Hoci sú to už desaťročia odo dňa, keď do Dunajca či Popradu vytiahol posledný losos, obojručné muškárske techniky majú svoje miesto aj na slovenských pstruhových, lipňových a kaprových riekach. Ak máte po rokoch muškárenia prezentáciu suchej muchy či nymfy v malíčku a chceli by ste zažiť celý proces učenia sa nahadzovať ešte raz, čítajte ďalej…

Obojručné muškárske prúty (angl. „double-handed“, „spey“) sú v tradičnom ponímaní dlhšie (14″- 15″) a pevnejšie (#9 – #12) prúty s obojručným úchopom a hlbokou, pomalšou akciou. Technika hodu spočíva v zdvihnutí prútu, našponovaní šnúry prúdom vody pohybom za seba (šnúra vytvorí známe „D“ – odtiaľ pojem D-čkový hod) a jednoduchým odhodením muchy smerom vpred. Základný D-čkový hod je vo svojej podstate valivý hod (angl. „roll cast“), ktorý určite už každý vyskúšal s jednoručným prútom v stiesnených podmienkach.

Začnime históriou…

Táto technika hodov vznikla v Anglicku v 19. storočí, na rieke Spey (odtiaľ aj rovnomenný názov pre prúty a šnúry). Jedná sa o veľkú lososovú rieku. Efektívne prechytať tak veľkú vodu bolo zložité a fyzicky náročné – najmä, ak za rybárom bol strmý breh, ktorý znemožňoval „nabitie“ šnúry hodom nad hlavu, za rybára.

Naopak, využitie obojručných prútov umožňovalo ďaleké hody aj bez priestoru za rybárom a naviac, v porovnaní s jednoručnými technikami, bolo fyzicky nenáročné (v tej dobe samozrejme nemali dnešné moderné šnúry a samotná zostava prút – kolečko vážila násobne viac). Zúžiť vnímanie obojručákov len na ten najväčší kaliber a lov lososov by však už dnes bolo nesprávne.

Čo je spey, skagit, scandi?

Jednoručné, jemnejšie prúty pochopiteľne umožňujú precíznejšiu prezentáciu muchy v nízkej a pomalej vode, než obojručný 15″ stožiar s #11 telefónnym káblom. Avšak súčasné blanky a šnúry sú vlastnosťami tým z 19. storočia podobné asi tak, ako prvý Ford T a ktorékoľvek dnešné auto.

Spey

Stavba spey šnúry je veľmi podobná WF („weight forward“) šnúram. Váha najmä v zadnej polovici hlavy umožňuje jemnejšiu prezentáciu a lepšiu kontrolu muchy vo vode oproti „shooting head“ systémom opísaným nižšie. Zároveň, vďaka rozloženiu hmotnosti na väčšiu dĺžku hlavy, je možné pomocou dlhšieho prútu kedykoľvek dvihnúť hoci aj celých 20 metrov šnúry a prehodiť muchu o pár metrov ďalej (angl. „touch and go“). Tento spôsob lovu je veľmi efektívny na členitých riekach, kde nie je nutné aktívne sťahovať muchu, ale len „swingovať“ muchu prúdom cez stanovište ryby.

Plusy: lepšia kontrola vedenej muchy, jemnejšia prezentácia
Mínusy: náročnejšie nahadzovanie dlhej šnúry

Skagit

Kým spey šnúry sú vyrábané ako jeden celok a podobajú sa na známe WF šnúry, skagit (čítaj ako „skadjit“, „skedžit“) systém je už skôr nástroj na prepravu muchy, než tradičná muškárska šnúra. Zostava je tvorená z runningu, ktorý je – ako samostatná časť – slučkou nadpájaný na krátku a masívnu „shooting head“ hlavu, na ktorej koniec je opäť slučkou pripojený rýchlo potápavý nadväzec.

Zatiaľ čo hlava spey šnúry má dĺžku zhruba 60″, hlava skagit šnúry má dĺžku len okolo 20″, pričom hmotnosť obidvoch je približne rovnaká.

