Zverejnil 5. mája 2020 v kategórií Ako na to člen Samael.

Úvod

Máme tu čas koronavírusu a len pred nedávnom sa začala pstruhová sezóna, no z dôvodu vírusu sa mi úplne nabúral plán, ako si pôjdem zahádzať na pstruhovú rieku a pokúsim sa chytiť nejaké pstruhy. Pracovné povinnosti sa bohužiaľ nedali odložiť a aj financie sú teraz dôležité. Som z toho viacmenej sklamaný, že tento plán mi nevyšiel, ale čo už narobím. Budem si musieť vystačiť s rybačkou v okolí Bratislavy. Rozhodol som sa, že skúsim svoju energiu premeniť do niečoho tvorivého a tak som začal písať tento článok.

V minulej časti Ako na to – Odpáľte to oboma rukami II. sme sa pozreli bližšie na muškárske šnúry resp. strelné hlavy pre obojručné muškárske prúty. Vieme už, čo to je klasická spey šnúra, skagit a scandi strelná hlava a základné informácie, ako vybrať tú správnu šnúru resp. strelnú hlavu.

Obojručný prút, dĺžka 12 stôp

Sink tipy a polyleadre

V dnešnej časti seriálu venovaného chytaniu rýb na obojručné prúty (nechytáme lososy, ale iné ryby, no možno sa raz vyberieme aj na lososy), by som sa chcel zamerať na problematiku sink tipov (potápavých koncov) a polyleadrov (nadväzcov). Sink tipy ako aj polyleadre sú vlastne „predĺženia strelných hláv“ a používajú sa v súčinnosti so skagit hlavami a scandi hlavami. Sink tipy sú určené prednostne pre skagit hlavy (správne nahodenie so sink tipom na scandi hlave je dosť obtiažne, no záleží to aj od konkrétneho sink tipu a scandi hlavy nie sú stavané na dostatočný prenos energie na odhodenie ťažkého sink tipu) a polyleadre, ktoré sa používajú prednostne pre scandi hlavy.

Prečo a načo?

Prečo vlastne boli tieto „predĺženie strelných hláv“ vymyslené? To je dobrá otázka a začiatočník na ňu častokrát bude hľadať odpoveď a bude sa zaujímať o to, prečo a ako ich použiť. Vieme, že ryby prijímajú potravu z hladiny alebo tesne pod ňou, ako aj vo vodnom stĺpci a veľmi často nad dnom alebo priamo z neho. Štýl spey nahadzovania – nahadzovanie obojručnými prútmi za vytvorenia D-slučky za rybárom, má svoje určité špecifiká a veľmi sa líši od nahadzovania jednoručným prútom ponad hlavu. Jedným špecifikom tohto nahadzovania je, že spey šnúra resp. strelná hlava by pri finálnom odhodení resp. odrolovaní z vody nemala byť výrazne potopená pod vodou. Pri potopení sa totiž vytvára výrazný odpor proti „odlepeniu“ šnúry resp. strelnej hlavy z vody a náhod sa nemusí podariť. Z tohto dôvodu sú vyrábané spey šnúry resp. hlavy hlavne v plávajúcom prevedení. Vyrábajú sa však aj potápavé varianty resp. varianty s kombinovanou potápavosťou, ale tie sú určené pre skúsenejších alebo skúsených spey nahadzovačov, ktorí vedia správnu techniku, ako ich odhodiť. Keďže všetci vieme, že plávajúca šnúra alebo strelná hlava pláva na vodnej hladine resp. mala by plávať na hladine, tak pri tomto variante je najjednoduchšie správne prevedenie spey hodu.

