Prvýkrát na Lozorňanskom potoku, väčší kontrast po Save Dolinke som si pripraviť nemohol. Krásny malý ekosystém, ale prítomnosť pstruha vylúčená. Vo vode som pri brodení občas vyrušil poter hlaváča (1.5 cm) resp. minuloročné hlaváče (~5 cm). Charakterom rovnaký potok ako Malina vo vojenských lesoch, len ešte o čosi menší, a bez prietoku cez jazerá. Chuť som si napravil chvíľkou na Stupavskom potoku.

Tak opäť trikrát po tri hodiny vo vode. Slovinsko je skvelé – takmer talianska pizza, jazyk takmer ako slovenčina a ryby takmer ako z rozprávky. Zdolávačky divokých dúhakov zo Sávy prebiehali občas viac vo vzduchu ako vo vode. Tri najkrajšie ryby som stratil – vyžratá 50-tka sa mi vyskákala, 60-tka prerezala o kameň a dúhaka snáď 60+ som iba na chvíľu zahliadol v prúde, kym sa mi urval jednoducho o samotné pnutie šnúry (0.18 mm monofil). Ale aj zdolané dúhaky a lipne do 40 stáli zato. A ostatné ryby sú dobrým dôvodom sa čoskoro vrátiť…

Konečne sa ochladilo, tak som spravil kontrolný lov na Stupavskom. V dedine to fungovalo skvele, hore bolo vody ešte stále tak akurát. Chytal som najmä tohoročky a dvojročky. Nad obľúbeným mostom som zbadal zazbierať väčšiu rybu, tak som previazal na sucho. Presný náhod, krúžok, zásek… a vzduchom už letel 5 centimetrový potočáčik rovno na cestu 🙈 našťastie nič nešlo a rozplával to v pohode. Za zmienku ešte stojí bizarná „slovná výmena“ s miestnymi. Chytám potokom, keď zo záhrady v brehu nado mnou spoza plotu počujem, že som na súkromnom pozemku. A že sa mám pakovať, chcú natiahnuť elektrický plot až cez vodu a nabudúce ma to poriadne potrasie. A že čo by sa stalo, keby pani manželka je na záhrade akurát holá. Nuž, keby po mne nekričí, ani si ju zospodu vysokého brehu a cez zarastený plot ani nevšimnem…
Druhý polčas som zabrodil nižšie do zámockého parku. Krásne meandre, ale tu bol nedostatok vody už viditeľný. Našiel som dvojicu uhynutých dúhakov, pravdepodobne splavených z rybochovu, podvedome mi to ale vyvolalo obraz uhynutých steelheadov po nerese. Jediné živé ryby v potoku boli iba ostrieže.

Len čo som si v pondelok ráno povyberal kliešte z víkendu, už som rozmýšľal, kam zabrodím. Z roboty sa mi podarilo zdrhnúť výnimočne už tesne pred piatou. Preskočím banality, po polhodinke lovu som mal na konte tri spadnuté rybky, vo vlasoch začínajúci dážď a otázky, či mi takéto vychádzky na hodinku – dve vôbec stoja zato. Vysoký breh, žihľava, jeľšové kríky, pod nimi tôňa. Oplatí sa mi kvôli jednému náhodu dopŕhliť? Nymfička dopadla do hrdla prúdu raz, druhý raz, zastala. Zásek, v prúde sa prevalil veľký potočák.
Ryba sa drží našťastie na mieste, tak ju popúšťam kúsok hore prúdom a rýchlo sa zosúvam po brehu do vody. Potočák sa nato splaší a upaľuje dolu po prúdom, až teraz začína zdolávačka. Len čo sa za ním otočím, tak zas mení stratégiu a letí naspäť hore. Špička prútu sa zachytáva v jeľši, potočák ťahá cez konár popod breh, to nevyzerá dobre… Prút však vyslobodzujem z kriakov a rybu vyťahujem z pod brehu späť do prúdu.
Viackrát sa otáča o 360 stupňov okolo mňa, v jednej chvíli ani neviem, či je zľava, alebo zprava. Rybu naháňam podberákom, ale napriek plytkej vode ho ani na tretíkrát nedokážem trafiť do lapačky. Vždy, keď ho idem podobrať, spraví blafák a je fuč. V malom potoku som ako slon v porceláne, potočák je tu však ako ryba vo vode. Nakoniec zápas končí mojím prvým úspešným zákrokom za stavu 1:3. Ryba má 42 cm a bohato mi kompenzuje popadané tridsaťpäťky. Stupavský potok je jeden z posledných malokarpatských zázrakov.

