Nesnáším loučení… druhú rozlúčku so pstruhovou sezónou na Revúcej rozdelím rovno do dvoch príspevkov. Chcel som sa len tak poprechádzať so suchou muškou na hornom toku, ale dopadlo to ako vždy – najskôr som predsa musel povinne obehnúť jamy, ktoré som minule nestihol navštíviť. Z prvého miesta sa podarilo cez desať rýb, nakoniec sa dohodli, že dnes chcú najviac fialovo-zeleného bubáka. Nymfu často brali hneď po čľupnutí, ako jalce. V ďaľšej jamke zabral z prvej potočák tridsiatka, pri zdolávačke po ňom vyletela štyridsiatka dúhak. Ten hneď na nasledujúci náhod aj zabral. Čaro septembra, keď sa pstruhy futrujú na zimu a agresivita je zvýšená blížiacim sa neresom. Nasledovali ďaľšie dve tridsiatky a keď som sa posunul o pár metrov ďalej, skočil potočák okolo päťdesiat. Rozbehnutý peknými rybami som ho ťahal, akoby taká ryba bola samozrejmosť. Až potom, ako sa vyvrtel z bezprotihrotového jednoháku v prúdnici, som si naplno uvedomil, že taká ryba mi poťahá možno raz za sezónu. A táto sezóna už končí.