Čas strávený na rybách sa vraj do rokov života nepočíta. No sú situácie, keď… Keď máme chuť zlomiť prúť a sme radi, že nás nikto nevidí. Alebo keď prút nezlomíme práve vďaka tomu, že nás niekto vidí. Alebo keď prút zlomiť určite nechceme, ale zlomí ho starý známy „samo“. Nie nadarmo rybárom vravia tichí blázni a toto sú situácie, ktoré nás privádzajú do šialenstva. Pokračovanie vtipno – trápneho seriálu o nás, rybároch.

Začnime z auta. Už v práci myslíte len na svetlo na konci tunela dňa a keď sa konečne dosypete k vode, ostávajú do tmy ešte 2 hodiny chytačky. Rýchlo rýchlo, broďáky, vesta, ešteže ste včera mali čas sadnúť k zveráčiku a doviazať chýbajúce vzory múch, ktoré… ktoré ostali samozrejme doma, kde by im bolo lepšie?

Nevadí.

Konečne pri vode. Za prvým meandrom hneď objavíte jalca pätdesiatnika, vyberáte z kolečka šnúru meter po metri a pomalým krokom sa blížite k rybe. No v momente, ako vo vzduchu zamáva čarovný prútik, cítite, že šnúre sa akosi nechce, a vy sa zmeníte na tanečníka na muškárskej koncertnej šnúre. Jedna slučka vám vedie cez nohu, keď ju na uvoľníte, druhá pokračuje cez ruku o krík, a keď sa načiahnete uvoľniť tretiu, zrazu do štvrtého taktu začujete…

Čľup.

Neboli to náhodou kľúče od auta, ktoré máte ste mali v náprsnom vrecku košele? Keď nie pekný jalec, tak kľúče už sú dostatočným dôvodom zabrodiť do vody. Šmýkate sa po vysokom brehu k vode a dá sa povedať, že ste sa do toho skutočne vložili celý, keďže pre filcové podrážky nie sú riasami obrastené okrúhliaky žiadna prekážka. Po skončení druhého tanečného čísla odopínate sieť a chystáte sa vyloviť utopené kľúče, keď v tom sa o slovo prihlási sieť iná.

Cink cink, ti-di-di cink cink.

Volá vaša nežnejšia polovička, že teda snáď si to pri vode užívate, ale kedy už prídete konečne domov? Radšej zaklamete, aby ste zbytočne nehnali vodu na mlyn. Vody máte koniec koncov vyše hlavy teda plné ponožky teda vlastne voda ide tak akurát a zbiera to z hladiny a skoro ste chytili krásneho jalca tak sa ešte zdržíte tak do ôsmej, do tmy. Aha, veď vy ste cestou z roboty určite nezabudli kúpiť tú mulčovaciu kôru a hnojivo a obchod zatvárajú už o polhodinu.

Nemohol do vody padnúť radšej mobil, ako tie kľúče?