Ako teda budeme chytať ryby vo vodnom stĺpci alebo pri dne, keď šnúra nám pláva na hladine a nepotápa sa? To je dobrá otázka, na ktorú sa pozrieme bližšie. Môžeme použiť nadväzec z monofilamentu alebo flourokarbónu, ktorý bude vhodne dlhý pre hĺbku vody, kde chceme loviť ryby. Bude to fungovať? Odpoveď znie, že áno, no iba do určite miery. Keďže spey nahadzovanie je určené resp. bolo vymyslené pre použitie na vodných tokoch, tak väčšinou chytáme v prúdiacej vode, ktorá často môže mať značnú až veľkú razanciu prúdenia. Je jasné, že keď mušku alebo strímer na nadväzci z mono alebo fluorokarbónu a s plávajúcou hlavou, nahodíme do slušného prúdu, tak muška častokrát nemá šancu klesnúť do potrebnej lovnej hĺbky tak rýchlo, ako by bolo potrebné. Proste to nestihne v potrebnom čase a pri swingovaní mušiek resp. strímrov je tento problém veľmi znateľný. Okrem toho sme si v minulom diely povedali, že pri použití skagit hláv je takmer nutnosťou použiť sink tip, prípadne iný vhodný tip a pri scandi hlavách sa bežne používajú polyleadre. V drvivej väčšine sa používajú stenšujúce sa sink tipy a polyleadre, ktoré zabezpečujú potrebnú prezentáciu mušky alebo strímra a taktiež napomáhajú správnemu „rozbaleniu“ strelnej hlavy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že často by sme asi len s mono alebo FC nadväzcom neuspeli.

Možno si teraz kladiete otázku, či existuje aj iná možnosť, ako dostať mušku resp. strímer do lovnej zóny rýchlejšie? Samozrejme, že áno. Čo tak napr. zaťažiť mušku resp. strímer? To by bola iná možnosť, či? Potrebným zaťažením mušky resp. strímra by sme sa určite dostali do lovnej zóny rýchlejšie a fungovalo by to, no má to aj svoje nevýhody, napr. tieto:

  • potrebu viacerých mušiek resp. strímrov z rovnakého vzoru, ktoré sa líšia veľkosťou záťaže – logicky, keď chytáme v riadnom prúde, tak potrebujeme zaťaženejšiu variantu ako pri love v pomalšom, kľudnejšom, tiahlom prúde
  • zvýšená spotreba viazacieho materiálu a potreba nosiť viac krabičiek so sebou – toto logicky vyplýva z predošlého bodu
  • záťaž je koncentrovaná na úplnom konci celej nahadzovanej zostavy a je na malej ploche resp. priestore – pri spey nahadzovaní tento fakt má určitý vplyv na dosiahnutie správneho hodu, nechcem to teraz do hĺbky rozoberať, lebo tento článok sa má zaoberať niečím iným a je to aj o skúsenostiach každého rybára, čo dokáže a nedokáže a čo sa dá a nedá
  • pri odtrhnutí mušky resp. strímra ostáva vo vode väčšie množstvo kovu, ako pri nezaťažených variantách – to iba taká environmentálna drobnosť, ale verím, že chceme, aby naše deti po nás ešte mohli spokojne žiť a chodiť k vode 🙂
  • ovplyvnenie správania sa „chodu, pohybu“ mušky alebo strímra vo vode – je jasné, že záťaž priamo na nástrahe má vplyv na jeho prezentáciu, nebudem tu teraz o tom laborovať, každý si môže prečítať diskusie na túto tému na internete a urobiť si pohľad na tento bod

Vyššie uvedené faktory, môžu niekoho odradiť a túto cestu nebude pokladať za „optimálnu“. Čo nejaká iná možnosť? Máme ešte niečo, čo pripadá do úvahy? Odpoveďou na tieto otázky je práve použitie sink tipov a polyleadrov.

Spojenie sink tipu so skagit hlavou, spojenie slučka do slučky (loop to loop)

Čo vlastne sink tipy a polyleadre sú?

Čo sú to tie sink tipy a polyleadre? Sink tipy a polyleadre sú „predĺženia spey strelných hláv“, sú to vlastne nádväzce, ktoré sa pripájajú na koniec strelných hláv. Napájajú sa spojením loop to loop (slučka do slučky) a na ich koniec sa nadväzujú normálne nadväzce z mono alebo FC, na ktorých konci je muška alebo strímer. Sink tipy sú nadväzce, ktorých jadro je z pletenej šnúry a to je potiahnuté po celej dĺžke materiálom resp. plášťom z materiálu, ktorý sa rýchlo potápa. Polyleadre majú jadro z monofilamentu a sú tiež potiahnuté materiálom, ktorý sa rýchlo potápa. Polyleadre sú výrazne ľahšie ako sink tipy a z tohto dôvodu sa používajú prednostne na scandi hlavy, lebo tie nie sú konštruované na odhadzovanie ťažkých sink tipov. Oba tipy sa väčšinou vyrábajú ako stenšujúce sa, ale existujú aj nestenšujúce sa resp. dá sa kúpiť materiál, ktorý má rovnaký priemer po celej svojej dĺžke a z neho sa dajú doma vyrábať vlastné sink tipy, ktoré nie sú stenšujúce sa. Dajú sa doma vyrobiť aj vlastné stenšujúce sa sink tipy, ale to tu teraz nechcem rozoberať.

