Poobede ma ranná slabota na Váhu začala akosi škrieť. Tak som vybehol ešte raz, nižšie, na moju obľúbenú jamu v Ivachnovej. Keď sa už smie zabrodiť. Za skoro dve hodiny som vyskúšal všetko – pod hladinou, na hladine, po dne. A nič. Na vode boli ďaľší štyria rybári s rovnakou nulou na konte. Priateľka mi už píše, tak jej idem odpísať, že čo chvíľa pôjdem, ale najskôr to hodím ďaleko proti prúdu, až pod breh naproti. Nech muchy neležia ladom pri nohách, kým ťukám. V polke správy cítim, ako čosi zaťahalo za šnúru, asi znova odtrhnuté riasy. Tak len myknem prútom, nech z nich vytiahnem muchy, dám ho naspäť pod pazuchu, a píšem ďalej. A v tom mi ho ryba skoro vytrhne. Dúhak štyridsiatka. Ďaľší náhod idem podľa rovnakého postupu – šupnem to ani nie meter pod breh naproti, nechám ľahké nymfičky strhnúť rýchlym prúdom spolu so šnúrou až na dno, dobrých dvadsať metrov, a potom nasleduje pomalé stúpanie. Opäť ryba. A za ňou ďaľšia. Zrazu akoby nebolo nič jednoduchšieho, než chytať rybou za rybou na Váhu. Keďže mám vonku aj cez 25 metrov šnúry, častokrát vidím najskôr vyskočiť z vody nasratého dúhaka, ktorý sa sám zasekol o prevys, a až potom cítim záber. Zostal som ešte trištvrťe hodinku a končil s dvanástimi rybami na konte. Síce všetko pstruhy od 27 po zhruba 40, ale aj tak mi to spravilo mimoriadne dobrú náladu. Kolega z Česka sa ma pýta, čože som to spravil, že to zrazu tak ide. Tak mu prerozprávam celý postup, aj muchu ukážem. S tým, že číslo na ženu mu nedám, tam si už musí poradiť sám.

Cez víkend som sa po dvoch mesiacoch od zahájenia ocitol aj na Liptove. V sobotu skoro ráno som vybehol s obojručkou konečne na poriadnu rieku, Váh. Len som akosi nedomyslel tú malú vodu. V Bešeňke to bolo so #7 a streamrom ako ísť s bubnom na zajace. Za niečo vyše hodinky sa mi podaril jeden potočáčik cca 27 cm a potom som zavelil na ústup do Demänovej. Už sa mi nechcelo prezliekať opäť do broďákov, tak som len obul vysoké čižmy. Tie ma neskôr medzi ostrými kameňmi poriadne vytrestali za lenivosť. Na Demänovke som chytal vôbec prvýkrát, veľmi utešený, veľký potok. Zarozprával som sa (pravdepodobne) s pani domácou jedného z penziónov na brehu. Aj jej malý syn začína muškáriť, poradila mi jamu, kde prebýva potočák, ukázaný rozpätím rúk asi šesťdesiatka. Na oplátku som malému nechal zopár múch, ktoré by mohli na Demänovke fungovať. Zmienenú šesťdesiatku sa mi nepodarilo lapiť, chytal som ryby prevažne do dvadsaťpäť, jedna tridsiatka sa mi vypla. Paradoxne, vyššie nad Demänovou, pomimo zástavby, som zachytal oveľa menej, ako v dedine. Niekedy sa sem ešte určite vrátim, takéto veľké potoky ja rád.