Deň ako maľovaný na Revúcej. Len tie posr@té háčiky z Temu! Či? Ale po poriadku.
Revúcu som kedysi delil na dve polovice – „divokú“ nad Slovrybom, a „dúhakovú“ pod ním. Momentálne ju však delí semafor pri Nižnom Matejkove na Revúcu pred kolónou a za kolónou. Deň som teda začal pod semaforom. Trvalo dobrú hodinu, kým si ochytané dúhaky vybrali nymfu, čo im chutí. Potom som začul volanie divočiny a šiel povyše, ďalej od cesty. Meander, ktorý som nechytal zopár rokov, mi pripomenul, prečo všetky úseky mám rád, ale niektoré ešte radšej. Na 500 metroch som zbadal dve volavky a jedinú rybu, lipňa ~40, ktorý sa azda nezmestil dolu krkom. Takže změna místa, ryba jistá! Do tretice som zabrodil na osvedčené miesto. Srdce mi zaplesalo, keď za jednou suchou vystúpal čopoták ~40. Ale nezobral. Začalo fučať ako sprosté, ale ryby sporadicky zbierali. Nakoniec sa im miesto suchej zapáčila jedna mokrá tesne pod hladinou. Ale… ďaľšie 2 hodiny som zo zhruba 20 záberov zdolal iba 3 ryby. No tragédia, toto je na uterák. Obviňoval som háčiky z Temu, opatrné zábery rýb, mäkký a prikrátky prút, ktorý nemal silu zaseknúť rybu s 20+ metrami šnúry vo vode…  Ale takto predsa od Revúcej odísť nemôžem! Keď na jame ustali zábery, vybral som sa ešte viac hore. Pokračoval som s jednou mokrou, pričom ale malá a rýchla voda mi dovoľovala ísť k rybe oveľa bližšie, na 2 – 3 dĺžky prútu. A záseky konečne sedeli. Okrem čopotáčikov ma v malej vode prekvapilo aj pár pekných lipňov – ako inak, opečiatkovaných volavkou…