1.1.2023, dnes som len išiel skontrolovať, či nová povolenka funguje. Počasie vyšlo presne rovnaké, ako 1.1. minulý rok – slnečno, bezvetrie a vysoko nad 10°C. Hneď na prvý náhod v tomto roku som zavadil akýsi konár, ktorý ale začal plávať a po pár minútach pumpovania som nakoniec podobral mrenu. Dupľa sa nekonala, už len zopár jalcov. Ale vzhľadom na ročnú dobu spokojnosť.

Dnes som bol skúsiť, či sa predsalen nepodarí vianočný kapor. Keďže mráz vyškrtol štrkoviská z množiny možností, voľba padla na priesakáč. Nebol som jediný s rovnakým nápadom. Podarilo sa zopár ostriežov a jalčekov, zbadal som aj dvojicu podmierečných PD a kapríka. Ten mal však kamsi naponáhlo, takže mucha nestihla ani len vyklesať a už bol dávno fuč.

Dnes pruhovaná hodinka na Malom Dunaji (miesto isto uhádnete). Zdá sa, že ochladenie nepridalo na chuti len hlavátkam.

Opäť na Hrone dole. K vode som sa dovalil až 10.45, ale to vôbec neprekážalo, stále bolo skoré ráno – hustá hmla a iba 3°C. Do obeda sa podarili iba tri malé lipníky. Tesne pred rozpustením hmly som vyskúšal streamer – bez záberu. Následne začalo slnko piecť takým spôsobom, že sčerený Hron pôsobil ako sústava zrkadiel – nevidel som ani h@vn@. Nazrel som do mapy, kde je najbližšia zákruta otočená tak, že ju slnko neosvetluje priamo „po prúde“. No jasné, sútok Slatiny a Hrona. Avšak, kým som sa tam dotrepal, slnko sa posunulo a bol som opäť na tom istom… Doslova naslepo som zbehol s krátkou nymfou asi 200 metrov, potom to vzdal, naviazal jednu suchú, reku skúsim ešte Slatinku a hajde domov. Ale zbadal som pod sútokom zazbierať a z prvej chytil lipníka. A ďaľšieho. A ďaľšieho. Ako na konci dňa slnko ohrialo sútok Slatiny, lipne pod ním urýchlene zbierali a brali na náhod. Malé, stredné, väčšie. Krásna záverečná trištvrtehodinka.

Už som nevydržal čakať na rozpustenie hmly, vybehol som chvíľku skúsiť podustvy iba tuto, na Dunaj. Aktivita rýb úplne nulová, tak som na len slepo prebehol zvyčajne produktívne prúdiky a… podarilo sa zopár jalčekov tmavých.

Dnešné repete po pondelku potvrdilo nepriamu úmeru – čím väčšiu udicu vytiahnem, tým menšie ryby chytám. Naviazal som si obojručku, reku, keď sa na tomto Li Hrone nevláči, možno tu ostali po celom roku nejaké pozabúdané veľké dúhaky. Ale za tri hodiny len dva zábery, s lipníkmi by som sa zabavil viac. Nabudúce pre zmenu prevetrám #3ku.

Po 3 týždňoch od konca pstruhovej sezóny som sa zastavil na 3 hodinky na Li Hrone dole. Gýčovo krásne počasie, pôvodne som chcel trochu postreamrovať, ale nakoniec som sa len tak poprechádzal po Hrone s krátkou nymfou. Rybkám chutilo – čo im chýbalo na veľkosti, to vynahradili počtom.

Pstruhovú sezónu 2022 som ukončil trocha predčasne už dnes, kratšou šichtou na Revúcej. Nižšie partie boli už poctivo prechytané, tak som si to opäť šibol hore do repozitáru potočákov. Prakticky všetko rybky boli chytené na sucho, a vďaka nižšej vode sa sušilo krásne – za každou jamkou nasledoval pomalý olej, kde bolo možné položiť muchu práve na tak dlho, aby si ju aj nerozhodný čopoták stihol obzrieť. Vrchol dňa a zároveň čerešnička na celej sezóne bola posledná jamka, ktorú som objavil. Revúca v nej vlastne tvorila akési jazierko asi 50 metrov dlhé a 30 metrov široké, ako z rozprávky. Samozrejme, naplnené pstruhmi, ale podaril sa aj krajší lipeň.

Tak pokračovanie „najlepšieho“. Dnes som šiel hore viac menej kvôli Samaelovi, ale keď som zbadal tú hromadu rybárov v Bešeňke, doslova som utiekol späť na pramene Revúcej. Cestou som sa ale zastavil pozrieť, či jedna ryba, ktorú som minulú nedeľu zazrel v meste, náhodou nezbiera. Zbierala, už o pár minút som zasieťkoval dúhaka 55. Veľká radosť, to je vlastne môj najväčší (zdolaný) dúhak z Revúcej. A na prameňoch to bola tiež paráda. Kým minule som chytal skôr „dlaňovky“, dnes som prakticky z každej jamky vybral potočáka „panvičkovej“ veľkosti. Pekne na sucho. Ako bonus som našiel pod stromom za košík suchohríbov.