Druhý deň som vstal už o piatej, tak som opáčil na chvíľu opäť Váh, potiahol jedného PD, ostriežika a šup na Revku. Na Revúcej to sprvu bolo rovnaké trápenie, kým som netrafil muchu a následne si výborne zalipňoval. Žiadne rekordy nepadali, všetko taká stredná trieda okolo ~35. Adrenalín mi zdvihol dúhak 45+, ktorý mi už takmer zdolaný vytrepal bezprotihrotový jednohák. Rád by som napísal, že nevadí, ale sr@lo ma to statočne. V závere dňa vláčiaci kolega prekvapil mňa aj seba, keď v malej vode chytil zo 6 náhodov 4 ryby, z toho 2x PP pod 40. Ja som mal v tej samej jame opačnú bilanciu, zo 7 záberov na sucho jediná úspešne zaseknutá ryba. Nakoniec sme ale odchádzali obaja spokojní.

Dva dni na rybách. Keďže som so mnou pribral vláčkara, Jamborák bol z kola von. Na pstruhovom Váhu 19 to bolo trápenie. Extrémny rybársky tlak, nejaké väčšie ryby sa mi podarilo lapiť len z rána (v malej vode, mikro rodenec stúpajúci v prúdikoch) a večer pár záberov na sucho. Chcelo to dávku vytrvalosti a kreativity, unavený z roboty som zo seba nedal ani jedno.

Ďaľšie ráno opäť na Džamboráku, snáď mi Revúca odpustí neveru. A dnes to bol Džamborák klasický. Za ~3 hodinky od siedmej rána tri dúhaky a dva lipníky. Málo? Veľa? Za mňa tak akurát, aby ma chytačka bavila. Jamu aj tôňu pod prítokom okupujú jalčiská, niektoré určite blízko 60 cm, dnes som sa im však nevenoval. A na záver musím trochu netradične „zrecenzovať“ silon Dragon. Nezničiteľný – nekrčí sa, oteru odolný, 0.16-ka má pevnosť ako low endová 0.20-ka, ale… daň za vysokú pevnosť/tuhosť je katastrofálna pevnosť v uzle. Za mňa je dobrý silon mäkký – v uzle sa trochu zdeformuje, spáli, a aj tým drží. Keď sa po pár hodinách lovu nadväzec pokrčí, vymením ho. Tu pokiaľ obľúbený uzol grinner nepoistím nadštandardne veľa ovinmi a neutiahnem na fest až do bodu prasknutia, nedrží. Muchy som trhal pri akomkoľvek prudšom napružení, jedna mi dokonca odletela pri nahadzovaní. Áno, viem, dá sa to riešiť a riešil som to vhodnejším uzlom…

Džamborák ma opäť prekvapil. Na tejto vyhlásenej lipňovke sa dá od vody odísť s pocitom dobrej rybačky a nechytiť nielen lipňa, ale ani pstruha. Hneď na druhý náhod skočil PD 50+, ktorý mi však vystrel hák a potom to bolo už len o tých prekvapeniach. Záťažovku šúlanú po dne vzali dve statné podustvy (nie naraz, ale po jednej). Lipňovú patentku vcucol zubáč no a záver poobednej chytačke spravila dubleta jalec 45+ a ostriež.

Najprv som skontroloval potok Bohatá (bez ryby) a Zabité (bez vody), následne po premiestnení lovil brodením naspäť smerom hore k priehrade. V slnečnom počasí a priezračnej vode som sa snažil červenoritku servírovať priamo pred rybu, ale až po prezbrojení na nymfu som ako takmer úplný začiatočník (moja druhá rybačka v živote) vytiahol za tri hodiny jedného jalca a troch potočných (posledný šiel na suchú mušku). Po búrke sa zakalila voda a ryba už veľmi nereagovala.

Jalcový Nový Zéland. Toto som ešte nezažil. Hodinka pri vode pred búrkou – 33 stupňov, silnejší vietor a veľké jalce. Prvá 45-ka po dopade suchej rokerky na hladinu nervózne zakrúžila, ale nevzala. Previazal som na mokrý red tag, riadne šplechol a bola tam. Behom hodiny som chytil cez 20 jalcov, z toho viac ako polovica boli ryby 40+. Stačilo agresívne nahodiť pod breh, člupnutie napodobnilo sfúknutého chrobáka, a ryba bola okamžite na muche. Také jednoduché.Jalcovačka ako z učebnice.