Takže Nitrica č. 1a (CHaP). Riečka ako pre muškára maľovaná. Dobre prístupná, ale s podmytými brehmi. Rýchla voda, ktorá ale občas pred splavom spomalí. Chytačka ma tu bavila veľmi – jalce, podustvy, ostrieže, a pod trs trávy mi vbehlo a následne sa vyplo jedno prekvapenie. Ďaľšiu vychádzku som síce plánoval na Li Váh, ale do ďaľšieho víkendu budem mať o čom premýšľať…

Teplota niečo málo nad nulou, dážď a hmla ma vítali, keď som sa po takmer 20 rokoch vybral chytať na Hornú Nitru. Nitrica má veľa vody ale Nitra raz toľko, povedz si Karolko, ktorú, a na koľko? Vyhrala väčšia Nitra č. 5a (CHaP). Vo veľkom splave v Partizánskom som strávil dobrú polhodinu – bez záberu, iba čo pod hladinou dvakrát zakoníkovala podustva. Pár meandrov pod splavom som z pod brehu vyplašil obrovskú rybu, hádam cez 70 cm. Aktivita bola ale mizerná, aj keď sa podarili dva jalčeky, bol som rozhodnutý skúsiť menšiu Nitricu.

Na dolnom Dudváhu sú len tri stavidlá, z toho iba dve „verejne“ prístupné. No a dnes som mal konečne cestu okolo druhého z nich, nižšie, v Čiernom Brode. Stavidlo je od marca do konca mája neresisko rýb a zdá sa, že to je jeho hlavný účel. Voda úplne vyrybnená, väčšia ryba už pravdepodobne zbehla zimovať dolu do Čiernej vody, kam Dudváh ústí neďaleko. Skúšal som suché chrobáky, nymfy, pakomáre aj rôzne streamre, ale jediné zábery prichádzali len od poteru boleňa a kedríkov. Večer som si bol napraviť chuť na Fenolovom kanály, podarilo sa pár piraní a vypol sa jeden lysec okolo 2 kg.

V nedeľu ráno 3 hodinky na Jamboráku. Vo vode 28 cm som snáď ešte ani nechytal. Hovoriť zas niečo o prechytanej vode a vyškolených rybách nemá zmysel. V malej vode sa chytalo dobre, muchu som síce netrafil, ale pod chvíľou sa nejaká ryba podarila – dva dúhaky okolo 50, krajší lipeň spadol a potom asi 10 malých PP a PD, čo je výborné.

Poobede som sa konečne dostal aj vyššie do divočiny. Vyfarbené potočáky mi z hlavy konečne vytesnili zážitky na skákajúce dúhaky zo Sávy. Obľúbené jazierko pod skalou sa zdalo na prvý pohľad prázdne, ale iba zdalo. Po pár zdolávačkách menších rýb sa to v tôni pomiešalo a z jamy do prúdnice vyšiel krásny potočák okolo štyridsať. Muchu ale nechcel. Tak skúsim streamer. Prvý náhod, bum. Dvadsaťsedmička potočák. Druhý náhod, bum. Voda zovrela. V čírej vode presvetlenej slnkom vidím všetky triky, ktoré skúša. Obtiera sa o kamene a konáre, vbieha pod breh. Cielene sa snaží zavadiť hák o čokoľvek na dne a tak sa ho zbaviť. Ku každej úspešnej zdolávačke treba aj kus šťastia. Nakoniec ho podoberám, krásna ryba. Divoký, tmavohnedý potočák s veľkými bodkami a zlatým bruškom. Ďakujem, Revúca.

Nesnáším loučení… druhú rozlúčku so pstruhovou sezónou na Revúcej rozdelím rovno do dvoch príspevkov. Chcel som sa len tak poprechádzať so suchou muškou na hornom toku, ale dopadlo to ako vždy – najskôr som predsa musel povinne obehnúť jamy, ktoré som minule nestihol navštíviť. Z prvého miesta sa podarilo cez desať rýb, nakoniec sa dohodli, že dnes chcú najviac fialovo-zeleného bubáka. Nymfu často brali hneď po čľupnutí, ako jalce. V ďaľšej jamke zabral z prvej potočák tridsiatka, pri zdolávačke po ňom vyletela štyridsiatka dúhak. Ten hneď na nasledujúci náhod aj zabral. Čaro septembra, keď sa pstruhy futrujú na zimu a agresivita je zvýšená blížiacim sa neresom. Nasledovali ďaľšie dve tridsiatky a keď som sa posunul o pár metrov ďalej, skočil potočák okolo päťdesiat. Rozbehnutý peknými rybami som ho ťahal, akoby taká ryba bola samozrejmosť. Až potom, ako sa vyvrtel z bezprotihrotového jednoháku v prúdnici, som si naplno uvedomil, že taká ryba mi poťahá možno raz za sezónu. A táto sezóna už končí.