Vznik tohto spôsobu hádzania môžeme opäť hladať v prírodných podmienkach miestnych rybárov. Kým brehy rieky Spey sú ťažko dostupné, brehy rieky Skagit (USA) sú de facto úplne neprístupné – skalné bralá neposkytujú ani centimeter priestoru navyše. Pri väčšine hodov so spey šnúrou rybár potrebuje aspoň jeden – jeden a pól dĺžky udice priestoru za sebou, pri klasickom nahadzovaní skagit hlavy „z pod ruky“ nie je potrebný ani centimeter.

Plusy: ďaleké hody bez potreby akéhokoľvek priestory za/vedľa rybára, vhodná šnúra aj pre kratšie prúty, možnosť nahodiť aj veľké nástrahy
Mínusy: nutnosť sťahovať všetok running až po hlavu pred každým náhodom, horšia kontrola muchy kvôli masívnej hlave a viacerým spojom v systéme

Scandi

Scandi technika, resp. šnúry, sú vo svojej podstate veľmi podobné skagit hlavám, ale ich pôvod je v Škandinávií. Obidve techniky – skagit, aj scandi – vznikli v priebehu 90. tych rokov, avšak  nezávisle od seba, na opačných stranách zemegule.

Scandi hlava šnúry je tiež robustná, avšak o niečo dlhšia (30″ – 40″), ako skagit hlava, čo umožňuje jemnejšiu prezentáciu muchy. Z toho vyplýva aj mierne odlišná akcia blankov – kým prút na odhodenie skagit hlavy má skôr pomalšiu, hlbokú akciu, scandi prúty sú rýchle, s akciou najmä na špičke.

Plusy: jemnejšia prezentácia nástrahy oproti skagit
Mínusy: väčšia dĺžka hlavy šnúry, neodhodí tak veľké muchy, ako skagit hlava

Ukážka spey/skagit šnúr

Nespornou výhodou skagit/scandi zostavy je možnosť uspôsobiť systém presne podľa situácie – výmena hlavy a potápavého nadväzca nezaberie viac ako 2-3 minúty.

Výber obojručného prútu

Ako pri výbere každého prútu, najdôležitejším aspektom sú rieky, na ktorých ho plánujete používať. Obojručné prúty môžeme podľa ich dĺžky, resp. veľkosti rieky, deliť do troch skupín.

Switch prúty (10.3″ – 11.6″)

Sú krátke a veľmi ľahké obojručné prúty. Ako ich názov napovedá, umožňujú kombinovať jednoručné aj obojručné techniky, vďaka čomu bývajú častou voľbou pre prvý obojručný prút. Napriek možnosti hádzať aj jednoručne „cez hlavu“, využijete pri 99.98% vašich náhodov obidve ruky. Priestor pre vznik switch prútov sa vytvoril najmä s obrovským zlepšením vlastností moderných blankov – aj relatívne krátka udička umožňuje hlboké nabitie a odhodenie aj dlhej hlavy s ťažkým tipom. Switch prúty o aftme #3 až #7 sú preto výbornou voľbou najmä pre menšie alebo ťažko prístupné pstruhové a lipňové rieky – napríklad náš Váh, Hron alebo Poprad.

Stredné prúty (11.6″ – 14″)

Sú kratšie až bežné obojručné prúty vhodné na dolné lipňové a horné kaprové úseky našich riek. Ich dĺžka už znemožňuje jednoručné techniky, avšak uľahčuje prezentáciu muchy ďalej od rybára a hádzanie scandi hláv či tradičnej spey šnúry. Spey prúty o aftme #7 až 9# sú teda vhodnou voľbou na väčšie rieky alebo vždy v prípade využitia výlučne obojručných techník.

Dlhé prúty (14″+)

Sú najdlhšie dostupné prúty vhodné na tie najväčšie rieky, umožňujúce nahadzovanie najväčších nástrah. V našich podmienkach má ich využitie opodstatnenie azda len na Dunaji pri naháňaní zatúlaných boleňov, keď sú potrebné ďaleké hody a dlhé, rýchle vedenie nástrahy. Na horných úsekoch kaprových riek a lipňových vodách ich benefity zatieňujú zápory zo zvládnutia tak vysokého „stožiaru“.

