Druhé tohtoročné nakuknutie na Žitavu dopadlo rozpačito. Alebo parafrázujúc vládneho splnomocnenca – pstruha som síce chytil, ale neukážem vám ho, musíte mi proste veriť, že to tak bolo. Dvojdňový lejak Žitavu len tak z kraja štrajchol a tiekla tak čistá a nízka. Dnes som tam šiel s cieľom chytiť prvého tohtoročného dúhaka alebo potočáka a náležite som sa snažil. Po vyše dvoch hodinách som naozaj zbadal zazbierať rybu a palmer zobrala z prvej a… hneď sa vypla a to bolo všetko. Hore pod lesáckym úsekom sa už nič zaujímavé neudialo, tak som si šiel na polhoďku zasušiť jalce pod ZM a hajde domov.

Chcelo sa mi na Žitavu, ale nechcelo stráviť dve a pol hodiny na cestách. Tak som bol nakuknúť na Dunaj, ale pre silný nárazový vietor (60 km/h) ani nenahodil a radšej šiel vymeniť olej a povysávať auto po zime. K rybám som sa nakoniec dostal až podvečer. Len tuto, za humno, na fenolový potôčik. Jalce sa neukazovali, ale už natiahli po zime naspäť do kanála a pri správnej prezentácií brali suché vzory pekne z hladiny. Tá Žitava ma však stále máta, ešte som túto jar určite nepovedal posledné slovo…

Rybačka ma baví, keď ma to nebaví. Keď ma začne baviť, už ma to po chvíli znova nebaví. Viem, kde by to išlo dobre, ale prvú tohtoročnú celodenku som sa rozhodol skomplikovať vychádzkou na Žitavu. Zabrodil som pár kilometrov poniže pstruhovky. Luxusná voda – podmyté brehy, hlboké tône, výborny prístup pre všetky techniky – ale za necelé tri hodinky žiadny pstruhový brnk, iba sporadické požužlanie muchy malou ploskou.
V Zlatých Moravciach to bolo iné, ale iba z polovice – síce bordel a regulované brehy, aleee… tiež bez ryby. Tak neostávalo iné, len ísť ešte nižšie. Nižšie Žitava krásne meandruje, ale už nesmrdí pstruhom. Naviac, viac rokov dozadu som tam chytil zero. To však bol február a mrzlo.
Nebudem to ďalej naťahovať, v meandroch pod kopcami za mestom to konečne žilo. Jalce tu ale neboli sprostie, chcelo to zjemniť nadväzec a v pomalej, nízkej vode si strážiť každý rýchly pohyb. Jednoducho, sušenie ako z učebnice – rybár na kolenách, rozsvišťanie šnúry tesne popod konáre, jalcové čľupnutie chrobákom o hladinu… Zachytal som si konečne do sýtosti. Teda, kým ma to bavilo…