Zabrodiť do prechytaných vôd chyť a pusť revíru je podobná skúsenosť, ako registrácia na online zoznamke. Viete, že šanca na úlovok v čo najkratšom čase je najvyššia práve tu. Ale záber? Ani za Boha. Veď ale kamarát sa po treťom pive tak chválil, ako mu to minulý víkend krásne išlo… Tak čo je zle?!

Chyť a pusť revíry vymysleli rybári nato, aby dali rybám šancu dorásť do veľkosti a múdrosti. Potom rybám nadávajú, keď tú šancu využíjú a sú veľké a múdre – nezaberú, a keď aj zaberú, tie najväčšie sa vypnú. Návštevnosť chyť a pusť revírov ale hovorí jasnou rečou. Váh, VN Bešeňová, Belá, Poprad… to sú len niektoré repozitáre slovenských trofejných lososovitých rýb a laboratória na výskum nových vzorov múch.

Lov na rybársky exponovanom CHaP-ku má svoje vlastné pravidlá a tie sa dajú spoznať jedine cez desiatky vychádzok k vode. Ak sa k takejto vode chystáte prvýkrát, máte zvyčajne len deň, možno dva či tri. Šanca, že si v hlave správne prepojíte aktuálnu situáciu vo vode s nejakou podobnou skúsenosťou z minulosti a zachytáte naozaj dobre, je skôr malá. Ako teda ak nie uspieť, tak aspoň nevyhorieť?

Chytať v správny čas na správnom mieste

Je sobota pred obedom a vy po dlhej ceste konečne stojíte na brehu pstruhovo – lipňového CHaP-ka a tešíte sa na hodiny lovu plného záberov od veľkých rýb. Pri vode ale zďaleka nie ste jediný s takýmto úmyslom. Nabudúce bude asi lepšie obetovať deň – dva dovolenky a prísť behom pracovného týždňa, keď je revír prázdnejší. A tiež miesto raňajok doma byť v tom čase už sústredený na raňajky prebiehajúce vo vode. Nuž kam ale zabrodiť a nahodiť teraz?

Hlboká jama hneď pod mostom si pýta preloviť krátkou nymfou. Dobre, ale bola by chyba nad touto jamou zapustiť korene a chytať tu ďaľšie dve hodiny. Najväčší potočák na dne tône sa ešte spamätáva z divokého piatkového popoludnia a ostatné ryby videli tungsten klesať cez prúdnicu toľkokrát, až si na neho vybudovali to, čomu sa vraví reklamná slepota.

Pstruh nepotrebuje k životu veľa, stačí mu úkryt a vody toľko, aby mu netrčal chrbát z vody.

Lepší dúhak v hrsti, ako potočák na dne tône. Pstruh nepotrebuje k životu veľa, stačí mu úkryt a vody toľko, aby mu netrčal chrbát z vody. Podmytý breh a prevýsajúce kriaky či osamelý balvan pomimo hlavného prúdu vytvárajú mikrotône, ktoré azda väčšina rybárov preskočila a možno tam čaká nepopichaná a nevyplašená ryba.

Vzory múch alebo na veľkosti záleží

Vyhádzali ste sa v tôni pod mostom, skúsili ste prešmátrať aj kus podmytého brehu oproti. Prvotný ošiaľ opadol, ryby neskáču do podberáka samé, ba ani ich nevidno zbierať či kŕmiť sa na dne. Chyba nie je v slabom zarybnení, počasí ani v prihrubom nadväzci. Toto je bežný stav počas dňa na prechytanom a úživnom CHaPku. Je čas taktizovať.

Albert Einstein vraj raz zadefinoval šialenstvo ako „robiť stále to isté dokola a vždy očakávať iný výsledok“. Zjavne mal čo – to odchytané na Jamboráku. Kľúčom k úspechu na CHaP-ku je preto E = mc² častá zmena, iba tak sa dá zlomiť štatistika vo svoj prospech. Dlhoročným empirickým skúmaním dospela muškárska komunita k dvom prístupom ohnutia časopriestoru prútu na CHaP revíry:

(a) častá zmena lovného miesta zapríčiňuje zvýšenie pravdepodobnosti nájdenia ochotnej ryby

Ak na CHaP-ku nie je priveľa rybárov a nechce sa vám špekulovať s muchou, naviažte nejakú veľkú kalorickú bombu – ťažký streamer hlaváča, squirmy worma, veľkú patentku, mop fly, alebo zo suchých jalcové vzory ako sú chrobák alebo lúčny koník. A ak do niekoľkých náhodov nepríde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed hľadať ochotnejšiu horu.

