Rybár ako rybár, ani radikalizovaný muškár neutečie povinnosti chytiť vianočného kapra. K vode som išiel (zdanlivo) na istotu so squirmy wormom, ale toho kapríky pol hodinu len obchádzali veľkým oblúkom. Tak som v začínajúcom lejaku previazal na plaváčik so spusteným red tagom. Jeden náhod do dráhy ryby a bolo vybavené.

Môj milý denníček. Dnes sa mi po dlhej dobe splnili hneď dve želania. Po vyše mesiaci kontinuálneho mrholenia a hmly som konečne videl slniečko. A kde by bolo krajšie, ako znova na Nitrici? S rybami to bolo ale o čosi ťažšie, ako minule, zima úraduje. Dokonca aj podustvy už boli zväčša iba zavŕtané v rastlinách pod brehom. Od desiatej do druhej poobede som mal len 5 rýb, našťastie pred západom slnka sa to trochu rozbehlo. Nitrica je fajn, malú riečku v meste má rybár ako na dlani, ale ľahké to veru nie je. Určite sa o nej ešte rozrozprávam viac. Nabudúce.

Neustále teploty tesne nad nulou, hmla, mrholenie. Vybehol som pozrieť horný fenolový kanál, ale jediná aktívna ryba boli belice. Po jalcoch akoby sa zľahla zem.

Takže Nitrica č. 1a (CHaP). Riečka ako pre muškára maľovaná. Dobre prístupná, ale s podmytými brehmi. Rýchla voda, ktorá ale občas pred splavom spomalí. Chytačka ma tu bavila veľmi – jalce, podustvy, ostrieže, a pod trs trávy mi vbehlo a následne sa vyplo jedno prekvapenie. Ďaľšiu vychádzku som síce plánoval na Li Váh, ale do ďaľšieho víkendu budem mať o čom premýšľať…

Teplota niečo málo nad nulou, dážď a hmla ma vítali, keď som sa po takmer 20 rokoch vybral chytať na Hornú Nitru. Nitrica má veľa vody ale Nitra raz toľko, povedz si Karolko, ktorú, a na koľko? Vyhrala väčšia Nitra č. 5a (CHaP). Vo veľkom splave v Partizánskom som strávil dobrú polhodinu – bez záberu, iba čo pod hladinou dvakrát zakoníkovala podustva. Pár meandrov pod splavom som z pod brehu vyplašil obrovskú rybu, hádam cez 70 cm. Aktivita bola ale mizerná, aj keď sa podarili dva jalčeky, bol som rozhodnutý radšej ísť opáčiť menšiu Nitricu.

Na dolnom Dudváhu sú len tri stavidlá, z toho iba dve „verejne“ prístupné. No a dnes som mal konečne cestu okolo druhého z nich, nižšie, v Čiernom Brode. Stavidlo je od marca do konca mája neresisko rýb a zdá sa, že to je jeho hlavný účel. Voda úplne vyrybnená, väčšia ryba už pravdepodobne zbehla zimovať dolu do Čiernej vody, kam Dudváh ústí neďaleko. Skúšal som suché chrobáky, nymfy, pakomáre aj rôzne streamre, ale jediné zábery prichádzali len od poteru boleňa a kedríkov. Večer som si bol napraviť chuť na Fenolovom kanály, podarilo sa pár piraní a vypol sa jeden lysec okolo 2 kg.

V nedeľu ráno 3 hodinky na Jamboráku. Vo vode 28 cm som snáď ešte ani nechytal. Hovoriť zas niečo o prechytanej vode a vyškolených rybách nemá zmysel. V malej vode sa chytalo dobre, muchu som síce netrafil, ale pod chvíľou sa nejaká ryba podarila – dva dúhaky okolo 50, krajší lipeň spadol a potom asi 10 malých PP a PD, čo je výborné.

Poobede som sa konečne dostal aj vyššie do divočiny. Vyfarbené potočáky mi z hlavy konečne vytesnili zážitky na skákajúce dúhaky zo Sávy. Obľúbené jazierko pod skalou sa zdalo na prvý pohľad prázdne, ale iba zdalo. Po pár zdolávačkách menších rýb sa to v tôni pomiešalo a z jamy do prúdnice vyšiel krásny potočák okolo štyridsať. Muchu ale nechcel. Tak skúsim streamer. Prvý náhod, bum. Dvadsaťsedmička potočák. Druhý náhod, bum. Voda zovrela. V čírej vode presvetlenej slnkom vidím všetky triky, ktoré skúša. Obtiera sa o kamene a konáre, vbieha pod breh. Cielene sa snaží zavadiť hák o čokoľvek na dne a tak sa ho zbaviť. Ku každej úspešnej zdolávačke treba aj kus šťastia. Nakoniec ho podoberám, krásna ryba. Divoký, tmavohnedý potočák s veľkými bodkami a zlatým bruškom. Ďakujem, Revúca.

Nesnáším loučení… druhú rozlúčku so pstruhovou sezónou na Revúcej rozdelím rovno do dvoch príspevkov. Chcel som sa len tak poprechádzať so suchou muškou na hornom toku, ale dopadlo to ako vždy – najskôr som predsa musel povinne obehnúť jamy, ktoré som minule nestihol navštíviť. Z prvého miesta sa podarilo cez desať rýb, nakoniec sa dohodli, že dnes chcú najviac fialovo-zeleného bubáka. Nymfu často brali hneď po čľupnutí, ako jalce. V ďaľšej jamke zabral z prvej potočák tridsiatka, pri zdolávačke po ňom vyletela štyridsiatka dúhak. Ten hneď na nasledujúci náhod aj zabral. Čaro septembra, keď sa pstruhy futrujú na zimu a agresivita je zvýšená blížiacim sa neresom. Nasledovali ďaľšie dve tridsiatky a keď som sa posunul o pár metrov ďalej, skočil potočák okolo päťdesiat. Rozbehnutý peknými rybami som ho ťahal, akoby taká ryba bola samozrejmosť. Až potom, ako sa vyvrtel z bezprotihrotového jednoháku v prúdnici, som si naplno uvedomil, že taká ryba mi poťahá možno raz za sezónu. A táto sezóna už končí.

Po slovinských dúhakoch som presedlal na liptovských potočákov. Pravdepodobne už rozlúčka so sezónou na Revúcej. Ryba krásne septembrovo spolupracovala, z produktívnejších jám som vybral aj 20 kúskov. Fúkal silný vietor, takže okrem klasických revúckych bubákov fungovali aj menšie jalcové chrobáky. Okrem pár čopotákov tesne okolo 30 cm sa podarili aj lipne. Pred koncnom dňa sme sa vybehli rozlúčiť aj s Váhom, za hodinku sa podarilo 5 dúhakov, z toho boli ale 3 iba malé dvojročky. Aj tak bolo dobre. Aj som sa trochu bál, ako sa budem po X dňoch v Slovinsku cítiť na domácej vode, ale užil som si to veľmi. Potočáky mi chýbali a dúhak ťahá cez brzdu vo Váhu rovnako ako v Sáve.