Poobede som sa konečne dostal aj vyššie do divočiny. Vyfarbené potočáky mi z hlavy konečne vytesnili zážitky na skákajúce dúhaky zo Sávy. Obľúbené jazierko pod skalou sa zdalo na prvý pohľad prázdne, ale iba zdalo. Po pár zdolávačkách menších rýb sa to v tôni pomiešalo a z jamy do prúdnice vyšiel krásny potočák okolo štyridsať. Muchu ale nechcel. Tak skúsim streamer. Prvý náhod, bum. Dvadsaťsedmička potočák. Druhý náhod, bum. Voda zovrela. V čírej vode presvetlenej slnkom vidím všetky triky, ktoré skúša. Obtiera sa o kamene a konáre, vbieha pod breh. Cielene sa snaží zavadiť hák o čokoľvek na dne a tak sa ho zbaviť. Ku každej úspešnej zdolávačke treba aj kus šťastia. Nakoniec ho podoberám, krásna ryba. Divoký, tmavohnedý potočák s veľkými bodkami a zlatým bruškom. Ďakujem, Revúca.