Rozmohl se nám tady takový nešvar. Muškáři velice často loví na krátkou nymfu. K vode chodia už s vyviazanou nymfovacou zostavou, lebo na nymfu sa nejaká tá ryba vždy chytí. Keď to začne zbierať, prezbroja na sucho, ale niektorí ani vtedy nie. Lebo na nymfu sa nejaká tá ryba vždy chytí. Muškárenie však nie je bivalentné, medzi lovom na hladine a na dne je celá škála možností. Naši otcovia a dedovia, ktorí ešte nelovili „na francúza“, to vedeli. V nasledujúcich riadkoch znovu vynájdem pomyselné koleso – techniku lovu na mokrú mušku.

Prvá zmienka o muškárení pochádza z 15. storočia a opisuje práve lov na mokrú mušku, ktorá s krídielkami stiahnutými dozadu naozaj nemala ambície plávať na hladine. Táto prezentácia bola azda determinované skôr dobovým náčiním, než preferenciou rybárov. Suchá muška a jej fanatická popularita prišla o štyri storočia neskôr, spolu s trochu lepšími šnúrami a prútmi.

Mokrý rybár, mokrá muška

Po búrke, za zvýšeného stavu vody, je ten najlepší čas loviť ani hore, ani dole, ale niekde medzi. Dážď utlmil aktivitu hmyzu, ale nie rýb, práve naopak. Voda prináša do koryta riek a potokov množstvo spláchnutej potravy, ktorú si ryby nenechajú ujsť. Tá nevzlieta, neuteká, ba sa ani neschováva medzi okrúhliakmi. Pečené holuby padajú rybám rovno do huby. Ideálny čas pohádzať jednu utopenú muchu popri zvýšenou vodou zaplavených brehoch.

Nahadzovanie a prezentácia mokrej mušky

Tradične prezentovaná mokrá muška imituje utopený hmyz, unášaný prúdom rieky. Ryby po daždi, za zvýšeného stavu vody, zväčša stoja na krajoch prúdnic a sledujú, čo voda prinesie. Presne tam treba aj nahadzovať. Nie rovno do hrdla prúdu, kde voda mušku hneď strhne mimo zorného poľa ryby. To je práca pre zaťažené nymfy. Ani rovno do tône či točáku, kde zjavenie utopenej muchy z čista – jasna pôsobí podozrivo. Mokrá muška je najhodnovernejšie nahodená na kraj prúdnice, vyššie nad domnelé stanovište ryby, a následne splavená k rybe – spolu s ostatnou potravou aj nepotravou.

Tok potravy v rieke často prezradí pena, lístie či iný drobný bordel na hladine. Tam, kde mierne spomaľuje, sa môže nachádzať ryba, čakajúca na donášku jedla po prúde.

S prúdom, alebo proti prúdu? Na rozdiel od politiky, pri muškárení nie je hanbou striedavo ísť raz po prúde, a inokedy proti nemu. Lov po prúde dovoľuje popúšťať muchu ďalej pod seba a pokryť tak rýchlejšie viac vody. Funguje teda dobre najmä na väčších riekach, kde vám umožňí ukázať vašu krásnu mušku veľkému počtu rýb za krátky čas.

Nahadzovanie proti prúdu je prácnejšie, ale tiež má svoje opodstatnenie. Ryba zväčša stojí otočená proti prúdu, takže pri priblížení odzadu rybára nevidí. Ak ju však prehodíte a šnúru zbadá prv ako muchu, môže to vziať ako osobnú urážku a už nezaberie. Napriek tomu na menších tokoch je lov proti prúdu efektívnejší, keďže sa k rybe môžeme odzadu priblížiť bližšie a chytiť ju za chvost nahadzovať precíznejšie.

Záber sa najčastejšie prejaví ako zastavenie muchy, najmä pri love na väčšiu diaľku je preto potrebný pevný zásek, s prípadným protipotiahnutím šnúry k sebe. Nadväzec a metre šnúry vo vode pôsobia ako tlmič.

Dôležité je zaseknúť smerom po prúde alebo aspoň do strany. Ryba zväčša stojí otočená proti prúdu, takže zaseknutie splavovanej muchy obyčajným zdvihnutím prútu hore môže jednoducho vytrhnúť rybe háčik z papule.

