Teplo a nedeľa je kombinácia, že zaručene nebudete pri vode, ani vo vode sami. Dnes ako-tak išli aspoň podustvy. Pod Sĺňavou by sa isto podaril aj nejaký boleň, keby tomu obetujem viac ako hodinku… a keby je vo Váhu menej kúpajúcich.

Dnes som si na hodinku odskočil pozrieť MD. V toku nič zaujímavé, tak som aspoň pozrel obľúbenú zátoku s kaporami. Práve sa kŕmili štyri kúsky. Dva sa podarili, avšak práve druhý podbehol konár a musel som za ním do vody, čím sa zvyšné dva rozplašil no a bolo dochytané…

Dnešné podustvobranie na Váhu. Aby ma nebolela ruka, vytiahol som obojručku s tradičnou long belly šnúrou. Parádna chytačka, podustva je jednoducho „swingovateľná“ ryba. Jeden záber sa mi nepodarilo zastaviť, asi väčšia mrena. Mimochodom, bez dvoch týždňov takto pred rokom som kupoval nové Simmsy so slovami „tieto určite nebudú na jednu sezónu“. No a dnes sa na obidvoch odlepil filc. Taimeny – hoci na nohe určite horšie – vydržali bez servisu 4 roky…

Včera opäť na Váhu č. 8. Teplota 34°C, takže podustvy offline. Len jediný premenený záber – ale verím, že pri prechode na front s nízkym tlakom a prehánkami pôjdu opäť (ako aj lososovité). Jalcom chutilo stále, sem-tam pukol aj väčší kus, ale podarili sa len menšie.

7 hodín vo Váhu pri Nemšovej. Väčšinu času som ťahal strímre 10 – 15 cm, ale nenatrafil som na nič, čo by si trúflo na záber. Po zapnutí menšieho strímra sa podarilo pár jalcov 30 – 50. Celý deň sa ukazovali podustvy, tak som poslednú hodinku venoval im. Obľúbený vzor dnes fungoval výnimočne, podarili sa kusy 40 – 55 cm.

Prvýkrát som zavítal na bystrický K Hron č. 9. Vo vode od 9:30 (ešte rojenie) do 13:30, prelovil som cca 3 km toku strímramí a výsledok 0. Smutné, inak krásny úsek rieky.

Dnes poobede som na Hrone pokrstil novú obojručku (Greys GR70 12′). Pod ZV ma zastihla búrka, tak som sa posunul nižšie do Žiaru. Búrka prišla za polhodinu. Po nej aj zafarbená voda… Ale nejaké rybky sa podarili.

V krátkosti. Na priesakových kanáloch (konečne) znova pretlak ostriežov. Vydrica (skoro) bez vody. No a dnes (8.7.) som zavítal na žiarske „čapko“. Po pár hodinách lovu mi pri nabíjaní rupla obojručka v 2. dieli (to Airflo som vôbec nešetril, ale aj tak – wtf?). Nedobrovoľne som potom previazal na krátku nymfu a vybagroval s jedinou záťažovkou ešte pár PDčiek (25 – 40). Síce násada, ale bojovná, takže v rýchlom Hrone to boli veľmi pekné súboje.

Mierne ochladenie ma dnes vytiahlo doslova vybehnúť von. Po dobrých pár kilometroch behu som našiel stavidlo nabité kaprami, ako aj zabudnuté minuloročné PDčko. Avšak po okúpaní a prezlečení som zistil, že mám o koliesko menej – to najdôležitejšie kolečko som zabudol v aute 😂…

Po dlhej dobe na stojáku (?) a len s jednou rukou. Objavil som kaprov 45 – 65, ale jednak boli šnúroplaché, a ani sa nekŕmili – len stáli a občas sa preparkovali. Ale aj tak pekný podvečer na slnku.

