Skutočná láska je, ísť na Dunaj, aj keď je pstruhová a lipňová sezóna v plnom prúde. Pod Binderákom som nebol niekoľko rokov, tak ma zaujímalo, ako to tu ide teraz, a ako zachytám, o niekoľko rokov skúseností bohatší. Bude to ľahšie, ako si pamätám, alebo, naopak, vyšiel som z cviku a Dunaj ma vysmeje? Navyše mám rozpísané nejaké povedačky z Dunaja, tak čo je lepšie, než si všetky zážitky v pamäti obnoviť takto priamo, vo vode. Rybárov bolo dnes nezvyčajne veľa, pod kaskádami boli viacero člnov a chytali aj z brehu. Všetko prívlačiari, no a keďže som cielil na bielu rybu, neboli mi konkurenciou. A biela ryba bola natlačená aj na dostrel, pri brehoch. K vode som prišiel niečo po deviatej a hneď po príchode som zbadal prevaliť sa pod hladinou dve obrovské podustvy, vysoko cez päťdesiat. Dve o niečo menšie som vytiahol a potom som sa vybral do prúdov pod prah hľadať jalce tmavé a plotice lesklé, no už bez úspechu. Ako sa čas blížil k obedu a slnko začalo piecť, aktivita bielej ryby ustala, búchali už len bolene. Ale na Dunaj sa určite čoskoro vrátim, minimálne kým budú teplá a suchá pokračovať.

Poobede ma ranná slabota na Váhu začala akosi škrieť. Tak som vybehol ešte raz, nižšie, na moju obľúbenú jamu v Ivachnovej. Keď sa už smie zabrodiť. Za skoro dve hodiny som vyskúšal všetko – pod hladinou, na hladine, po dne. A nič. Na vode boli ďaľší štyria rybári s rovnakou nulou na konte. Priateľka mi už píše, tak jej idem odpísať, že čo chvíľa pôjdem, ale najskôr to hodím ďaleko proti prúdu, až pod breh naproti. Nech muchy neležia ladom pri nohách, kým ťukám. V polke správy cítim, ako čosi zaťahalo za šnúru, asi znova odtrhnuté riasy. Tak len myknem prútom, nech z nich vytiahnem muchy, dám ho naspäť pod pazuchu, a píšem ďalej. A v tom mi ho ryba skoro vytrhne. Dúhak štyridsiatka. Ďaľší náhod idem podľa rovnakého postupu – šupnem to ani nie meter pod breh naproti, nechám ľahké nymfičky strhnúť rýchlym prúdom spolu so šnúrou až na dno, dobrých dvadsať metrov, a potom nasleduje pomalé stúpanie. Opäť ryba. A za ňou ďaľšia. Zrazu akoby nebolo nič jednoduchšieho, než chytať rybou za rybou na Váhu. Keďže mám vonku aj cez 25 metrov šnúry, častokrát vidím najskôr vyskočiť z vody nasratého dúhaka, ktorý sa sám zasekol o prevys, a až potom cítim záber. Zostal som ešte trištvrťe hodinku a končil s dvanástimi rybami na konte. Síce všetko pstruhy od 27 po zhruba 40, ale aj tak mi to spravilo mimoriadne dobrú náladu. Kolega z Česka sa ma pýta, čože som to spravil, že to zrazu tak ide. Tak mu prerozprávam celý postup, aj muchu ukážem. S tým, že číslo na ženu mu nedám, tam si už musí poradiť sám.