Krásny jarný deň, ale… zabudol som chytať ryby? Vybral som sa opäť na Nitricu, na túto rýchlu riečku myslím stále často. Skúsil som na chvíľu aj kaprový neCHaP úsek, trojnásobná voda oproti normálu ma ale rýchlo vyhnala na prístupnejšie CHaP v meste. Sprvu som myslel, že vyššia prikalená voda bude výhoda, muchu bude možné v pohode prezentovať nad rastlinami a ryby nebudú toľko špekulovať. Ale nebolo to tak, za 3 hodiny ani drc a to som poskúšal naozaj kadečo – viacero osvedčených nýmf na bielu rybu, squirmyho, streamrik… Za celý čas som videl len dvakrát vyhodiť sa podustvu, aj to ešte doobeda. Zato po brehoch som našiel snáď do dvadsať objedených ostatkov rôznych rýb – najmä podustiev a jalcov, ale aj hlavu karasa. A k nohám mi voda vyplavila uhynutého dúhačika, pravdepodobne splaveného z rybárstva vyššie. Takže rýb dosť, len musím byť v 4°C studenej, veľkej vode šikovnejší… Možno, keby som chytal vytrvalo tak, ako ostatné razy – jemnučko, na mokro – tak by sa niečo pošťastilo.

Sobotné ráno a prstom po mape hľadám miesto, kde vyskúšam nový prútik. Objavil som stavidlo na dolnej Blave, ako som ho mohol vôbec toľké roky prehliadať? Sadám do auta. Pred Sencom si uvedomujem, že doma ostali čižmy aj podberák, takže otočka a ešte raz. Po deviatej konečne prichádzam k vode. Blava tečie ešte poriadne snehová, stavidlo je plytké a samé blato, hoci zjavne ho nedávno vybagrovali. Potok povyše mi taktiež nedodáva optimizmu – blato, pomalá snehová voda, a samé kriaky. Chytať sa dá iba bodovo a miesto nahadzovania niekedy muchu len hádžem rukou zo strmého brehu do vody. Po hodinke a pol to vzdávam bez ryby, na kolenách prosiť zazimované jalce sa mi do tretice – naviac v takejto džungli – už nechce…

Cez zimu mi najviac chýba túlanie sa po nových miestach. Keď mrznú prsty a deň od tmy do tmy trvá len pár hodín, nemám jednoducho chuť motať sa kade tade. A nálada rýb na bode mrazu ma k tomu ani nemotivuje. Pár posledných dní ale teplota konečne vyskočila značne nad nulu, tak som to už nevydržal doma a vybehol konečne objaviť a hlavne zažiť niečo nové pri vode. Takže, expedícia Jablonka. Hneď pri sútoku s Váhom som natrafil na dvoch rybárov (pozdravujem), ktorý ma nezištne nabriefovali, čo tu môžem čakať a kde. Nažhavený som takticky preparkoval auto ďalej nad dedinu a šup do vody. Jablonka tiekla takto koncom zimy čistá, vody dosť, medzi poliami panovalo krásne ticho a bezvetrie. Potok, ktorý cez leto takmer úplne prerastá vegetáciou, bol teraz krásne prístupný. Objavil som jednu z odporúčených jám – prepad na konci panelovej regulácie s hĺbkou možno aj vyše metra. Pedantne som ju prechytal, ale bez záberu. A rovnako to bolo na ďaľšom kilometri nad jamou, tak som sa vybral späť smerom k dedine hľadať miesto, kde sa láme charakter vody z potoka na pomalý kanál. Snáď niekde tam budú zazimované ryby, keďže dole až na sútoku ich tiež nebolo. V tejto domnienke ma utvrdili najskôr dve volavky, a nakoniec, po dobrých troch kilometrov v nohách, aj jalce. Určite sa vrátim aj vyššie, ale až niekedy neskôr, keď už budú ryby viac rozplávané po zime.

Keď nesneží, aspoň prší. Ostatné roky sa už 1.1. vždy niesli v znamení nejakej peknej ryby. Tento rok som mal za sebou tri krátke, mrazivé vychádzky, a stále ZERO. Dnes to vyzeralo rovnako na prd, až som po dobrej trištvrte hodine motania sa okolo vody zbadal kdesi tam, za vodou v rákosí, otočiť sa peknú rybu tesne pod hladinou. Podustva? Mrena? Pár náhodov red tagu a prišiel agresívny záber. Kope riadne, žeby zubáč? Kdeže, ikernačka jalca ~55 cm. Takže prvá ryba 2026 síce trocha neskôr, ale zato taktiež celkom zapamätateľná 🙂

Tak prvá novoročná vychádzka a hneď zero. „ČéVé“ ide túto zimu netradične vysoká. Pri vode som vydržal necelú hodinku, ryby v dedine boli po mrazoch úplne vypnuté a pomalé zimné šúlanie muchy znemožňoval silný prúd. Cez víkend sa snáď dostanem k vode opäť a zájdem si niekam, kde je hlbšie.

Rybár ako rybár, ani radikalizovaný muškár neutečie povinnosti chytiť vianočného kapra. K vode som išiel (zdanlivo) na istotu so squirmy wormom, ale toho kapríky pol hodinu len obchádzali veľkým oblúkom. Tak som v začínajúcom lejaku previazal na plaváčik so spusteným red tagom. Jeden náhod do dráhy ryby a bolo vybavené.

Môj milý denníček. Dnes sa mi po dlhej dobe splnili hneď dve želania. Po vyše mesiaci kontinuálneho mrholenia a hmly som konečne videl slniečko. A kde by bolo krajšie, ako znova na Nitrici? S rybami to bolo ale o čosi ťažšie, ako minule, zima úraduje. Dokonca aj podustvy už boli zväčša iba zavŕtané v rastlinách pod brehom. Od desiatej do druhej poobede som mal len 5 rýb, našťastie pred západom slnka sa to trochu rozbehlo. Nitrica je fajn, malú riečku v meste má rybár ako na dlani, ale ľahké to veru nie je. Určite sa o nej ešte rozrozprávam viac. Nabudúce.

Neustále teploty tesne nad nulou, hmla, mrholenie. Vybehol som pozrieť horný fenolový kanál, ale jediná aktívna ryba boli belice. Po jalcoch akoby sa zľahla zem.

Takže Nitrica č. 1a (CHaP). Riečka ako pre muškára maľovaná. Dobre prístupná, ale s podmytými brehmi. Rýchla voda, ktorá ale občas pred splavom spomalí. Chytačka ma tu bavila veľmi – jalce, podustvy, ostrieže, a pod trs trávy mi vbehlo a následne sa vyplo jedno prekvapenie. Ďaľšiu vychádzku som síce plánoval na Li Váh, ale do ďaľšieho víkendu budem mať o čom premýšľať…

Teplota niečo málo nad nulou, dážď a hmla ma vítali, keď som sa po takmer 20 rokoch vybral chytať na Hornú Nitru. Nitrica má veľa vody ale Nitra raz toľko, povedz si Karolko, ktorú, a na koľko? Vyhrala väčšia Nitra č. 5a (CHaP). Vo veľkom splave v Partizánskom som strávil dobrú polhodinu – bez záberu, iba čo pod hladinou dvakrát zakoníkovala podustva. Pár meandrov pod splavom som z pod brehu vyplašil obrovskú rybu, hádam cez 70 cm. Aktivita bola ale mizerná, aj keď sa podarili dva jalčeky, bol som rozhodnutý radšej ísť opáčiť menšiu Nitricu.