Deň na Váhu sme si skrátili aj výletom na vždy dobré Čutkovo. V pondelok ráno začal vytrvalý lejak, tak sme to už na obed, trochu predčasne, zabalili. Ale nemohol som sa nerozlúčiť ešte s Revúcou. Za rýchlych 20 minút som pozrel jednu obľúbenú jamku, ktorá by mi robila výčitky, keby sa pri nej nezastavím, ale počas sprchy z hora mi vydala len jedného krajšieho potočáka pod tridsať.

Na znovu otvorenej Revúcej som sa cítil tak trochu ako v kostole. Nezvyčajné ticho. Vody nepribudlo, iba čo jej teplota klesla. Pozreli sme len dve top jamky, z ktorých sa aj podarili top rybky. Dva potočáky cez tridsaťpäť, jeden dúhak okolo štyridsať, a tiež niekoľko lipňov okolo tejto miery. Ono by sa dalo zachytať aj inde – veď Revúca má stále vody dosť, len… na svoje vlastné pomery je to nezvyčajne málo. Tak nejak som sa nevedel zbaviť pocitu, že za tohto stavu sa patrí rybám dať radšej pokoj. Zvyšok času sme sa teda venovali Váhu.

A ešte raz Revúca. Začali sme v meste nad prahom, ktorý tvorí začiatok neresiska. Obrovský kontrast. Lovný úsek prechytaný, zdanlivo prázdny, neresisko zato preplnené rybami. Nechýbali lipne do päťdesiat, ale tep mi zvýšil pohľad na dúhaka (video), ktorému do bájnych 70 veľa nechýbalo. Popri ňom vyzerali lipne ako beličky. Zastavili sme sa aj pri Slovrybe, kde sme tým pádom navýšili dav rybárov o ďaľších dvoch. Ale neoľutoval som a zachytal si už trochu vyškolené dúhaky do sýtosti. Vo vode som zahliadol aj lipne cez štyridsaťpäť a dokonca aj ešte o čosi väčšieho potočáka. Ten po dvoch náhodoch do jeho blízkosti len iritovaný odišiel kamsi po prúde. Ale aj ja som odchádzal spokojný. Určite bude čo chytať aj ďaľšie týždne, nebude to iba o podmierečných rybách, a už vôbec nie len o dúhakoch…

Revúca fungovala dobre, na rozdiel od revírov severnejšie v Mikuláši a okolí – aspoň podľa toho, čo som počul z druhej ruky. Kým v meste už prebiehal neres lipňa, vyššie v doline na neho ešte nemali náladu, chytal som pomedzi PP a PD sem tam aj lipníky, zatiaľ neoblečené v sviatočnom. Žiadna väčšia ryba sa mi nepodarila. Objavil som síce dúhaka okolo 40, aj dvakrát okoštoval streamer, ale zásek nesadol a potom urazený odišiel pod stavidlo. Na prívlač sa podarilo pár potočákov okolo 35 čísiel.

Poobede som sa konečne dostal aj vyššie do divočiny. Vyfarbené potočáky mi z hlavy konečne vytesnili zážitky na skákajúce dúhaky zo Sávy. Obľúbené jazierko pod skalou sa zdalo na prvý pohľad prázdne, ale iba zdalo. Po pár zdolávačkách menších rýb sa to v tôni pomiešalo a z jamy do prúdnice vyšiel krásny potočák okolo štyridsať. Muchu ale nechcel. Tak skúsim streamer. Prvý náhod, bum. Dvadsaťsedmička potočák. Druhý náhod, bum. Voda zovrela. V čírej vode presvetlenej slnkom vidím všetky triky, ktoré skúša. Obtiera sa o kamene a konáre, vbieha pod breh. Cielene sa snaží zavadiť hák o čokoľvek na dne a tak sa ho zbaviť. Ku každej úspešnej zdolávačke treba aj kus šťastia. Nakoniec ho podoberám, krásna ryba. Divoký, tmavohnedý potočák s veľkými bodkami a zlatým bruškom. Ďakujem, Revúca.