Dvakrát krátky výlet na žiarsky Hron. Minulú nedeľu išla káva a neskôr k obedu dokonca aj veľká (+40 cm), takže bez ryby. Dnes bola farba vody takmer ideálna, avšak podarili sa len 3 menšie dúhaky na strímer. Zazbieral aj krajší potočák – len jeden raz. Pod CHaPkom som objavil podustvy aké som snáď ešte nevidel, ale keďže sa pásli na zelenine, po polhodinke som to vzdal.

Po poslednej dvojhodinovej zastávke na Hrone 5 mi bolo jasné, že mu budem musieť dať ešte jednu šancu. Tak tu je. Dnes vo vode od 9:00 do 15:00. Hron som našiel už nižší, ale stále ideálne prifarbený. Mnohé úseky úplne bez ryby a vice versa – niektoré miesta výborne zarybnené. Nebol problém s jalcami, podustvami a prekvapil aj boleň.

Dunaj 3 podstupuje tradičný jarný preplach (+ 110 cm), takže hlavný tok je nechytateľný. To je však skôr výhodou. Inak stojaté ramená sú dočasne prietočné a v nich sú aj ryby, vytlačené veľkou vodu. Medzi kvapkami som objavil a vysušil tohto jalčeka.

Dnes na Dunajoch až šialené rojenie májoviek, avšak jediné, čo zbieralo rodence, boli lastovičky… Bol som teda nútený previazať na krátku nymfu a ísť obťažovať karasy a kapríky. Nechtiac sa mi zavesilo pár drobcov, kým som objavil hejno skutočne monster rýb – 8 až 12+ kg. Našiel som vo veste ešte hlavátkovú .38 fluorokarbon, takže scenár bol jasný – doručiť red tag zaparkovanému prasiatku rovno pred rypák. Zobral z prvej. Zdolávanie prebiehalo klasicky kaprovo – výpad 2 – 3 metre, pritiahnutie rukou o 2 – 3 metre a tak ďalej… Ryba však po viac ako 5 minútach zdolávačky ešte nazbierala sily na nekompromisnú jazdu pod spadnutý strom. Šnúru som mal už z uhla a kapor ťahal stále ďalej, tak mi neostávalo nič iné, než všetko risknúť. Nadväzec vydržal, vystrel sa hák. A tak som dopadol v závere ako naši hokejisti…

Tak som sa od zahájenia dostal k vode až dnes, a aj to na kaprovku. Ale, hneď po príchode som našiel a vybral z pod brehu tohto krásavca. A to bola celá obsahová náplň hodinkovej vychádzky…

Ďaľší deň okrem Váhu netradične v dolinách a na potôčiku, kde som pred rokmi chytil prvého pstruha. Chcel som ísť čo najvyššie k prameňom, ale bolo to nebroditeľné… kvôli snehu. Ani lov pod ladom na dierkach ma nelákal. V nižších partiách sa ale podaril pekný lipeň – kvôli teplote vody ešte nie v trení – a vzhľadom na rozmery potoka rekordný čopoták. V atmosfére zasneženého horského tichoprázdna parádne popoludnie.

16.4. som sa dostal do vody po 9 rokoch tradície miesto o siedmej ráno až o siedmej večer… Prvé dve ryby sa podarili ~19:30, takže otvorenie pstruhovej sezóny sa nakoniec stihlo 🙂

Viac menej sa snažím držať predsavzatia chytať cielene a len veľké ryby – menšie netrápíť – a viac menej sa mi to aj darí. Pri prechádzke som objavil tohto kapra sazana (?), ako si vyberá dobroty z pod brehu. Opatrne som zabrodil kúsok vyššie a po dlhých minútach sa priblížil k nemu až natoľko, že stačilo ako žeriav spustiť muchu priamo do jeho dráhy, s cca 50 cm nadväzcom vonku. Záber bol nevyhnuteľný, následný výpad a beh dole prúdom znamenal zákonite napustenie vody do čižiem, ale to som zahrnul do výpočtov ako collateral damage… cca 68 cm