Ešte stále trochu prikalený Váh ma prinútil vziať si na piatok voľno. No veď ale po ceste máme aj Revúcu, vyskúšajme na chviľku. A už sme sa na Váh nedostali. Do pár minút od zabrodenia som z prvej jamy na búbaka vytiahol 35-ku a dve ryby okolo 40, nádherného, hrubého potočáka, a dúhaka, ktorý už chvíľu po pustení opäť lietal po tôni hore dole akoby nič. V ďaľšom úseku už bubák nefungoval, po vyskúšaní viacerých vzorov si ryby vybrali mikro perdigonku a show pokračovala. V malej vode padli pri zdolávaní viaceré pekné ryby, stačilo, že sa záťažovka na okamih zachytila o riasy a bolo. Náladu nám to ale nepokazilo. Vďaka za zvýšené lovné miery a vďaka zato, že evidentne sa často púšťajú naspäť aj „jedlé“ ryby. A na záver som zažil niečo, čo ma nabudúce cestou na Váh opäť prinúti ísť najskôr vyskúšať jednu jamku na Revúcej. Opäť aspoň „na chvíľu“…

Lipňová zahajovačka na Váhu 19. Vôbec mi to nešlo, za vyše dvoch hodín od 10-tej do 12-tej dve potrasenia od malých rýb na streamer, jeden lipník na sucho a zarobené na úpal. Priateľke som po príchode domov povedal, že večer pôjdeme spolu do mesta. Keď sme neskôr síce zaparkovali v meste, ale pri Revúcej, nebola úplne nadšená. Po vyhorení na Váhu som si ale musel napraviť chuť sušením. Podaril sa jeden krajší potočák, pár dúhakov a samozrejme lipne. No a do budúcej návštevy Váhu si musím doviazať muchy a ministreamre, ryby tam ani po 6 mesačnom odstáti nie sú sprosté.

Konečne na Revúcej a už vo dvojici. Dnes to bola taká socializačná vychádzka, pozdravujem Michala aj Martina Danča et. al. :). Sprvu to na prívlač išlo prekvapivo lepšie, 3stan vobler si vybrala aj „fish of the day“, potočák do 40. Mne sa podobne veľký dúhak vyskákal z jednoháku pri podoberaní, na väčšie ryby mám posledné vychádzky smolu. Ryba bola aktívna, ale prvý polčas mi to príliš nešlo – ani z hladiny, ani z dna. Až keď silný vietor začal zrážať na hladinu kadejaké pele a lístie, napadlo mi miesto rôznych prezentácií suchých vzorov skúsiť utopenú podenku. Veľká marcovka, ktorá by inokedy slúžila len ako dekorácia zapichnutá do klobúka, sa rybám páčila mimoriadne.

Deň ako maľovaný na Revúcej. Len tie posr@té háčiky z Temu! Či? Ale po poriadku.
Revúcu som kedysi delil na dve polovice – „divokú“ nad Slovrybom, a „dúhakovú“ pod ním. Momentálne ju však delí semafor pri Nižnom Matejkove na Revúcu pred kolónou a za kolónou. Deň som teda začal pod semaforom. Trvalo dobrú hodinu, kým si ochytané dúhaky vybrali nymfu, čo im chutí. Potom som začul volanie divočiny a šiel povyše, ďalej od cesty. Meander, ktorý som nechytal zopár rokov, mi pripomenul, prečo všetky úseky mám rád, ale niektoré ešte radšej. Na 500 metroch som zbadal dve volavky a jedinú rybu, lipňa ~40, ktorý sa azda nezmestil dolu krkom. Takže změna místa, ryba jistá! Do tretice som zabrodil na osvedčené miesto. Srdce mi zaplesalo, keď za jednou suchou vystúpal čopoták ~40. Ale nezobral. Začalo fučať ako sprosté, ale ryby sporadicky zbierali. Nakoniec sa im miesto suchej zapáčila jedna mokrá tesne pod hladinou. Ale… ďaľšie 2 hodiny som zo zhruba 20 záberov zdolal iba 3 ryby. No tragédia, toto je na uterák. Obviňoval som háčiky z Temu, opatrné zábery rýb, mäkký a prikrátky prút, ktorý nemal silu zaseknúť rybu s 20+ metrami šnúry vo vode…  Ale takto predsa od Revúcej odísť nemôžem! Keď na jame ustali zábery, vybral som sa ešte viac hore. Pokračoval som s jednou mokrou, pričom ale malá a rýchla voda mi dovoľovala ísť k rybe oveľa bližšie, na 2 – 3 dĺžky prútu. A záseky konečne sedeli. Okrem čopotáčikov ma v malej vode prekvapilo aj pár pekných lipňov – ako inak, opečiatkovaných volavkou…