Nesnáším loučení… druhú rozlúčku so pstruhovou sezónou na Revúcej rozdelím rovno do dvoch príspevkov. Chcel som sa len tak poprechádzať so suchou muškou na hornom toku, ale dopadlo to ako vždy – najskôr som predsa musel povinne obehnúť jamy, ktoré som minule nestihol navštíviť. Z prvého miesta sa podarilo cez desať rýb, nakoniec sa dohodli, že dnes chcú najviac fialovo-zeleného bubáka. Nymfu často brali hneď po čľupnutí, ako jalce. V ďaľšej jamke zabral z prvej potočák tridsiatka, pri zdolávačke po ňom vyletela štyridsiatka dúhak. Ten hneď na nasledujúci náhod aj zabral. Čaro septembra, keď sa pstruhy futrujú na zimu a agresivita je zvýšená blížiacim sa neresom. Nasledovali ďaľšie dve tridsiatky a keď som sa posunul o pár metrov ďalej, skočil potočák okolo päťdesiat. Rozbehnutý peknými rybami som ho ťahal, akoby taká ryba bola samozrejmosť. Až potom, ako sa vyvrtel z bezprotihrotového jednoháku v prúdnici, som si naplno uvedomil, že taká ryba mi poťahá možno raz za sezónu. A táto sezóna už končí.

Po slovinských dúhakoch som presedlal na liptovských potočákov. Pravdepodobne už rozlúčka so sezónou na Revúcej. Ryba krásne septembrovo spolupracovala, z produktívnejších jám som vybral aj 20 kúskov. Fúkal silný vietor, takže okrem klasických revúckych bubákov fungovali aj menšie jalcové chrobáky. Okrem pár čopotákov tesne okolo 30 cm sa podarili aj lipne. Pred koncnom dňa sme sa vybehli rozlúčiť aj s Váhom, za hodinku sa podarilo 5 dúhakov, z toho boli ale 3 iba malé dvojročky. Aj tak bolo dobre. Aj som sa trochu bál, ako sa budem po X dňoch v Slovinsku cítiť na domácej vode, ale užil som si to veľmi. Potočáky mi chýbali a dúhak ťahá cez brzdu vo Váhu rovnako ako v Sáve.

Druhý deň som vstal už o piatej, tak som opáčil na chvíľu opäť Váh, potiahol jedného PD, ostriežika a šup na Revku. Na Revúcej to sprvu bolo rovnaké trápenie, kým som netrafil muchu a následne si výborne zalipňoval. Žiadne rekordy nepadali, všetko taká stredná trieda okolo ~35. Adrenalín mi zdvihol dúhak 45+, ktorý mi už takmer zdolaný vytrepal bezprotihrotový jednohák. Rád by som napísal, že nevadí, ale sr@lo ma to statočne. V závere dňa vláčiaci kolega prekvapil mňa aj seba, keď v malej vode chytil zo 6 náhodov 4 ryby, z toho 2x PP pod 40. Ja som mal v tej samej jame opačnú bilanciu, zo 7 záberov na sucho jediná úspešne zaseknutá ryba. Nakoniec sme ale odchádzali obaja spokojní.

Ešte stále trochu prikalený Váh ma prinútil vziať si na piatok voľno. No veď ale po ceste máme aj Revúcu, vyskúšajme na chviľku. A už sme sa na Váh nedostali. Do pár minút od zabrodenia som z prvej jamy na búbaka vytiahol 35-ku a dve ryby okolo 40, nádherného, hrubého potočáka, a dúhaka, ktorý už chvíľu po pustení opäť lietal po tôni hore dole akoby nič. V ďaľšom úseku už bubák nefungoval, po vyskúšaní viacerých vzorov si ryby vybrali mikro perdigonku a show pokračovala. V malej vode padli pri zdolávaní viaceré pekné ryby, stačilo, že sa záťažovka na okamih zachytila o riasy a bolo. Náladu nám to ale nepokazilo. Vďaka za zvýšené lovné miery a vďaka zato, že evidentne sa často púšťajú naspäť aj „jedlé“ ryby. A na záver som zažil niečo, čo ma nabudúce cestou na Váh opäť prinúti ísť najskôr vyskúšať jednu jamku na Revúcej. Opäť aspoň „na chvíľu“…

Lipňová zahajovačka na Váhu 19. Vôbec mi to nešlo, za vyše dvoch hodín od 10-tej do 12-tej dve potrasenia od malých rýb na streamer, jeden lipník na sucho a zarobené na úpal. Priateľke som po príchode domov povedal, že večer pôjdeme spolu do mesta. Keď sme neskôr síce zaparkovali v meste, ale pri Revúcej, nebola úplne nadšená. Po vyhorení na Váhu som si ale musel napraviť chuť sušením. Podaril sa jeden krajší potočák, pár dúhakov a samozrejme lipne. No a do budúcej návštevy Váhu si musím doviazať muchy a ministreamre, ryby tam ani po 6 mesačnom odstáti nie sú sprosté.