Výber kolečka

Pri výbere navijaku k obojručnéhmu prútu treba dbať na správne vyváženie setu, ale najmä dostatočnú kapacitu cievky.

Vzhľadom na dĺžku prútov je skôr nepravdepodobná kúpa príliš ľahkého kolečka. Pri vyvažovaní zostavy prút – navijak pre skagit/scandi je nutné vytiahnuť z kolečka hlavu aj sink tip – tie totiž budú pri nahadzovaní tiež mimo cievky, vo vode. Výhodou navijaka je tiež možnosť dokúpiť náhradné cievky.

Veľkosť navijaka pre skagit/scandi zostavu by mala byť o číslo až dve väčšia, ako aftma prútu.

Pri kúpe je nutné dbať najmä na kapacitu kolečka – na návin tučnej hlavy aj nadväzca je nutné kúpiť o aftmu alebo aj dve väčší navijak, než je aftma prútu. V opačnom prípade sa však žiadna tragédia nedeje – na cievke budete mať navinutý len running a hlavu pripnete vždy až pred začiatkom lovu. Nemožnosť navinúť celú dĺžku šnúry však môže spôsobiť problémy pri zdolávaní väčších rýb – pridŕžať stiahnutú šnúru rukou počas vylovovania nemusí skončiť celkom podľa predstáv…

Rýchlokurz nahadzovania a lovu

Kto očakáva lietajúceho jednorožca alebo pohyby mimo euklidovského priestoru, ostane sklamaný. Ak už máte nejaké skúsenosti s jednoručným prútom, zvládnutie základného D-čkového hodu z pod ruky vám nezaberie viac ako niekoľko desiatok minút. Po osvojení si „pomalšej“ fyziky hrubej hlavy v prípade skagit/scandi alebo „húpania“ dlhej šnúry v prípade speyky je už učenie ďaľších hodov (snap C, snap T, Perry poke…) malina. V zásade ani nie je nutné nad nimi vedome premýšľať – po zvládnutí jedno a dvojitého spey náhodu ostatné spôsoby ako dvihnúť a odhodiť šnúru do požadovaného uhla objavíte celkom prirodzene sami – práve vtedy, keď to bude potrebné.

Shooting head systémy (skagit/scandi) umožňujú ďaleké náhody, ktorých zvládnutie je extrémne jednoduché. Nevýhodou je nutnosť stiahnuť všetok running pred každým náhodom a „bremeno“ ťažkej hlavy v rýchlej vode či počas zdolávania ryby.

Klasické spey šnúry sú nenahraditeľné pri aktívnom prelovovaní miesta bez potreby sťahovania šnúry a oživovania muchy. Vďaka hlave dlhej vyše 60 stôp je možné kedykoľkvek zdvihnúť šnúru a muchu prehodiť inam, nechať ju odprezentovať, potiahnuť a opäť pokračovať.

Pri samotnom love je nutné mať na pamäti – cieľ je odprezentovať muchu a chytiť rybu, nie natiahnuť šnúru na prádlo z jedného brehu rieky na druhý. Možnosť hádzať ďaleko teda neznamená zanedbať ryby vo vašej blízkosti. Čo sa týka vedenia nástrahy, ideálne je využívať čo najviac prirodzené prúdenie rieky – nahadzovať pod uhlom na prúd, nechať muchu trochu potopiť a následne silou prúdu, opierajúceho sa do previsu šnúry, ju splaviť až po úplné vystretie. V prípade pomalej vody sa oživovaniu nevyhnete, avšak zvyčajne najefektívnejšie je prelovovať hlboké brehy a hrany prúdnych jám.

---

Dúfam, že som vás aspoň trochu vtiahol do sveta muškárenia s oboma rukami. V blízkej dobe sa povenujeme podrobnejšie technikám nahadzovania a vedenia nástrahy.

Petrov zdar!