Vody číre, revúcke skalná, krásne sú na tebe rána. Čo to hovoril Svätopluk o tých troch prútoch? Že aj keď máš v aute nachystané tri, chytať môžeš iba na jeden, zato ale tri dni v týždni?
Tak posledná zahajovacia vychádzka. Revúca tajomná, po daždi. Takto ju mám najradšej. Idem sa len tak poprechádzať s mokrou muškou, prichádzam k obľúbeným malým kaskádam. Kým povyťahujem šnúru z kolečka, muchu položím na dĺžku udice pred seba, keď okamžite poď ňou zovrie voda, je tam! Potočák sa kŕmil prakticky až na brehu, vo vode do pol kolien. Okamžite po záseku ma ťahá do konárov dolu prúdom. Nasleduje klasická zdolávačka zozadu, bez lásky, s brzdou na fest. Potočákovi sa od konárov nechce, tak idem ja za ním a podoberám ho sotva z polovice zdolaného s tým, že na internety napíšem, ako sa hrdinsky bránil. Krásna ryba, nasleduje pár rýchlych fotiek a sám sa mi vyšmykne z ruky naspäť.
Vždy po krajšej rybe u mňa prudko klesá motivácia chytať ďalej, našťastie prichádza Robo a vyhecuje ma dochytať aspoň do jednej poobede. Podobne na tom boli aj ryby, dážď striedavo zapínal a vypínal aktivitu. Do tretice ale všetko dobré.

Revúca už dnes tiekla, akoby sa ani nechumelilo. Teda nepršalo. Nechytal som na krásu, ale zas raz len bodovo vyberal jamku za jamkou, ako dieťa, ktoré dostane adventný kalendár a celý sa ho snaži vyžrať čim skôr. Potočák ~40, podobný dúhak a ešte zopár rýb cez 30 utlmili aspoň to najsilnejšie nutkanie po lososovitých kopancoch v prúte z čistých vôd Revúcej. Ale v momente, ako som sa rozhodol začať chytať na krásu (čítaj – sušiť), začalo duť ako sprosté. Tak opäť len nymfička šúlaná po dne. A keď v jamke prestali zábery, poistil som to ešte streamrom.

Poobede konečne Revúca, tušil som, že už bude dobrá. A bola. Síce rovnako vysoká a rýchla, ale už prečistená. Ryby mali akúsi zimnú náladu, neboli na mieste trvalého pobytu, skôr sa schovávali v závetrí tôní mimo silnú prúdnicu po lejaku. Keď som ale trafil muchu, išlo to už spoľahlivo. Samorejme, musela byť šúlaná po dne. Nič mimoriadne mi v lapačke neskončilo, veľa potočákov okolo 30, sem tam dúhak, jedna spadnúta štyridsiatka. Snáď sa to do zajtra v poklesnutej vode viac rozpláve.

Pôvodne sme ukončili sezónu už v sobotu (28/9) mojím novým osobákom z Revúcej. V nedeľu vo mne rástla nervozita z nadchádzajúcej 6 a pol mesačnej pauzy. V pondelok som spal len tak z polovice a doobeda po vybavení nevyhnutností vyletel opäť k vode.
Zázračný september. Jama, na ktorej sme v sobotu končili, mi dávala ryby takmer na náhod a všetko lipne a potočáky nad 27, najväčší atakoval 40 čísiel. Zápletka prišla v jamke, ktorá mi hneď v prvý deň sezóny vydala dúhaka cez 50. Jamu som chcel chytať z hora, tak som odspodu len párkrát nahodil na koniec prúdu, pre istotu. Samozrejme ma záber zastihol nepripraveného a po úvodnom výskoku sa mi strepal dúhak 45+.
O hodinu a pár rýb neskôr som sa na jamu vrátil, priamo do vývaru spustil nymfu a okamžite prišiel silný záber – a to bolo všetko.
Jamu som opäť nechal chvíľu vychladnúť a naviazal streamer. Nasledoval úder z prvej a zdolávačka s výskokmi, zásek však konečne sedí a rybu zdolávam.
Podvečer končím lovom na jednu suchú. Žiadny 31.9. už nebude, tak teda zas o pol roka.

