Vody číre, revúcke skalná, krásne sú na tebe rána. Čo to hovoril Svätopluk o tých troch prútoch? Že aj keď máš v aute nachystané tri, chytať môžeš iba na jeden, zato ale tri dni v týždni?
Tak posledná zahajovacia vychádzka. Revúca tajomná, po daždi. Takto ju mám najradšej. Idem sa len tak poprechádzať s mokrou muškou, prichádzam k obľúbeným malým kaskádam. Kým povyťahujem šnúru z kolečka, muchu položím na dĺžku udice pred seba, keď okamžite poď ňou zovrie voda, je tam! Potočák sa kŕmil prakticky až na brehu, vo vode do pol kolien. Okamžite po záseku ma ťahá do konárov dolu prúdom. Nasleduje klasická zdolávačka zozadu, bez lásky, s brzdou na fest. Potočákovi sa od konárov nechce, tak idem ja za ním a podoberám ho sotva z polovice zdolaného s tým, že na internety napíšem, ako sa hrdinsky bránil. Krásna ryba, nasleduje pár rýchlych fotiek a sám sa mi vyšmykne z ruky naspäť.
Vždy po krajšej rybe u mňa prudko klesá motivácia chytať ďalej, našťastie prichádza Robo a vyhecuje ma dochytať aspoň do jednej poobede. Podobne na tom boli aj ryby, dážď striedavo zapínal a vypínal aktivitu. Do tretice ale všetko dobré.

Revúca už dnes tiekla, akoby sa ani nechumelilo. Teda nepršalo. Nechytal som na krásu, ale zas raz len bodovo vyberal jamku za jamkou, ako dieťa, ktoré dostane adventný kalendár a celý sa ho snaži vyžrať čim skôr. Potočák ~40, podobný dúhak a ešte zopár rýb cez 30 utlmili aspoň to najsilnejšie nutkanie po lososovitých kopancoch v prúte z čistých vôd Revúcej. Ale v momente, ako som sa rozhodol začať chytať na krásu (čítaj – sušiť), začalo duť ako sprosté. Tak opäť len nymfička šúlaná po dne. A keď v jamke prestali zábery, poistil som to ešte streamrom.

Druhý deň sezóny som začal 6:00 opäť v Ivachnovej, ale už s receptom zo včera. Hlava šnúry zapískala vo vzduchu, dopadla na hladinu. Sink tip sa ponoril, až vedenie streamra prevzal prúd. A opakovať.
Neprešlo ani 10 minút a už som podoberal krásneho domáceho potočáka. Podaril sa ešte dúhak a o 6:45 som už nedočkavo upaľoval na Revku.