Ešte stále trochu prikalený Váh ma prinútil vziať si na piatok voľno. No veď ale po ceste máme aj Revúcu, vyskúšajme na chviľku. A už sme sa na Váh nedostali. Do pár minút od zabrodenia som z prvej jamy na búbaka vytiahol 35-ku a dve ryby okolo 40, nádherného, hrubého potočáka, a dúhaka, ktorý už chvíľu po pustení opäť lietal po tôni hore dole akoby nič. V ďaľšom úseku už bubák nefungoval, po vyskúšaní viacerých vzorov si ryby vybrali mikro perdigonku a show pokračovala. V malej vode padli pri zdolávaní viaceré pekné ryby, stačilo, že sa záťažovka na okamih zachytila o riasy a bolo. Náladu nám to ale nepokazilo. Vďaka za zvýšené lovné miery a vďaka zato, že evidentne sa často púšťajú naspäť aj „jedlé“ ryby. A na záver som zažil niečo, čo ma nabudúce cestou na Váh opäť prinúti ísť najskôr vyskúšať jednu jamku na Revúcej. Opäť aspoň „na chvíľu“…

Lipňová zahajovačka na Váhu 19. Vôbec mi to nešlo, za vyše dvoch hodín od 10-tej do 12-tej dve potrasenia od malých rýb na streamer, jeden lipník na sucho a zarobené na úpal. Priateľke som po príchode domov povedal, že večer pôjdeme spolu do mesta. Keď sme neskôr síce zaparkovali v meste, ale pri Revúcej, nebola úplne nadšená. Po vyhorení na Váhu som si ale musel napraviť chuť sušením. Podaril sa jeden krajší potočák, pár dúhakov a samozrejme lipne. No a do budúcej návštevy Váhu si musím doviazať muchy a ministreamre, ryby tam ani po 6 mesačnom odstáti nie sú sprosté.

Niekedy môžem byť na rybách celý deň a nezažijem nič mimoriadne. Inokedy stačí 50 minút medzi dvoma búrkami a som „sýty“ na ďaľších niekoľko dní. Dnes podvečer som z auta rýchlo zobral ešte vyviazanú #3-ku z Revúcej a poďho na MD. Mal som problém nájsť rybu, ktorá by buď ešte nebola hájená, alebo bola „zdolateľná“. Kapre nad 60 cm boli mimo hru, rovnako aj zaparkovaná šťuka. Vyskúšal som na worma pleskáče, ale jalce boli na muche prv, ako prepadla na dno. No a potom zazvonil hromblesk a rozprávke bol koniec.