Sink tipy: s prechodom z intermediálnej časti do potápavej, prípadne s kombinovanou potápavosťou

Sink tipy aj polyleadre sa vyrábajú v rôznych dĺžkach, väčšinou v rozmedzí 5 až 18 stôp a v rôznych denzitách resp. stupňoch potápavosti (existujú aj plávajúce). Sú vyrábané najmä na lov lososov, keďže sú pre spey strelné hlavy, no dnes sú na trhu varianty aj pre lov pstruhov, varianty pre switch prúty, varianty na mikrospey, atď… Bohužiaľ rozoberať všetky druhy by bolo na hodne dlho, treba študovať, no potrebná výbava je angličtina, lebo na SK a ČR stránkach sa o tejto problematike dozviete veľmi málo resp. takmer nič.

Ako sa v nich vyznať? – označovanie sink tipov

Poďme si teraz povedať ako sa označujú sink tipy a ako sa v nich vyznať. Budem sa teraz zameriavať len na varianty, ktoré sú určené pre lov lososov. Nelovíme síce lososy, ale lov iných rýb s týmito variantami sa nevylučuje. Na označovanie sink tipov sa používajú dva zaužívané systémy označenia:

  • „T“ systém označenia
  • „S alebo „Sink“ systém označenia

„T“ systém hovorí o tom, koľko záťažového materiálu bolo použité na výrobu daného sink tipu resp. koľko grainsov (grain je jednotka váhy) váži jedna stopa (stopa je jednotka dĺžky) sink tipu. Toto má samozrejme potom aj vplyv na rýchlosť potápania konkrétneho sink tipu. „T“ rating označuje sink tipy nasledovne:

  • T7 a T8 – rýchlosť potápania 7ips (inches per second – palcov za sekundu)
  • T10 a T11 – 8ips
  • T14 – 9ips
  • T17 a T18 – 10ips

Z „T“ označenia vidíme, že podľa toho, ktorý „T“ sink tip zvolíme, tak takú rýchlosť potápania dosiahneme. Toto označenie nám však hovorí ešte jednu dôležitú vec a tou je výsledná hmotnosť daného sink tipu. Ak máme napr. 10 stôp dlhý sink tip T14, tak vieme, že jedna stopa dĺžky sink tipu bude vážiť 14 grains, čo znamená, že celý sink tip bude vážiť 14 grainsov * 10 stôp, čo je 140 grains. Výsledná váha celého sink tipu teda bude 140 grains, čo je cca 9 gramov (prevod jednotiek si nájdete na internete) a rýchlosť potápania tohto sink tipu je 9ips. Prečo T7 a T8 a potom T17 a T18 majú rovnakú rýchlosť potápania? Je to dané tým, že výrobcovia sink tipov bohužiaľ nemajú úplne štandardizované „T“ označovanie. Napr. Airflo vyrába T7, T10, T14 a T18 a RIO T8, T11, T14 a T18.

Airflo sink tipy s prechodom intermediálnej časti do potápavej časti.

„S“ alebo „Sink“ systém označuje potápavé konce priamo rýchlosťou potápania sai a to nasledovne:

  • Sink 2 – 2ips
  • Sink 3 – 3ips
  • Sink 5 – 5ips
  • Sink 7 – 7ips

Možno sa niekedy stretnete aj s označením S3 alebo Type3 (stretnete sa s ním určite pri potápavých šnúrach, ale aj pri spey strelných hlavách s kombinovanou potápavosťou (označujú sa napr. S3/S5/S7), čo je vlastne to isté ako Sink3, obdobne pri ostatných potápavostiach.

