Veľký piatok, malé ryby. Po neúspechoch v studených vodách som si vybehol zdvihnúť sebavedomie na fenolový potôčik. Ryby príliš nereagovali, najskôr som si myslel, že im len kvôli fenolu slzia oči a dobre nevidia. Stačilo však naviazať jednu suchú a zrazu to išlo – jalce, dokonca aj pleskáče brali z hladiny.

Kvôli gýčovo krásnemu počasiu som neodolal a vybehol skúsiť chytiť čo sa dá na Žitavu, rovno pod koniec lesáckeho úseku. Teplota +15°C, ale voda mala len slabých 1.4°C. A čože som si to zabudol? No broďáky, tak som si len v teniskách pripomenul, ako sa kedysi na dedine chytávalo – spoza kríkov, zo stromov… Nakoniec sa pár rybiek podarilo až pod Zlatými Moravcami.

-1 stupeň ale pár jalčekov a ostriežik sa na moje vlastné nymfy ulakomilo. Najlepšie išla ružová chlpatá s červenou neo hlavičkou.

1.1.2023, dnes som len išiel skontrolovať, či nová povolenka funguje. Počasie vyšlo presne rovnaké, ako 1.1. minulý rok – slnečno, bezvetrie a vysoko nad 10°C. Hneď na prvý náhod v tomto roku som zavadil akýsi konár, ktorý ale začal plávať a po pár minútach pumpovania som nakoniec podobral mrenu. Dupľa sa nekonala, už len zopár jalcov. Ale vzhľadom na ročnú dobu spokojnosť.

Dnes som bol skúsiť, či sa predsalen nepodarí vianočný kapor. Keďže mráz vyškrtol štrkoviská z množiny možností, voľba padla na priesakáč. Nebol som jediný s rovnakým nápadom. Podarilo sa zopár ostriežov a jalčekov, zbadal som aj dvojicu podmierečných PD a kapríka. Ten mal však kamsi naponáhlo, takže mucha nestihla ani len vyklesať a už bol dávno fuč.

Dnes pruhovaná hodinka na Malom Dunaji (miesto isto uhádnete). Zdá sa, že ochladenie nepridalo na chuti len hlavátkam.

Opäť na Hrone dole. K vode som sa dovalil až 10.45, ale to vôbec neprekážalo, stále bolo skoré ráno – hustá hmla a iba 3°C. Do obeda sa podarili iba tri malé lipníky. Tesne pred rozpustením hmly som vyskúšal streamer – bez záberu. Následne začalo slnko piecť takým spôsobom, že sčerený Hron pôsobil ako sústava zrkadiel – nevidel som ani h@vn@. Nazrel som do mapy, kde je najbližšia zákruta otočená tak, že ju slnko neosvetluje priamo „po prúde“. No jasné, sútok Slatiny a Hrona. Avšak, kým som sa tam dotrepal, slnko sa posunulo a bol som opäť na tom istom… Doslova naslepo som zbehol s krátkou nymfou asi 200 metrov, potom to vzdal, naviazal jednu suchú, reku skúsim ešte Slatinku a hajde domov. Ale zbadal som pod sútokom zazbierať a z prvej chytil lipníka. A ďaľšieho. A ďaľšieho. Ako na konci dňa slnko ohrialo sútok Slatiny, lipne pod ním urýchlene zbierali a brali na náhod. Malé, stredné, väčšie. Krásna záverečná trištvrtehodinka.

Už som nevydržal čakať na rozpustenie hmly, vybehol som chvíľku skúsiť podustvy iba tuto, na Dunaj. Aktivita rýb úplne nulová, tak som na len slepo prebehol zvyčajne produktívne prúdiky a… podarilo sa zopár jalčekov tmavých.

Dnešné repete po pondelku potvrdilo nepriamu úmeru – čím väčšiu udicu vytiahnem, tým menšie ryby chytám. Naviazal som si obojručku, reku, keď sa na tomto Li Hrone nevláči, možno tu ostali po celom roku nejaké pozabúdané veľké dúhaky. Ale za tri hodiny len dva zábery, s lipníkmi by som sa zabavil viac. Nabudúce pre zmenu prevetrám #3ku.

Po 3 týždňoch od konca pstruhovej sezóny som sa zastavil na 3 hodinky na Li Hrone dole. Gýčovo krásne počasie, pôvodne som chcel trochu postreamrovať, ale nakoniec som sa len tak poprechádzal po Hrone s krátkou nymfou. Rybkám chutilo – čo im chýbalo na veľkosti, to vynahradili počtom.

Pstruhovú sezónu 2022 som ukončil trocha predčasne už dnes, kratšou šichtou na Revúcej. Nižšie partie boli už poctivo prechytané, tak som si to opäť šibol hore do repozitáru potočákov. Prakticky všetko rybky boli chytené na sucho, a vďaka nižšej vode sa sušilo krásne – za každou jamkou nasledoval pomalý olej, kde bolo možné položiť muchu práve na tak dlho, aby si ju aj nerozhodný čopoták stihol obzrieť. Vrchol dňa a zároveň čerešnička na celej sezóne bola posledná jamka, ktorú som objavil. Revúca v nej vlastne tvorila akési jazierko asi 50 metrov dlhé a 30 metrov široké, ako z rozprávky. Samozrejme, naplnené pstruhmi, ale podaril sa aj krajší lipeň.

Tak pokračovanie „najlepšieho“. Dnes som šiel hore viac menej kvôli Samaelovi, ale keď som zbadal tú hromadu rybárov v Bešeňke, doslova som utiekol späť na pramene Revúcej. Cestou som sa ale zastavil pozrieť, či jedna ryba, ktorú som minulú nedeľu zazrel v meste, náhodou nezbiera. Zbierala, už o pár minút som zasieťkoval dúhaka 55. Veľká radosť, to je vlastne môj najväčší (zdolaný) dúhak z Revúcej. A na prameňoch to bola tiež paráda. Kým minule som chytal skôr „dlaňovky“, dnes som prakticky z každej jamky vybral potočáka „panvičkovej“ veľkosti. Pekne na sucho. Ako bonus som našiel pod stromom za košík suchohríbov.

Pridám ešte jednu fotečku, kde som aj ja 🙂 Ryba to bolo krásna. Tá druhá bola ešte kúsok vypapkanejšia, ale tá sa v rukách nefotila.