Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným. Pri vode o ôsmej a za niečo vyše hodiny už bolo neznesiteľných 33 stupňov. Vybehol som len tak narýchlo, pozrieť Ľavostranný priesakový kanál. Hold, „pravý“ je iba jeden, v tom ľavom sa mi vždy zdalo byť akosi menej rýb – aspoň teda v hornej časti, ďalej od napojenia na Žitnoostrovské kanály. Z domu som narýchlo zobral len vestu a jeden prút, univerzálnu štvorku. Dúhaky možno zavŕtané niekde hlboko v splave, ostriežov nikde, žiadna drobná ryba, samozrejme, že som narazil iba na veľké kapre. Nemal som na ne náladu, ale v čistej vode ich bolo krásne vidno, tak som sa opatrne, v tieni, priblížil k jednému hlúčiku až na dohod. Mal som len jeden – dva pokusy, kým si ma prvý z nich všimne a zavelí na ústup celému hejnu. Viaceré si skúmavo prezerali squirmy worma – keď muchu na osemnástke nadväzci skúma 7 – 8 kilový kapor, to je proste dráma. Nakoniec jeden asi trojkilový zobral, nasledovala jazda a vypol sa. Takže dnes bez ryby, v tom teple a bez poriadnejšej výbavy mi to aj tak nedávalo zmysel pokračovať. Ale zajtra plánujem pokus číslo dva.

Ak idem na ryby len na chvíľku, tak väčšinou chodím poobede, po povinnostiach. Ale teploty 35°C prinútili aj takú konzervu, ako som ja, preusporiadať si plány. Takže sobotné ráno na Stupavskom potoku – prvýkrát túto sezónu. Pôvodne som chcel zacieliť na zabudnuté väčšie ryby dole, ale radšej som zvolil chládok vyššie v doline. Vody je ešte tak akurát a jej teplota kolíše počas dňa od 13 do prijateľných 17 stupňov. Čopotáčiky spolupracovali krásne, za necelé 2 hodinky som chytil do 20 rybiek. Žiadna nepresahovala lovnú mieru, ale potok funguje rovnako, ako ostatné roky, čiže výborne. Vo vode je aj hromada tohoročného poteru.