Dnes kratšia šichta vo dvojici na Revúcej. Voda po lejaku ideálne prifarbená, riečka však bola na 3. voľný deň v rade už riadne prechytaná-podupaná. Podarilo sa mi zopár krajších PD, medzi úlovkami PP bola aj jedna mini dubleta.

Tak a ochladenie je tu. Do ružova vyspaný som sa o 11tej dovalil na Džamborek. Veľa rybárov, pomalá a nízka voda, to nie je moje. Za necelé 2 hodinky som vyžobral dva menšie potočáky. Ráno som cestou videl na Revúcej pri Slovrybe tri autá – napriek tomu, že celú noc lialo – tak reku, snáď vedia čo robia, som šiel skúsiť Revúcu aj ja. Tiekla akoby husté kakauko, ešte aj penu mala. V meste to zbieralo, ale iba malá ryba. Vyššie až po rybochov úplný útlm, zero. Až posledná hodinka a pol lovu hore-hore bola výborná – prívalová vlna už zbehla a Revúca ostala ideálne prifarbená. Našiel som v jednej jamke dva PP, ale ani jeden nechcel. Až kým sa hviezdy nezoradili tak, že si obe rybky všimli naraz obe moje muchy. Vyštartovali, až sa skoro pobili – len aby „ten druhý“ nebol na muche prvý. Dubleta.

Posledný „suchý-teplý“ deň pred príchododom studeného frontu som chcel dať šancu Hronu. Ale kde? V Brezne skoro nieto vody a v Bystrici síce je, ale cez obed má až 28.6°C (!!!). Tak som skúsil niečo medzi – Medzibrod. Príchod k vode ~11.00, počasie ešte celkom príjemné. Po zabrodení ale počujem čudný buchot – žeby vlak? Ale vo vode? Až potom som si rozpomenul, že Hron býva v lete plný „ahojahojákov“… Kvôli nízkej hladine sa neplavili, ale skôr posúvali po dne. Rybám to však príliš neprekážalo. Do 13.00 sa mi podarili 3 lipne okolo lovnej miery, zopár drobcov a potom koniec. Do 15.30 už iba jediný lipníček. Nevadí, aj tak som sa tešil už len na dve veci – studenú vodu a klímu v aute.

Krátky report z dnešnej soboty. Konečne sa dostávam na kobylku môjmu novoobľúbenému tatranskému potoku. V lete to je pri prechytávaní nízkej a rýchlej vody prosté – kde sa dá sušiť, treba sušiť. Hlboké jamky ešte kvôli rybám lenivým stúpať poistiť streamrom. Poobede som bol vyskúšať na chvíľu Váh. Pod Bešeňkou a na Jambore kopa rybárov. Za hodinku a pol sa podaril jeden väčší PD a zopár dvojročkov PP – žeby násada pred Big River Race? Už cestou preč sa v RK rozpršalo. Tušil som zaujímavú zápletku, tak som sa ešte zastavil na Revúcej – oplatilo sa, medzi kvapkami dažďa zbieral potočák na prvej foto.

Tak sľúbené repete sa dnes aj konalo, bohužiaľ aktivita rýb bola už len malý zlomok tej včerajšej… podarili sa len jalce a karásky, aj to som tie väčšie musel presviedčať dokonca patentkou.

Dnes som vybehol len tuto za humno, ku Gabčíkovu. Pri ústí ľavostranného priesaku (alebo prameni zavlažovacích kanálov?) som po necelej hodinke skonštatoval porážku. A teraz – ísť domov s dlhým nosom, alebo skúsiť ešte niečo vymyslieť? Nakoniec som našiel kanál, ktorý bol prepchatý rybami všetkých druhov a veľkostí, bohužiaľ mi na chytanie ostala necelá trištvrte hodinka. Určite sa ale čoskoro vrátim!

Konečne trošku spŕchlo, tak čo s voľným popoludním? No jedine na potok do Nízkych. Začal som neobvykle vysoko (~ 900 m.n.m.) a po hodine nymfovania bez ryby to vzdal – reku, skúsim Bešeňku alebo Jambor. Ale nedalo mi to, aby som cestou nevyskúšal ešte jednu z obľúbených jamiek položenú o nejaké tie výškové metre nižšie. Pomalšia letná voda si doslova pýtala naviazať jednu suchú a zrazu to išlo. Zdržal som sa ešte 2 hodiny a pochytal čopotákov do 30 cm čo mi hrdlo ráčilo. Zrejme vyššie k prameňom je potok kvôli dlhým zimám skutočne na pstruhy skúpy. Revúcu som dnes len pozdravil z brehu – kvôli suchám terazky nereve, skôr tak šepká…

Dnes som sa tešil najmä na počasie – konečne na rybách, a teplota nezačína trojkou! V Rudave ma však prekvapilo extrémne málo vody (viď. porovnanie s jarným stavom). Málo vody však nebol problém, keďže v riečke je aj málo rýb, ba dum tss 🤠 posušil som asi hodinku a pol, keďže som vybehol až nad Studienku, žiadne obre sa nechytili, ale aj tak som si to v polotieni záhoráckych borovíc užil.