Teším sa, že prší, lebo aj keby som sa netešil, aj tak by pršalo (Otto Šimko). Takže dnes prvýkrát na dažďom prifarbenej Pružinke. Sprvu som mal na nymfičky len promile záberov, čo ostatné razy. Naviac, Pružinka zahájila jarné upratovanie – zvýšená voda splavovala kopec odtrhnutých rias, aj lístia a halúzok, takže čo náhod, to čistenie muchy. Vo veľkom stavidle ma prebral z agónie loviaci dúhak šesťdesiatnik, ale mojimi muchami sa nenechal ani vyrušiť, ani vyprovokovať. Pán ryba. Striedavo popršiavalo a mrholilo, až pred obedom začal vytrvalý lejak. Implicitná voľba do prikalenej vody je streamer, a ten aj fungoval. Konečne som mal dúhaka nad 50, ale spadol. Vzápätí mi ale zlepšila náladu štyridsiatka, aj zopár domácich potočákov okolo tridsať. Chytal som na „touch and go“ – náhod ľahkého streamra tesne pod breh, vystretie šnúry, dve tri potiahnutia s pod brehu smerom do prúdnice a opäť náhod. Jeden náhod som ale prestrelil – streamer skončil až na tráve. Potiahnutie, čľup do vody… a za streamrom sa objavila vlna od pekného potočáka. Vtedy mi to docvaklo – nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť ešte lepšie. Previazal som na nepotopiteľného, jalcového chrobáka. Náhod na trávu, potiahnutie, čľupnutie… je tam. Krásny, medeno – zlatý potočák. Takéto čosi by som mimo dažďového ošiaľu nezažil, oplatilo sa moknúť. Pstruhy boli pekne rozplávané pod brehmi a snorili, čo kvapky dažďa pozrážali do vody. Pôvodne som sa chcel na CHaP-ku zastaviť len na hodinku, dve, ale nakoniec som odchádzal po vyše štyroch, keď som už premokol do nitky.

Poobede som sa vybral na dve hodinky pozrieť Stupavský potok. Keď sa mi ale pred nájazdom na diaľnicu otvoril výhľad na dažďové mraky, stočil som to na Malý Dunaj. Veď už minule mi Parná pripomenula, že aj s nepstruhami môže byť sranda. Takže Fenolový potôčik. Sprvu som sa trápil, podarilo sa mi pár menších rýb a spadol jeden kapor. Keď sa znova rozpršalo, vybral som sa ešte hore do húštin, s jednou suchou chytro pozrieť, či niečo nezbiera kvapkami zostrelné chrobáky. No a samozrejme zbieralo. Poslednú dobru prichádzam suchej muške na chuť viac a viac…

Takmer mesiac pstruhovej sezóny je preč a ja som ešte nebol v Malých Karpatoch. Takže dnes na tri hodinky Parná. Najskôr som do nej nakukol v Košolnej, ale blato na brehoch a kalná voda ma do pstruhovej nálady nedostali. Presunul som sa teda vyššie, až na samý začiatok revíru, pod nádrž. V stavidle pod ňou som mal zakrátko tri pekné ryby – pleskáča okolo 50, veľkého jalca a tretiu, ktorú som počas zdolávania ani nevidel. Všetky tri mi z pstruhovej nymfičky bez protihrotu spadli. Prezbrojil som na bielu rybu a stavidlo bičoval ešte vyše hodiny, prišiel už ale len jeden slabý záber. Tak som konečne zdvihol kotvy a šiel chytať na potok. Keď som zbadal malý karpatský potôčik – ale s hlbokými jamkami – uvedomil som si, ako ma dosiaľ rozmaznali väčšie pstruhovky ako Revúca a Pružinka. Takže na kolená, a strielať muchu popod konáre. Hneď v druhej jamke sa krátko po dopade muchy zablysol zlatý bok a výsledok vidíte na fotke. Podľa chvostovej plutvy to bol azda násaďák, ale priamo pod nádržou som v regulácií zbadal aj potočáka jednoročka, takže samovýter tu našťastie ešte funguje.