Instagram je mocný nástroj. Ukazuje ľudom rôzne pekné obrázky a prvoplánovo vtipné videá. Prevažne mačičky a jedlo, v dovolenkovom období aj rôzne miesta. A tak sa instagramový algoritmus rozhodol ukázať priateľke Bled. Čo je Bled? Bled je malebná občina na severozápade Slovinska. V jej strede je krásne Blejsko jezero, nad ktorým sa vypína Blejski grad. A čo je najdôležitejšie, zo západu od tejto občiny tečie Sava Bohinjka a zo severu Sava Dolinka. Poniže sa zlievajú do Sávy. Keďže sa opäť blížil termín mojich narodenín, udialo sa očakávané. Dobrodošli.

Slovinsko je krásne, ale okolie Triglavského národného parku ešte krásnejšie. Táto krása sa najviac koncentruje práve v Blede. Nebudem vás spoilovať, poviem len jedno – keď odídete, budete mať z cesty obyčajne peknou krajinou pocit, akoby ste listovali prázdnu knihu. Oči síce pozerajú, ale zrazu nie je čo vidieť.

Samotné Blejsko jezero je alpské jazero vytvorené ľadovcom. Vápencové podložie a rozpustené minerály zo snehov a ľadov lámu svetlo vedecky vysvetliteľným spôsobom, ktorého praktickým výstupom pre fotky na Instagram je nezameniteľná modrozelená farba. Napriek ľadovomodrej farbe je toto jazero vcelku teplé. Vďaka termálnym prameňom vyskakuje jeho teplota až k 23°C, v čase našej návštevy koncom augusta to bolo 19°C. Hĺbky jazera sú preto domovom trofejných kaprov, ale aj dravých rýb – najmä šťúk a sumcov. Čiže nič implicitne muškársky zaujímavé. Ak by ste ale predsa chceli omočiť aj v Blejskom jezere, najlepšia stávka je skúsiť postreamrovať ostrieže s potápajúcou šnúrou na západnom brehu (Velika Zaka) alebo s jednou suchou hľadať jalčiská. Tie sa zgrupujú pri viacerých z prítokoch, s istotou ich nájdete aj v okolí výpustu v strede jazera na južnej strane. A možno poťaháte aj jazeráka.

Úvodné nahodenia

Po vyobzeraní jazera a hradu sa poobede priateľka spýta – a nechceš ísť aj na… vetu ani nedopovie a už do navigácie zadávam najbližšie miesto, kde sa dá dostať k vode autom. V Slovinsku sa dá hosťovačka takmer kamkoľvek a kedykoľvek kúpiť jednoducho cez ribiskekarte.si, stačí mať „iba“ peniaze. Sava Bohinjka vyzerá pomalšie a rybnatejšie, ale z každého druhého mosta je vidieť rybárov. Sava Dolinka je rýchla alpská rieka ako z učebnice a počet predaných hosťovačiek ukazuje 0/10. Môžete hádať, kam som zabrodil.

Zelenomodrá alpská voda, perej, tri metre hlboká jama, kúsok ťažnej vody, zasa rýchla perej a tak ďalej. Po okrúhliakoch sa však kráča úplne rovnako, ako vo Váhu či Hrone. Prvé náhody do neznáma vždy veľa napovedia. Príde záber alebo to bude trápenie? Priateľka z mosta nado mnou hlási polohu väčšieho dúhaka, ten si moje slovenské muchy rád poobzerá, ale žiadnu si nevyberie.

Kúsok povyše mosta objavujem krásnu perej, výborne chytateľnú z boku, a „staviam si hlavu“ – tu musí prísť záber. Skúšam muchu po muche. Smie sa tu loviť len na jednu bez protihrotu, takže tandem záťažovka – príves je z hry von, ostáva mi len nahadzovať vysoko nad prúd a vždy trpezlivo čakať dlhé sekundy, kým sa ľahšia nymfa splaví vodným stĺpcom dole, k rybám. Snáď.

Až pri sťahovaní z hlbočiny prichádza potrasenie na bažantiu nymfu a mne padá desaťcentimetrový – dúhačik? To je dobré znamenie, recept opakujem, šnúra zastavuje, zásek. Je tam! Zakrátko podoberám môjho prvého alpského potočáka vôbec, trojročka okolo 27 čísiel. Za dobrých dvadsať minút dolovania jamy to ale nie je bohviečo, tak to istím ešte pár náhodmi a presúvam sa pod jamu na olej.

