17-ty apríl, šesť hodín, jeden stupeň nad nulou a úsmev od ucha k uchu. Váh stále valí, v Bešeňovej nikoho. Nad ostrovčekmi jeden nepremenený záber. Idem mrknúť Ľupčianku. Tá vyzerá dobre, ale mám z nej akýsi „slovinský“ pocit ľadovej kráľovnej, tak idem opäť na Revúcu. S ňou som si tieto dni jednoducho sadol. Ani nejak veľmi nechytám, len „bodovo“ navštevujem obľúbené jamky, kde po svalovej pamäti hádžem tak, ako mi to niekedy priniesol rybu a vychádza to na výbornú. Z jednej vyššie položenej jamy dokonca chytám rovno dva dúhaky ~45, mliečniaka a ikernačku. A konečne sa podarili aj potočáky zo samovýteru.