek tomu išla, prekvapivo najmä zubáče, podaril sa aj jalček. A v revíry sa evidentne udomácnila vydra, priamo v dedine bola na brehu zabitá ikernačka ~90 cm.

Mrazivý deň na Čiernej vode, ale už to pomaly začína „byť ono“. Malá ryba berie pekne z hladiny, ale väčšie kusovky som musel presviedčať jemne prezentovanou dlhou nymfou. Nosále, podustvy a plotice boli vzorne nastúpené na konci každej väčšej tône pred „hučákom“ – presne v mieste, kde sa bahnité dno dvíha na štrkovú lavicu.

Dnes som si naplánoval spríjemniť si predvianočné frmoly na rybách. Ako čas utekal, plány sa redukovali až do bodu lokálneho minima – fenolový potôčik. Za 15 minút som rýchlo prebehol horný úsek a prechytal sa k sútoku s MD, kde ma čakala tabuľa na foto. Nepytlačil som, zimovisko nadobudne platnosť až 1.1.2024 spolu s novým poriadkom. Lov som však ukončil. Kto chcete, môžete ísť ešte poslednú zimu zachytať teplý kanál pod Slovnaftom – teraz je to na každého vedomí a svedomí, o pár dní už takúto dilemu mať nebudeme.

Zopár vychádzok s mojou krajšou polovičkou na Revúcu a Čutkovo. Rekordy nepadali, ale chytačky dobré. Zvýšenie miery PP na 33 cm je doslova viditeľné – ak sa v tôni nachádzajú dve veľkostné triedy rýb (pod 30 a pod 33), je takmer isté, že tá väčšia je práve PP.

Dnes repete. Revúca podupaná-prechytaná, k tomu ešte naviac tréning prívlačovej repre… z niekoľkých prvých jám som vytiahol nanajvýš po jednej či dvoch rybkách. Až kým som dosť vysoko stretol rybára, ktorý v jednej z top jám chytil zero. To mi už hlava nebrala, tak som to skúsil ja s rovnakým výsledkom. A skúšal som dobrú polhodinu, kým si čopotáčiky z muškovnice konečne vybrali, a potom to už šlo ako po masle. Kľúčom k úspechu bol nezaťažený streamrik ťahaný pod hladinou. Zábery potočákov rozbehnutých od dna k hladine stáli zato. Zvláštne bolo, že napriek silnému rojeniu, zbierali len lipne.

Druhý deň už rovno na Revúcej a hneď z rána som trafil aj muchu (schránkový potočník). Jedna z rybačiek, na ktorú ešte budem spomínať. Počas prvých 2 hodín cca 40 rýb, z toho väčšina PP. Vraj sa to ale poobede poriadne rozbehlo aj na Váhu a chytali sa ryby rádovo v desiatkach ks. Posledná foto sú stopy od vydry…