Dnes ráno som vybehol opäť na Dunaj, pod ihlany. Aj keď ráno je relatívny pojem, keďže som pri vode stretol aj Ivana a ten tam bol na kajaku už od šiestej 🙈 Na otvorenej vode som nemal ani záber, ani aktivitu rýb nebolo vidieť, iba čo občas zakoníkovala podustva. Pri brehu, v tieni stromov, mi ale za muchou vybehol veľký ostriež. No a ako som sa otočil vode chrbtom, smerom k brehu, tak sa to rozbehlo. Poniže ihlanov som začal vyberať celkom pekné jalce. Najskôr na nymfu, neskôr zopár vybehlo aj na suchú, hoci nezbierali. Boli to pekné zdolávačky, v hlbokej vode medzi kameňmi ťahali naozaj slušne a niektoré boli vyfarbené tak do zlatista, až som naozaj čakal, že podoberiem dunajského potočáka. Veď kde inde by boli, ako v rýchlej, okysličenej vode? Žiadne takéto prekvapenie sa ale neudialo. Pred desiatou zábery ustali, tak som sa presunul na chvíľu ešte pod Binderák. V teple ma to tam ale nebavilo, pod prahom ryba nešla a na lozenie v kaskádach som dnes nemal náladu. Aj keď práve v rýchlej vode, povedľa zatieneného brehu, by to tam mohlo byť v tomto teple zaujímavé. Tak zas nabudúce.

Fenolový potôčik hore je jedným z mála tokov na celom západe, ktorý teraz nemá o vodu núdzu – skôr naopak, keďže potreba chladiť Slovnaft v štyridsaťstupňových horúčavach je ešte väčšia, aj vody z Dunaja je odrazenej oveľa viac. Kanál je naplnený miestami skoro až po okraj, bežne má trikrát menší prietok. K vode som sa dostal až po 9-tej a jalce už boli po raňajkách. Kým ma vyhnalo preč slnko, podarilo sa pár menších jalcov na sucho – z úseku, na ktorý ešte dopadali tiene stromov. Cestou k autu som ale objavil aj tri pekné štyridsaťpäťky, v rýchlej vode na priamom slnku, ale za suchou nevystúpali a nymfy sa zľakli. Z jedného trsu tráv stúpal celkom výdatný kúdol kalu, možno tam hrabal kapor alebo mrena. Ak sa mi niektorý deň podarí privstať, stálo by to za návštevu skôr ráno a streamrom vyskúšať, či nezvyčajne veľká voda neskrýva nejaké prekvapenie.