Ale občas vie byť záber aj riadne divoký – najmä ak pstruh vyštartuje z väčšej diaľky, alebo keď sa popichá a zľakne. Navijak s dobrou brzdou a dostatkom podkladovej šnúry preto nie je len na parádu. Aktívne ho používajte, nešľapte si po šnúre – stiahnite ju naspäť do kolečka hneď, ako ju už nepotrebujete vonku. Nieto väčšej tragédie, než prísť o peknú rybu len kvôli šnúre zachytenej pod vlastnými nohami.

Ak zábery neprichádzajú, neuškodí vyvolať trocha drámy jemným oživovaním topiacej sa mušky. Občasné krátke potiahnutie alebo potrasenie špičky pri napnutí šnúry vyprovokuje rybu k záberu. A potom je tu jedna špecialita. Na konci prezentácie pridržte šnúru a nechajte ponorenú muchu pomocou prúdu pomaly vystúpať. Presne tak, ako keď rozvíjajúca sa nymfa stúpa k hladine. Imitovanie liahnucej sa podenky alebo potočnínka má síce s lovom na mokro málo spoločné, ale veď cieľ je chytiť rybu…

Vzory mokrých mušiek

Mokré mušky sú subtílnejšie, so striedmejšími nožičkami a krídelkami než suché mušky. Ich úlohou je ponoriť sa a plávať pod hladinou – nie klesať ku dnu tak, ako nymfy. Zväčša sú nezaťažené, ale niektoré vzory sa viažu s plastovou alebo medenou gorálkou, imitujúcou hlavičku, alebo s dráteným prekrúžkovaním.

March Brown alebo „marcovka“ je azda najtradičnejšia mokrá muška na pstruha a lipňa už od skorého začiatku sezóny. Napodobňuje utopené podenky strhnuté sčerenou vodou pri liahnutí alebo zrazené vetrom a dažďom. Je dobré mať v krabičke viacero farieb a najmä veľkostí tohto vzoru.

Red Tag alebo „červenoritka“ v mokrom prevedení napodobňuje najrôznejší utopený hmyz. Je to dobrá prvá voľba, keď nie je viditeľná žiadna výrazná aktivita konkrétneho druhu hmyzu. Účinná je pri love v okolí zaplavených brehov, v blízkosti prevýsajúcich konárov či trávy.

Red tag v mohutnejšom prevedení z páva nasaje vodu a po nahodení spraví tradičné jalcové „čľup“, čím upozorní ryby v širokom okolí, že sa treba prísť pozrieť.

Royal coachman je muška, ktorá dokáže vydráždiť aj neaktívnu alebo prežratú rybu k záberu. Delené telíčko s atraktorom pripomína utopeného veľkého mravca, lumoka a iné potvory, na ktorých si v lete s radosťou pochutí pstruh, jalec, nezriedka aj menší boleň.

Black Gnat v mokrom prevedení vďaka svojej univerzálej siluete pripomína akéhokoľvek utopeného čierneho chrobáka. Dobre funguje od druhej polovice leta, keď je aktivita suchozemskej chrobače na vrchole, až do neskorej jesene.

Spider alebo „pavúčik“ je mokrá muška s tenkým telíčkom a dlhými, riedkymi nožičkami, ktoré sa vo vode lákavo hýbu – na rozdiel od pevných nožičiek z letiek. Napriek svojmu menu neimituje pavúka. Vďaka subtílnej siluete a jednoduchosti sa ľahko viaže aj v miniatúrnych veľkostiach. Dobre funguje na opatrné a prechytané ryby.

Výbava pre lov na mokrú mušku

Vystačíte si s akýmkoľvek prútom, čo máte doma, a plávajúcou šnúrou. Výhodou je ale dlhší prút, okolo 9′, keďže sa loví na väčšiu diaľku, a taktiež silnejšie atfmy #4 až #5, keďže pevnejší prút zabezpečí lepší zásek. Na koniec WF šnúry sa upevní koničák, za ním nadväzec – z dôvodu lovu na väčšiu diaľku radšej trochu pevnejší, pokojne 0.16 až 0.18, ba dokonca aj viac – a môže sa ísť lapať.

Zhrnutie na záver. Mokrá muška funguje najlepšie krátko po búrke, keď je voda vyššia a splavuje utopenú potravu. Je menej náročná na precíznu prezentáciu ako suchá muška a umožňuje prechytať veľa vody za málo času. Zvyčajne najlepšie funguje jednoduché unášanie utopenej mušky prúdom kúsok pod hladinou, spolu s ostatnou potravou. Domnelé zábery treba poctivo sekať, keďže dlhé metre šnúry vo vode utlmujú prvotný kontakt s rybou. Petrov zdar!