Po slovinských dúhakoch som presedlal na liptovských potočákov. Pravdepodobne už rozlúčka so sezónou na Revúcej. Ryba krásne septembrovo spolupracovala, z produktívnejších jám som vybral aj 20 kúskov. Fúkal silný vietor, takže okrem klasických revúckych bubákov fungovali aj menšie jalcové chrobáky. Okrem pár čopotákov tesne okolo 30 cm sa podarili aj lipne. Pred koncnom dňa sme sa vybehli rozlúčiť aj s Váhom, za hodinku sa podarilo 5 dúhakov, z toho boli ale 3 iba malé dvojročky. Aj tak bolo dobre. Aj som sa trochu bál, ako sa budem po X dňoch v Slovinsku cítiť na domácej vode, ale užil som si to veľmi. Potočáky mi chýbali a dúhak ťahá cez brzdu vo Váhu rovnako ako v Sáve.

Jedno písmenko, iná krajina. Opäť doma. Ostávajú mi 2 dni dovolenky. Ako si „nepokaziť“ dojmy zo Slovinska, ale ešte si užiť voľno? Jalce akoby čítali moje myšlienky a chceli sa ukázať v plnej paráde. Brali prakticky na náhod. Stačilo objaviť jalčeka zaparkovaného pod trsom trávy, šupnúť mu tam jednu suchú a hneď mľaskol. Za hodinku asi do 15 rýb od 30 do 45 cm.

V posledný deň som sa musel aspoň na pár chvíľ zastaviť na Save Dolinke. Práve táto rieka bola motiváciou môjho skorého návratu na Slovinsko. Celú noc ale pršalo, a tak tečie vyššia, ako zvyčajne. Pokúšam sa začať tam, kde som naposledy skončil, pri pokuse o prebrodenie pod bralo ale v dvoch tretinách rieky už skôr plávam, ako brodím, prúd ma berie na kaskády. Prepočítavam… Posledných päť metrov nedám, tak sa otáčam a len tak – tak vychádzam o 30 metrov nižšie na tom istom brehu. Pod bralo sa nakoniec dostávam prebrodením na inom mieste a 10 minútovou turistikou, počas ktorej som prepichol topánku a takmer ma zasypalo. Ale konečne nahadzujem. Prvá ryba dúhak dvojročko, druhá ryba o čosi väčšia… o hodne väčšia. Toto je ono, pre toto som sem vrátil.
Dúhak päťdesiatka má v hučáku neskutočnú silu, v jednej chvíli je pod prútom a o pár sekúnd už o 20 metrov nižšie. Pri jednom hádam z posledných výpadov zažívam dejá vu… puk. Dúhak cez prúd urval tentokrát až 0.22ku monofil.
Takto odísť nemôžem. Znova. Bralo mi odmieta vydať ďaľšiu rybu, tak idem nižšie, do pekného lipňového prúdiku. Ryba, ryba, ryba. Behom polhodinky chytám cez desať pstruhov od 20 do 35 čísiel, v mierne prikalenej vode to ide samo. Neustále prepočítavam čas príchodu domov. Ak teraz vybrodím, vrátime sa o desiatej. Ak teraz, o pol jedenástej… Až konečne opäť prichádza silný záber. Nasleduje rovnaké venčenie ryby skoro až na backing, našťastie rieka tu je broditeľná, s dnom bez prekážok. Po pár minútach konečne vyťahujem podberák a divoká štyridsaťpätka dáva vytúženú bodku za druhým výletom na Sávu.

Jazero Jasná ponúka vďaka umiestneniu v hlbokej doline nádherné výhľady na okolité alpské kopce. Nebolo vyslovene prerybnené, ale zarybnené dosť, aby sa okolo muchy stále niečo dialo. Ryby boli poriadne zaškolené, a to som zvyknutý na profesorov z Čutkovskej doliny, VN Bešeňová, či priesakových kanálov. V polčase som prezbrojil z muchy na streamer hlaváča. Ten som nahadzoval do plytčín pri brehu. Počkal, kým okolo išla ryba, a začal s ním po centimetroch poskakovať po dne, smerom do hlbšej vody. Drvivá väčšina pstruhov sa len pozrela, menšina ochutnala chvostík, a len zopár zobralo streamer celý. Jeden potočák pod 50 ho mal v papuli dokonca päť (!) krát, vždy ale len za krajíček – tak, aby sa nedal zaseknúť. No proste parádna dráma.