Pozostatky mojich prívlačových pudov z pred X rokov mi našepkávajú – vyskúšaj tu streamer. Tak mením brčko za malý streamer poteru a nahadzujem šikmo cez prúdnicu. Jeden náhod, druhý, nechám streamrik na pár okamihov potopiť a ťahám ho cez plytkú vodu krížom… Bam! Je tam! Dúhaka tridsiatky je zrazu plná voda, lieta hore dole a cestu cez silný prúd si skracuje výskokmi. Upratať ho do sieťky sa mi darí až na niekoľkáty pokus. Len čo ho púšťam, skáče mi na rovnako prezentovaný – rýchlo ťahaný streamrik krížom nad koncom tône – ďaľší a ďaľší. Divoké a vysoké dúhaky do tridsaťpäť.

No len čo som objavil jeden z receptov na Savu Dolinku, cez rieku sa postupne prehnalo zo desať raftov a nasledoval útlm. Ryby sa stiahli z plytšej vody do ťažko dostupnej hlbočiny. Z pod brehov sa mi ešte darí na nymfičky vybrať niekoľko nepoplašených pstruhov tak do tridsaťsedem čísiel. Rozmýšľam, možno práve rafťáci sú jeden z dôvodov, prečo som tu zatiaľ nestretol rybára?

No tak skúsim ešte raz

Bohinjsko jezero je najväčšie jazero v Slovinsku a nachádza sa hore prúdom Savy Bohinjky, len niečo vyše tridsať kilometrov od Bledu. Jeho obvod má cez desať kilometrov, čo vydá na celkom slušnú prechádzku. Ak si chcete nohy šetriť na brodenie alebo nemáte toľko času, jazero je možné spoznať aj okružnou plavbou na lodi. Je to prietočné jazero, vlievajú sa do neho riečky Savica a Jezernica. Za dobrého počasia je z jeho brehov vidieť Triglav, najvyšší vrch Slovinska.

Z jeho brehov je ale vidieť aj hromadu rýb, opäť najmä jalcov a ostriežov. Rovnaká situácia je aj v Save Bohinjke, v prvej jame pod jazerom, na sútoku s Mostnicou. Jeden jalčisko má snáď cez 65 centimetrov. Ale web ribiskikarte.si a najmä fotky hovoria jasne. V tomto jazere je možné chytiť trofejné jazeráky, ako aj lipne.

Netrúfam si skúšať šťastie na najväčšom Slovinskom jazere. Spoza kopcov sa už z Talianska šíri vôňa pravej pizze, tak si jednu dávame na obed, ešte kafíčko a už sme v aute a z mostov nakúkam do Savy Bohinjky. Na rozdiel od Dolinky je pomalšia a tak to tu na pohľad žije oveľa viac. Veľa drobnej bielej ryby veští dostatok potravy pre pstruhy, kde – tu sa medzi jalce pripletie dúhačik. Horný tok je ale malý a nižšie je zas v každom druhom meandri niekto zabrodený. Rýchla alpská Sava Dolinka ma k sebe ťahá ako tungsten ku dnu.

Priateľku nechcem opäť nechať tri hodiny čakať samu, tak hľadám ďaľšie miesto, kde sa dá dostať k vode autom. Snažil som sa ako nikdy, dopadlo to ako vždy. Cesta končí kdesi v kukurici, za kukuričným poľom je strmý zráz k Dolinke. „Natálka, vydržíš chvíľu v aute?“

Dolu pod strmým zrázom ma čaká Dolinka. S vypnutými „asistenčnými systémami“ pretancujem po špičkách rýchlou a ťažnou vodou na druhú, plytšiu stranu. Rieka tu tečie neveľmi zaujímavá, navyše sa cez ňu opäť prehnali rafťáci. Pstruhy hľadám len pod náprotivným zarasteným brehom. Začína pršať, tak streamrom nedbalo prehadzujem pár stoviek metrov jalovej vody, až prichádzam k nenápadnej zákrute, kde rieka povedľa prúdu konečne vytvára tíšinku. Medzi kvapkami dažďa v nej vidím zazbierať rybu. Konečne, tu to opäť príde.

Streamer mením za rybami už schválené bažantie brčko, to spúšťam pod seba a z niečo vyše polmetra hlbokej tíšiny povedľa hučáku ťahám malého dúhačika. Vzápätí aj štandardnú tridsiatku, zdolávaním sa snažím nerozplašiť celú tôničku. Až pri jednom z ďaľších náhodov na druhej strane linky zodvihne nymfu odo dna tank. Konečne.

