Pred necelými dvoma rokmi som bol očitým svedkom splavenia kalu na jednom z prítokov Moravy, potoku Mláka. Vypustenie pravdepodobne nádrže s močovkou spôsobilo v období sucha „prívalovú vlnu“, teda krátkodobé a výrazné zdvihnutie hladiny.

Vysoké množstvo dusičnanov zapríčinilo – okrem iného – akútny nedostatok kyslíka vo vode, v dôsledku ktorého sa ryby dusili. Naviac, prakticky celá populácia jednoročkov skončila po opadnutí vlny omráčená na brehu. Štastnejšie kusy prežili jedovatú vlnu pridusené v „závetrí“ hlbších jám s nekontaminovanou vodou. O udalosti bola samozrejme informovaná MO SRZ BA IV, ako aj ichtyológ. Článok z októbra 2017 nájdete tu.

Tento rok sa situácia opakovala. Dôsledky sú však pravdepodobne o to závažnejšie, že vzhľadom na vysokú hladinu Moravy môžu byť v prítokoch ešte stále naťahané aj generačné ryby z obdobia neresu. Kal neprežila celá populácia kapra, ako aj zubáča. Odolnejšie druhy (jalec, hrúz) vo väčšej miere, tak ako minulý rok, prežili. Potok však zažil aj znečistenia zo splaškov z Devínskej Novej Vsi, ktoré vytrávilo všetko živé, vrátane odolných hrúzov (2016).

Morava nemá mnoho prítokov, teda ani neresísk. Koľkokrát sa podobná genocída na rybej populácií ešte zopakuje?

Zobraziť všetko (1 ďaľších)