Veľká ryba, veľká ryba! Len to som zakričal potom, čo som zasekol jemné potrasenie od nymfy šúlanej po dne. Nasledovalo trhnutie a jazda, ako keď lyžiar nastúpi na pomu. V okamihu mi už medzi prsty utekala podkladová šnúra a mne bolo jasné, že mám na prúte po niekoľkých rokoch opäť kráľa Revúcej. A túto rybu opäť nevytiahnem, môžem si len zapamätať chvíle zdolávania a užiť si to, ako sa len dá.
Po prvotnej jazde však potočák ako noha spomaľuje a mne sa darí získať cenné metre šnúry späť. Skúša výpad hore prúdom, točí sa na hladine ako hlavátka. Nepomáha, tak mu zkrsne v hlave iný nápad. Opäť nasleduje jazda po prúde, sťaby si tam niečo zabudol a práve si nato spomenul. Tentokrát sa však nedrží v strede koryta, ale mieri priamo pod náprotivný breh – vchádza medzi veľké skaly a korene stromov. Ja v úlohe dirigenta s #3 prútikom len naznačujem, kam by mal ísť, tón však udáva on. Opäť mi začína dochádzať šnúra, tak mi neostáva iné, len začať utekať za rybou. Blížime sa k nápustnému objektu MVE.
Čo pstruha napadne? Samozrejme, opúšťa pravý breh a poďho k tomu lavému a šup rovno za mrežovanie, do nápustného lievika. Od ryby som ešte asi 20 metrov, šnúra je z uhla, nadväzec zmizol kdesi v jame levovej. Po chvíle sa dotackám k onomu nápustu, rúčkujem po šnúre, v prstoch už mám nadväzec. Je to možné?! Zacítim kopance od ryby, stále je tam! Držím nadväzec necelý meter od ryby a citlivo ju ťahám spoza mreží, preč od napadaných haluzí a lístia. Pstruh ma samozrejme vníma a tak síce neochotne, ale predsalen opúšťa nápust a vracia sa do rieky! Zdolávačka pokračuje.
Svätý Peter tam hore si už isto hovorí – koľko šťastia tento blbec potrebuje, aby ho konečne podobral? Pri blízkom kontakte si všímam, že to nie je potočák, ale starý dúhak. Snaží sa opakovane utiecť do objektu MVE, dupaním a mávaním sa ho snažím od tohto zámeru odradiť. Stráca sily, záver zdolávačky prebieha štandardne na hladine. Nadväzec 0.16 a uzol už určite melú z posledného. Nakoniec v pravú chvíľu odopínam podberák a rybu podoberám na prvýkrát. Je toto vôbec možné?

Teplo a sucho… neboli pri mojich dvoch skorých ranných vychádzkach na Váh a Revúcu problém. Extrémny rybársky tlak a skoré ranné hodiny už ale áno. Na horných úsekoch Revúcej sa paradoxne od 5-tej do 7-mej ráno z pohľadu rýb nič nedialo, nemalo zmysel si privstať. Potom krátky ranný zber a koniec, pričom už aj na Revke sú rybky ochytané sťaby na navštevovanom CHaPku.
Váh je natom podobne, v čistej a plytkej vode, veľká drina. Akurát o problém naviac – ak aj trafím muchu, skúsenejšia ryba (takže všetky) vidí vlasec. Ak muchu naviažem na jemný fluorokarbon, šanca na záber je konečne vyššia od nuly, ale zdolávačka 50-ky dúhaka na 0.16 mm fluoráč je riadna dráma. Nakoniec sa kľúčom k úspechu (čiže pár chyteným rybám) na oboch revírch ukázali malé streamre, rýchlo ťahané v plytkej vode.