Dúhak – v mojej fantázií rozprávkových rozmerov – sa drží na dne ako mrena a zo zdolávania si ťažkú hlavu nerobí. Chvíľu ostáva v tôničke a potom preparkuje do hrdla prúdu. Aj tak ho asi niečim podráždim, zrazu sa púšťa prudko dolu prúdom a v sérií výskokov vidím rybu cez 50 čísiel a… vypína sa. No do ***i…

Riekou sa opäť preženú rafťáci, pomedzi rafty vidím veselo vyskočiť dúhačika ~27. Ryby sú už asi zvyknuté, ale aj tak nasleduje útlm. Z konca tône ešte chytám prvého lipňa, bohužiaľ fotenie v lejaku sa nepodarí a odopína sa mi bez fotky. Nevadí. Teda vadí, ale stávajú sa aj horšie veci. Kúsok poniže vchádzam do areálu kempu (Šobec). Opäť krásne miesto, ale už na pohľad viac prechytané, ako ťažšie prístupné úseky vyššie. Iba o dve zákruty nižšie sa už do Dolinky vlieva Bohinjka a ďalej tečú pod spoločným menom „Sáva“. Prechádzku Dolinkou končím po troch hodinách s bilanciou okolo 20 rýb. Zvliekam mokré oblečenie a idem opäť do vody. Ideme do wellness.

Ešte na rozlúčku, keď sme už merali cestu…

Slovinci pri jedlách neuvádzajú gramáže. Ak sa bojíte, aby nebolo málo, vaše obavy sú neopodstatnené. Ak sa bojíte, že bude priveľa, je lepšie, ak presné číslo ani nepoznáte. Ceny ale uvádzané sú a sú v nich zrejme zahrnuté aj krásne výhľady a energetické clo pre zdolávanie bojovných dúhakov. V posledný deň sa nelúčime s Blejskym jezerom. Sme rozhodnutí, že sa vrátime. Pred cestou ale ešte musím nahodiť.

River Camping Bled je konečne miesto, aké som hľadal. Z jedného brehu Savy Dolinky štrková pláž s lehátkami pre priateľku, z toho druhého strmý zráz s množstvom odtrhnutých skál a teda aj tôní. Tu by som sa vedel kultúrne vyžiť aj pol dňa. Ak ale chceme prísť domov do deviatej – desiatej, mám zas len necelé tri hodinky.

Rovno do hlbín meandra posielam veľkú záťažovku – dunajského bubáka – a prvoplánovo prichádza záber. Sotva sekundový ťah cez uvoľnenú brzdu a aj tak mi 0.18 monofil veľký dúhak trhá len pnutím šnúry cez rýchly prúd. Čosi podobné som zažil párkrát na Džamboráku, avšak pri odmocnice hrúbky nadväzca.

Brodím na druhú stranu rieky, priamo nad hrdlo prúdu, a prichádza dúhakové defilé. Z točákov medzi odtrhnutými skalami chytám za krátku chvíľu cez desať pstruhov do 40 centimetrov. Hádžem opäť tú istú bažantiu nymfu vedenú na krátko, veď keď to funguje… Čas sa neúprosne kráti, ale jedno je isté. Dolinka mi prenastavila laťku na dúhakov poriadne vysoko, vlastne doslova. Zdolávačky niekedy viac vo vzduchu ako vo vode budem mať pred očami ešte týždne. Ale čo, lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť…

Čo dodať na nezáver

Po ceste domov mám pred očami tri najväčšie ryby, ktoré mi všetky do jednej spadli. Vyskákaný dúhak 50+, krásna šesťdesiatka, prerezaná o ostrý kameň pod brehom, a spomínaný neskutočný záber z hlbočiny. Viac ako zatrpknutosť vo mne ale prevláda motivácia. A radosť z krásnych chvíľ na krásnej rieke. Cítim, ako sa mi žiada sa sem čím skôr vrátiť. Ale už viac s rybárskymi ambíciami. Poviažem nové záťažovky, mám dobrú predstavu, čo by v alpskej vode išlo. Oprášim ľahšie sink tipy alebo možno vytiahnem aj obojručku. Na sucho som nechytal vôbec a pritom by sa mi určite pár záberov podarilo. Ide to, ryby tu sú, rieka je prenádherná, celé to závisí len na mne. A len kúsok za Sávou, za Triglavom, pramení skutočný „Crème de la Crème“ slovinských riek – Soča a Idrijca. Ale na mramoráky sa ešte nechystám, všetko po poriadku. Najskôr trofejného dúhaka a lipňa zo Sávy.

Petrov zdar!