Podvečer som cestou nazad ešte skúsil Domanižanku. Škoda, že som si na ňu nevyhradil viac času, ako trištvrte hodinku. Krásny potok s jamkami, aj keď tiež evidentne prechytaný – v blate stopy a po stromoch visiace dekorácie v podobe odtrhnutých gúm a rotačiek. Síce som odchádzal bez záberu, vyplašil som ale malého potočáka minuloročka, čo sa mi za celý deň na Rajčianke nestalo. V rýchlosti som chytal skôr nohami, ako hlavou. Oveľa lepšia voľba na prechytanom potoku cez víkend po zahájení by bolo dostatok času, opatrné zakrádanie proti prúdu, a krátka nymfička.

Tak dnes moja pstruhárska premiéra v Rajeckej doline. Budíček po 5-tej, pri vode už okolo 9-tej. Na hodinku som zabrodil v Zbyňove, ale po rybách ani chýru, ani slychu. Prebiehal zber odpadu (Deň Zeme), takže voda a brehy boli podupané nielen rybármi, ale aj ľudmi zbierajúcimi odpad (nesťažujem sa, iba konštatujem). Pri Slnečných skalách to už však bola iná pesnička. Síce dosť fúkalo, ryby ale zbierali ostošesť – najmä, alebo skôr iba – lipne. Nechcel som ich veľmi trápiť, ale pri prechytaní každej lipňovej rovinky sa ich zopár šmyklo. Niektoré mali ešte nachytané pijavice po zime. Skúšal som aj čisto pstruhové muchy – streamriky, squirmyho, ale ani brnk. Priamo v Rajeckých Tepliciach bola situácia rovnaká, ako hore – bez rýb, alebo teda aspoň bez záberu. Ostatní konštatovali to isté. Vraj sa to ale neskôr k letu pohne. Možno im vadil ruch, alebo tam ozaj pstruhy teraz nie sú a neskôr natiahnu z dola, ktovie. Naopak, zas na lipňovej Rajčianke som naposledy pochytal iba potočáky a dúhaky.

A ešte raz Revúca. Začali sme v meste nad prahom, ktorý tvorí začiatok neresiska. Obrovský kontrast. Lovný úsek prechytaný, zdanlivo prázdny, neresisko zato preplnené rybami. Nechýbali lipne do päťdesiat, ale tep mi zvýšil pohľad na dúhaka (video), ktorému do bájnych 70 veľa nechýbalo. Popri ňom vyzerali lipne ako beličky. Zastavili sme sa aj pri Slovrybe, kde sme tým pádom navýšili dav rybárov o ďaľších dvoch. Ale neoľutoval som a zachytal si už trochu vyškolené dúhaky do sýtosti. Vo vode som zahliadol aj lipne cez štyridsaťpäť a dokonca aj ešte o čosi väčšieho potočáka. Ten po dvoch náhodoch do jeho blízkosti len iritovaný odišiel kamsi po prúde. Ale aj ja som odchádzal spokojný. Určite bude čo chytať aj ďaľšie týždne, nebude to iba o podmierečných rybách, a už vôbec nie len o dúhakoch…