Ráno múdrejšie večera? V prípade rýb to platí určite, za súmraku brali ochotnejšie. Za svitania už boli vyberavé, ale aspoň teda zbierali. Ďaľší deň som navaril podľa receptu z toho predošlého. Z prvého hrnca šli rôzne bizarnosti, ako sú veľké jalcovky, z toho druhého zas utopence a rodence podeniek. Ráno do ôsmej a večer od siedmej to išlo, no a cez deň to bolo len krátenie si času experimentovaním. Ryba nežrala a za muchou sa nepohla viac ako o pol metra. Večer som ale uzavrel deň so skóre 3:2 pre mňa, čo je vlastne tesná výhra, ale aj tak mi akosi včerajší deň s väčším počtom rýb a zábermi chutil viacej. Žeby som zas ešte čosi poviazal? Do konca sezóny je to ešte vyše týždňa…

Čas odviedol svoju robotu – vymazal z hlavy debakel z utorka a cez víkend som mohol ísť plný optimizmu vyskúšať zas raz Váh. Hádzať tam zas a znova tie isté muchy, akurát, keďže som mal teraz na chytačku dva dni za sebou, tak azda rozvážnejšie, bez zhonu, a hlavne – skúsiť chytať aj počas ranného a večerného rojenia. No kým minule som bol zdeptaný z chytenej nuly, teraz to bolo zdeptanie azda ešte horšie. Už pred obedom to bolo na veľké ryby 0:6. Utrhnutá 60-tka na mokrú, krátko nato ďaľšie tri nezaseknuté zábery, až som konečne zapriahol štyridsaťpäťku, ktorá sa ale znenazdajky rozbehla smerom ku mne, nestihol som pozbierať šnúru a vypla sa. Potom ďaľšia vypnutá päťdesiatka, ktorá počas zdolávania nazbierala rastliny a tak ju nebolo možné šoférovať… Celé poobedie sa už nič neudialo, až prišiel večer, a v Ivachnovej sa začalo rojenie. Za takmer úplnej tmy sa utopená mokrá jalcovka unášaná prúdom trikrát zastavila. No a od vody som – síce na poslednú chvíľu – odchádzal vo výbornej nálade.