Ďaľší deň opäť chvíľka na Stupavskom potoku, avšak na č. 1 – už poniže kopcov, pod diaľnicou. Potok tu pripomína Malinu vo vojenských lesoch. Koryto je hodne vymyté, dá sa z neho pekne nahadzovať, často aj na sucho. Len o pstruha som ani nezavadil, všetky zábery boli jalce. Asi bude pravda, čo sa hovorí – Stupavský pod diaľnicou je len o kusovkách splavených pstruhov, ryba sa tu už nevytiera.

Dve hodinky v Malých Karpatoch. Bál som sa nízkej vody, ale bolo jej tak akurát. Zatiaľ. Rybky boli pekne upratané v jamkách, rybačka ma veľmi bavila – stačilo prísť z boku alebo odzadu k jamke, pokľaknúť, nadhodiť lahučkú nymfu do prúdu a potom už len pozorne sledovať, či príde potrasenie. A ono vždy prišlo. Kým pred mesiacom som chytal (pravdepodobne kvôli rybárskemu tlaku) z troch – štyroch jamiek jednu rybku, teraz to boli aj tri – štyri rybky z jamky jedinej. Veľkosťou síce iba dlaňovky, ale aj tak ma to bavilo.

To bol zas víkend! Cestou na Littvafest sme sa s priateľkou na hodinku (čiže dve) zastavili na Revúcej. No a koho som nestretol? Peťa, ktorého určite všetci poznáte, pretože ste vyplnili dotazník k jeho výskume samovýteru pstruha dúhového na Slovensku. Plánoval som stretnutie snáď už pol roka, až ma takto musela zahanbiť náhoda 🙂 Revúca inak OK, rybochov si zas trochu cvrkol dúhakov, takže o rýchlu zábavu bolo postarané.
Nedeľné ráno po feste som 6.45 zabrodil do Džamboráku no a koho som nestretol? Opäť Martina Danča et. al, pozdravujem. Takže dva týždne od rozpačitého zahájenia zasa vo vodách Li Váhu. Išlo to vzhľadom na moje schopnosti a ambície výborne, za niečo vyše 3 hodín sa mi podarilo 12 rýb, ale… viete, koľkými spôsobmi je možné prísť o rybu? No tak napríklad odpálením z prívesu v plytkej vode hneď pri záseku. Zavadením záťažovky o bordel na dne pred podobratím. Chytením dublety počas zdolávania. Vystretím narovnaného háčika… No, proste mi to padalo. Ale ryby boli, aj keď síce menšie, ale druhovo pestré. PD, PP, Li, podustva, mrena. Jalcom ~60 som sa aktívne vyhol, nebolo času.