Poobede zasvietilo slniečko a k hladine začali stúpať aj väčšie ryby. Streamer mi odpálil dúhak okolo štyridsať. O dvadsať minút zabral znova, môj odtrhnutý streamer mu ešte trčal z papule. Na konci revíru sa mi z mosta ponúkol pohľad ako z iného storočia. Bokom pri brehu hejno jalcov, v prúdnici sa trel párik lipňov, nad nimi čakalo v rozostupoch zopár potočákov a jamu strážil dúhak štyridsaťpäť. Kvôli lipňom som nebrodil, len občas vkĺzol do vody, keď to bolo nutné. Techniky som striedal podľa chuti, najviac ma ale pri srdiečku samozrejme zahrial každý prekabátený potočák na sucho. Ku koncu som chytal na veľký čierny palmer. S presným vzorom podenky a dokonale suchou prezentáciou na hladine sa nechcelo špekulovať ani mne, ani rybám. Veľký palmer skoro vždy prevážil tušené riziko. A zároveň, lipňov nelákal vôbec. Čo dodať. Pstruhovačka ako z krásnej a nudnej rozprávky – bez zápletky, výborná od začiatku až po posledný náhod.

Celý týždeň som uvažoval, kudy kam, až som skončil v piatok na Pružinke CHaP. Krásny potok na muškárenie, veľmi podobný, ako moja obľúbená Nitrica. Opisujem revírne číslo do papierov. Ako to pôjde? Prvých 5 minút mi prinieslo hneď 5 záberov, z toho PP cez 30 mi spadol, paráda, lepšie to ani byť nemôže. Ha, veru môže. CHaPko totiž začínalo až za ďaľším cestným mostom. To som už mal chytených potočákov, jalca a dokonca aj lipňa. V každej z jamiek by som sa vedel zdržať aj dve hodiny. Nenormálne. Potok ale nebol vyslovene prerybnený násadou, dominantná bola zdravá populácia divokých potočákov, lipňov a jalcov. Vo vode sa stále niečo dialo. Pán potočák otáľa so záberom? Nevadí, s pod brehu vyletí dúhak, o ktorom som ani netušil, a uchmatne muchu váhajúcemu potočákovi rovno s pred huby. Zábery ustali? Stačí zmeniť muchu a ide sa odznova. V tej istej tôni.

Podvečer som cestou nazad ešte skúsil Domanižanku. Škoda, že som si na ňu nevyhradil viac času, ako trištvrte hodinku. Krásny potok s jamkami, aj keď tiež evidentne prechytaný – v blate stopy a po stromoch visiace dekorácie v podobe odtrhnutých gúm a rotačiek. Síce som odchádzal bez záberu, vyplašil som ale malého potočáka minuloročka, čo sa mi za celý deň na Rajčianke nestalo. V rýchlosti som chytal skôr nohami, ako hlavou. Oveľa lepšia voľba na prechytanom potoku cez víkend po zahájení by bolo dostatok času, opatrné zakrádanie proti prúdu, a krátka nymfička.