(b) častá zmena muchy zapríčíňuje zvýšenie pravdepodobnosti, že sa rybe niektorá z múch zapáči

Ak na CHaP-ku je priveľa rybárov, nájdite si hlbokú jamu, ideálne neprístupnú a nepodupanú brodením, a silou vôle, potápavej šnúry, prúdu, alebo všetkého dohromady, jemne dopravte jedinú malinkú prírodnú nymfičku podenky, kriváka alebo schránku potočníka až na dno, k zaparkovaným rybám. Pred lovom sa oplatí poprevracať zopár kameňov a spraviť si predstavu o správnom vzore alebo aspoň vylúčiť farby, ktoré sú neprirodzené a je zbytočné ich skúšať. Ak vás do niekoľkých náhodov nepotrasie elektrina a prút sa neohne, je treba zmeniť muchu.

Vedenie muchy alebo ako vrtieť psom

Jedna hodina strieda druhú, nejaká tá ryba už aj bola, aj fotku máte, ale stále to nie je ono. Aj objavíte dúhaka cez päťdesiat, aj mu dokonale nahodíte nymfu tak, aby sa nepoplašil. Splaví sa okolo neho práve v zornom poli – v ideálnej vzdialenosti a hĺbke a – nič. Je čas spraviť scénu.

To je tá pravá stratégia CHaP-kového šmejda. Dostať rybu pod nátlak a prinútiť ju rozhodnúť sa rýchlo.

Stredom vody splavovanú muchu neaktívna, odparkovaná ryba prekukne. Ak sa ale nymfička motá po dne a hrozí, že sa za okamih schová pod kameň… alebo sa naopak od dna odlepí a začne stúpať preč, k hladine… to je tá pravá stratégia CHaP-kového šmejda. Dostať rybu pod nátlak a prinútiť ju rozhodnúť sa rýchlo.

Vzbudiť aj v apatickej rybe záujem a vytvoriť ilúziu okamihu, v ktorom sa musí rozhodnúť, je možné aj na zdanlivo pomalej vode. Vráťme sa k päťdesiatke dúhakovi, ktorého ste našli parkovať na konci hlbokej jamy, kde dno začína stúpať a voda naberá rýchlosť.

Na CHaP sa jazdí kvôli zážitkom, tak skúsite k rybe splaviť suchého potočníka, prečo nie. Prvý náhod, nič. Ďaľšie náhody skúsite pobrázdiť muchou po hladine a vyvolať tak ilúziu odlietajúceho potočníka, ktorý má ťažkosti… Ryba však nestúpa. Je čas ísť dolu.

A už sa po dne tône kotúľa pupa – budúci rodenec. Zo dva metre pred stanovišťom ryby zastavujete šnúru. Pupa začína pozvoľna stúpať k hladine, prúd sa s ňou pohráva sem a tam, občas popustíte trochu šnúry, maličká pupa predsa nemá silu olympíjskeho plavca… Lipeň by isto neodolal. Ale aj dúhak štartuje! Tesne pred muchou ale robí otočku a vracia sa späť na dno… Do rici.

Je to ale dobré znamenie, pán ryba by ráčil niečo k zakusnutiu. Meníte pupu za malý, ale ťažký streamer. Nahadzujete bezpečne za rybu, ďaleko za jej zorné pole. Streamer je na dne, takticky ho približujete, už je len kúsok za rybou… Nasleduje kľúčové potiahnutie spoza ryby, imitujúce unikajúceho hlaváča, ktorý sa borí s prúdom… hneď, ako spoza dúhaka vystrelí unikajúci hlaváč, nasleduje útok. Záber, zásek. Konečne.

Aby ste odišli v dobrej nálade

Účelom výletu na známe CHaP-ko nie je odkrútiť si dvanásť hodinovú šichtu vo vode a odchádzať zničený. Rybačka na CHaP-ku je často iná – je o premýšľaní, skúšaní nových prezentácií muchy, spoznávaní nových ľudí. Áno, ak to ide, treba lapať, čo to dá. Ale ak to nejde, netreba si nechať pokaziť deň. Treba sa zamyslieť a skúsiť niečo robiť inak. A znova a znova. V lepšom prípade bude odmenou krásna ryba, v horšom skúsenosti, ktoré vám pomôžu pri ďaľšej vychádzke. A to je vlastne tiež dosť dobré. Úplným záverom si dovolím ešte raz zhrnúť tri tipy, čo na CHaP-ku skôr áno, a čo naopak, skôr nie:

• prechytať aj „horšie“, menej exponované miesta (netráviť čas iba v top jamách) a chytať ráno a večer, keď sa ryba kŕmi
• mať cit, kedy zmeniť lovné miesto a muchu (ak to nezabralo na stý náhod, nepríde záber ani na sto plus prvý)
• zapojiť fantáziu pri oživovaní muchy a nebyť lenivý obísť jamu kvôli dokonalému náhodu

Aké boli vaše začiatky na CHaP revíroch alebo čo chystáte na najbližšie vychádzky, môžete napísať do komentárov. Petrov zdar!