Ešte mi ani broďáky nestihli uschnúť a už som sa ocitol bezmála tisíc kilometrov od Vltavy. Na pravej východniarskej svadbe. Ráno šem še zobudzil sice riadne nachcipany, ale už ňe pijany, ta šem mohol sadnuc do motora a isc na ryby. Na Ondavu pod Domašu. Krátky lipňový revír s dolnou mierou potočáka 40 cm. Ta co vam povim, šumna voda. Do široka rozliata rieka s barsveľo prudzikami, ostrovkami, zatienenými brehmi, a samozrejme jamami. Ale od večera diždalo, a nebolo tomu inak ani ráno. Aktivite rýb to zdá sa neprospelo. Začal som kúsok pod priehradou a postupne sa prechytal až k výpustu. Tam som lapil calu hromadu ostrižoch. Najskôr menšie, potom aj väčšie okolo 25 cm, ktoré som nefotil, lebo ta hutorim sebe, že budzu išče vekše… no ale neboli. Tak som sa vybral po prúde, najskôr so squirmákom hľadať pstruhy či lipne v prúdniciach, až neskôr som rezignoval a prezbrojil na mokrú a išol chytac jalce. Malých hromada, ale vekších nebolo. Jeden okolo tridsať sa mi vypol, ostatné mali stova cez dvadsať. Po necelých troch hodinách mi ale zavolala rozrušená polovička, že sa ju pokúšajú vysťahovať z hotela, hoci ubytko som zaplatil o deň dlhšie práve kvôli rybám. No a po vyriešení situácie som sa už nevrátil a radšej uprednostil trochu dospať tu dzivu svadbu. Ondava je ale naozaj krásna rieka, určite by si zaslúžila oveľa viac mojej pozornosti. Škoda, že som sa tento rok na východ nedostal ešte cez pstruhovú sezónu…

Vltava 27. Posledný pstruhový úsek tejto ikonickej českej rieky, vraj s prehriatou vodou, vytekajúcou vrchným prepadom z nádrže Lipno. Vltava je krásna, šumavské rašeliniská jej vodu zbarvujú do hneda. Pena na hladine nie je následkom znečistenia, ale naopak – je to znak mimoriadnej kvalitnej, mäkkej a kyslej vody, vyvierajúcej zo zemín, v ktorých tlejú rastliny. Dno hrá všetkými farbami, miestami až do sýto oranžova. Charatkerom pripomína najviac azda náš Hron. Chytal som niečo vyše troch hodín, pričom do vody som vkĺzol až pred obedom. Prvé zoznámenie s Vltavou sa udialo v kempe neďaleko Zátone. Najskôr dlho nič, až keď som z hlúpych múch prezbrojil na drobné nymfy, prišli zábery od jalčekov a ostriežov. Žeby to tu naozaj mali pstruhy zrátané? Veru nie, pekný dúhak ma presvedčil o opaku. No aj tak som sa presunul vyššie k začiatku revíru. V hlbokých meandroch pod Rožmberkom má Vltava razom iný charakter – kým nižšie v kempe som ju prebrodil, kde sa mi zachcelo, tu to neprichádzalo do úvahy. Rýchle prúdnice striedali hlboké jamy a chytačku spestrovali obrovské balvany porozhadzované kde – tu po rieke. Netrvalo veľmi dlho, keď s pod brehu prišiel záber a pod hladinou sa mihol bok šumavského potočáka. Potom nasledovali ďaľšie dva na streamer rýchlo ťahaný po prúde, a jedna z hlbokých tôní mi vydala pekného ostrieža. K rybám som sa vrátil na hodinku ešte večer, pod Zátoňou, kde som ostatné dni videl chytať viacerých muškárov. Vltava tu tečie nezaujímavá. Ťažná voda, ktorá je miestami nad kolená, inokedy len čosi povyše členkov. Teda nezaujímava, až kým moja silueta na brehu nevyplašila pstruha s istotou cez pol metra. Úsek som potom dôkladne prelovil muchami, ktoré mi chytali nižšie, až mi došiel čas. No, aspoň takéto zamávanie plutvou kapitálnej ryby na rozlúčku je naozaj dobrý dôvod, vrátiť sa sem ešte raz…