Vltava 27. Posledný pstruhový úsek tejto ikonickej českej rieky, vraj s prehriatou vodou, vytekajúcou vrchným prepadom z nádrže Lipno. Vltava je krásna, šumavské rašeliniská jej vodu zbarvujú do hneda. Pena na hladine nie je následkom znečistenia, ale naopak – je to znak mimoriadnej kvalitnej, mäkkej a kyslej vody, vyvierajúcej zo zemín, v ktorých tlejú rastliny. Dno hrá všetkými farbami, miestami až do sýto oranžova. Charatkerom pripomína najviac azda náš Hron. Chytal som niečo vyše troch hodín, pričom do vody som vkĺzol až pred obedom. Prvé zoznámenie s Vltavou sa udialo v kempe neďaleko Zátone. Najskôr dlho nič, až keď som z hlúpych múch prezbrojil na drobné nymfy, prišli zábery od jalčekov a ostriežov. Žeby to tu naozaj mali pstruhy zrátané? Veru nie, pekný dúhak ma presvedčil o opaku. No aj tak som sa presunul vyššie k začiatku revíru. V hlbokých meandroch pod Rožmberkom má Vltava razom iný charakter – kým nižšie v kempe som ju prebrodil, kde sa mi zachcelo, tu to neprichádzalo do úvahy. Rýchle prúdnice striedali hlboké jamy a chytačku spestrovali obrovské balvany porozhadzované kde – tu po rieke. Netrvalo veľmi dlho, keď s pod brehu prišiel záber a pod hladinou sa mihol bok šumavského potočáka. Potom nasledovali ďaľšie dva na streamer rýchlo ťahaný po prúde, a jedna z hlbokých tôní mi vydala pekného ostrieža. K rybám som sa vrátil na hodinku ešte večer, pod Zátoňou, kde som ostatné dni videl chytať viacerých muškárov. Vltava tu tečie nezaujímavá. Ťažná voda, ktorá je miestami nad kolená, inokedy len čosi povyše členkov. Teda nezaujímava, až kým moja silueta na brehu nevyplašila pstruha s istotou cez pol metra. Úsek som potom dôkladne prelovil muchami, ktoré mi chytali nižšie, až mi došiel čas. No, aspoň takéto zamávanie plutvou kapitálnej ryby na rozlúčku je naozaj dobrý dôvod, vrátiť sa sem ešte raz…

Český Krumlov je podľa umelej inteligencie a aj mojej neumelej polovičky najkrajšie české mesto. Nemenej dôležité je, že ním tečie Vltava. Po dvoch dňoch pozerania sa na jej vodu a niekoľkých českých pivách mi prišlo ako úplne racionálny nápad vybaviť si na mestskom úrade český rybářský lístek a následné sa pustiť do zháňania hosťovačky. Veď musím zabrodiť, keď už som tu, hoci len na pár hodín. Pani na úrade bola veľmi milá, tiež doma chová muškára, a tak som odišiel s desaťročným lístkom miesto mesačného. Veď nech máme dobrý dôvod vrátiť sa do Jížnych Čech opäť.