„Problém“ alebo to radšej nazvime nedostatok „S“ resp. „Sink“ označovania je, že pokiaľ výrobca na obale sink tipu neuvedie váhu sink tipu, tak ju nevieme a vieme iba rýchlosť potápania. Vedomosť o váhe celého sink tipu je však dôležitý údaj, aj keď niekomu sa môže zdať zbytočný. Mohlo by sa totiž zdať, že keď si kúpim napr. 10ft T14 sink tip, tak ho môžem dať na akúkoľvek skagit hlavu a pôjdem si v pohode s ním zachytať. Bohužiaľ nie je tomu tak. Treba si uvedomiť, že taký sink tip má váhu cca 9 gramov. Na konci šnúry máme teda upevnených 9gramov na dĺžke 3 metre a na tom ešte momo alebo FC nádväzec a mušku resp. strímer a tie po namočení do vody tiež niečo vážia. Odhodiť správne takú záťaž nedokáže každá skagit hlava. Hlava musí mať dostatok energie, ktorú musí preniesť na sink tip a následne až na mušku resp. strímer. Existujú určité „pravidlá“ alebo odporúčania, akú hmotnosť musí mať skagit hlava, aby ňou bolo možné odhodiť danú váhu sink tipu a pokiaľ chytáme na väčšie strímre, tak treba uvažovať aj s váhou strímra, ktorá celý systém značne ovplyvní. Tieto odporúčania sa dajú pohľadať na internete a dá sa k ním dospieť samozrejme aj skúsenosťami, ktoré sú často bohužiaľ nenahraditeľné nejakými tabuľkami. Je však všeobecne známe, že napr. 420 grains skagit hlava bude mať značný problém odhodiť 10ft T14 sink tip a na odhodenie 10ft T18 sink tipu potrebujem hlavu až 570 grains a viac. Samozrejme toto netreba brať ako modlu, lebo záleží aj od schopnosti rybára, od jeho výbavy a štýlu nahadzovania. Niekto hodí „ondatru“ a niekoho zloží stredne veľký strímer (napísané iba obrazne). Vlastné skúsenosti sú v tejto oblasti najlepší priateľ na telefóne :-). Dá sa prípadne opýtať skúsenejších a odraziť sa odtiaľ, no optimalizovanie je potrebné vykonať na vlastnej koži.

Ako je vidieť, tak problematika použitia sink tipov nie je úplne triviálna, no je to dobrý spôsob, ako dostať mušku alebo strímer do správnej lovnej hĺbky bez toho, aby sme museli nosiť x rôzne zaťažených variant nástráh toto istého vzoru. Laborovanie s vhodnou dĺžkou sink tipu tiež vyžaduje skúsenosti a nutnosť vlastniť viac sink tipov, ale keď ich už človek raz má, tak vyberie ten, ktorý sa najlepšie hodí v danej situácii. Ako všetko na svete má aj tento systém svoje limity a výhody a nevýhody. Tento systém má aj hĺbkové obmedzenia, obmedzenia v možnosti toho, aké nástrahy sa dajú a nedajú nahodiť, no nebudem tu teraz rozoberať detailne rôzne situácie, lebo to nie je možné a ani by to nejakému začiatočníkovi nepomohlo. Neskúsený nadšenec by mal z toho riadnu gulášovú polievku :-).

Ach tie polyleadre

Keď tak teraz hľadím na tento diel seriálu o rybolove obojručnými prútmi, tak vidím, že som tu toho „vypotil“ dosť a informácii je tu požehnane. Z tohto dôvodu dnes rozprávanie ukončujem a nabudúce si povieme niečo o polyleadroch, ktoré aj tak používam menej ako sink tipy, no mám vo výbave viaceré.

Airflo lososové polyleadre

Záver

Čo povedať na záver? Snáď len toľko, že dúfam, že sa Vám tento článok pozdáva a inšpiruje Vás do vlastného skúšania. Na muškárine je totiž krásna tá možnosť stále sa učiť a zdokonalovať. Svet obojručných prútov túto možnosť ponúka vo veľkom. Aj keď tu lososy nemáme, je možné tieto prúty použiť na lov iných rýb, no samozrejme s takýmto prútom nepôjdeme na malý potôčik alebo riečku. Toto tvrdenie však dnes už úplne neplatí, lebo spey technika a skagit hlavy nabrali smer aj do sveta chytania pstruhov na menších riekach, kde je táto technika úspešné využívaná pri použití mikrospey obojručných prútov. Táto oblasť má však svoje špecifiká a naučiť sa, poznať a vedieť praktikovať všetko rýchlo resp. hneď nie je možné.

Veľa zdaru pri vode praje Samael.

P.S.: Veľmi pekne ďakujem Ceskiemu, že ma zoznámil s touto technikou rybolovu a na začiatku mi veľmi pomohol. Bol hlavným motorom, ktorý ma naštartoval začať študovať informácie o tejto technike a následne skúšať túto techniku pri vode.