Zverejnené 2. septembra 2018 v kategórií Ako na to.

Hoci sú to už desaťročia odo dňa, keď do Dunajca či Popradu vytiahol posledný losos, obojručné muškárske techniky majú svoje miesto aj na slovenských pstruhových, lipňových a kaprových riekach. Ak máte po rokoch muškárenia prezentáciu suchej muchy či nymfy v malíčku a chceli by ste zažiť celý proces učenia sa nahadzovať ešte raz, čítajte ďalej…

Obojručné muškárske prúty (angl. „double-handed“, „spey“) sú v tradičnom ponímaní dlhšie (14″- 15″) a pevnejšie (#9 – #12) prúty s obojručným úchopom a hlbokou, pomalšou akciou. Technika hodu spočíva v zdvihnutí prútu, našponovaní šnúry prúdom vody pohybom za seba (šnúra vytvorí známe „D“ – odtiaľ pojem D-čkový hod) a jednoduchým odhodením muchy smerom vpred. Základný D-čkový hod je vo svojej podstate valivý hod (angl. „roll cast“), ktorý určite už každý vyskúšal s jednoručným prútom v stiesnených podmienkach.

rieka Spey, Anglicko

Začnime históriou…

Táto technika hodov vznikla v Anglicku v 19. storočí, na rieke Spey (odtiaľ aj rovnomenný názov pre prúty a šnúry). Jedná sa o veľkú lososovú rieku. Efektívne prechytať tak veľkú vodu bolo zložité a fyzicky náročné – najmä, ak za rybárom bol strmý breh, ktorý znemožňoval „nabitie“ šnúry hodom nad hlavu, za rybára.

Naopak, využitie obojručných prútov umožňovalo ďaleké hody aj bez priestoru za rybárom a naviac, v porovnaní s jednoručnými technikami, bolo fyzicky nenáročné (v tej dobe samozrejme nemali dnešné moderné šnúry a samotná zostava prút – kolečko vážila násobne viac). Zúžiť vnímanie obojručákov len na ten najväčší kaliber a lov lososov by však už dnes bolo nesprávne.

Čo je spey, skagit, scandi?

Jednoručné, jemnejšie prúty pochopiteľne umožňujú precíznejšiu prezentáciu muchy v nízkej a pomalej vode, než obojručný 15″ stožiar s #11 telefónnym káblom. Avšak súčasné blanky a šnúry sú vlastnosťami tým z 19. storočia podobné asi tak, ako prvý Ford T a ktorékoľvek dnešné auto.

Spey

Stavba spey šnúry je veľmi podobná WF („weight forward“) šnúram. Váha najmä v zadnej polovici hlavy umožňuje jemnejšiu prezentáciu a lepšiu kontrolu muchy vo vode oproti „shooting head“ systémom opísaným nižšie. Zároveň, vďaka rozloženiu hmotnosti na väčšiu dĺžku hlavy, je možné pomocou dlhšieho prútu kedykoľvek dvihnúť hoci aj celých 20 metrov šnúry a prehodiť muchu o pár metrov ďalej (angl. „touch and go“). Tento spôsob lovu je veľmi efektívny na členitých riekach, kde nie je nutné aktívne sťahovať muchu, ale len „swingovať“ muchu prúdom cez stanovište ryby.

Plusy: lepšia kontrola vedenej muchy, jemnejšia prezentácia
Mínusy: náročnejšie nahadzovanie dlhej šnúry

Skagit

rieka Skagit, USA

Kým spey šnúry sú vyrábané ako jeden celok a podobajú sa na známe WF šnúry, skagit (čítaj ako „skadjit“, „skedžit“) systém je už skôr nástroj na prepravu muchy, než tradičná muškárska šnúra. Zostava je tvorená z runningu, ktorý je – ako samostatná časť – slučkou nadpájaný na krátku a masívnu „shooting head“ hlavu, na ktorej koniec je opäť slučkou pripojený rýchlo potápavý nadväzec.

Zatiaľ čo hlava spey šnúry má dĺžku zhruba 60″, hlava skagit šnúry má dĺžku len okolo 20″, pričom hmotnosť obidvoch je približne rovnaká.

Vznik tohto spôsobu hádzania môžeme opäť hladať v prírodných podmienkach miestnych rybárov. Kým brehy rieky Spey sú ťažko dostupné, brehy rieky Skagit (USA) sú de facto úplne neprístupné – skalné bralá neposkytujú ani centimeter priestoru navyše. Pri väčšine hodov so spey šnúrou rybár potrebuje aspoň jeden – jeden a pól dĺžky udice priestoru za sebou, pri klasickom nahadzovaní skagit hlavy „z pod ruky“ nie je potrebný ani centimeter.

Plusy: ďaleké hody bez potreby akéhokoľvek priestory za/vedľa rybára, vhodná šnúra aj pre kratšie prúty, možnosť nahodiť aj veľké nástrahy
Mínusy: nutnosť sťahovať všetok running až po hlavu pred každým náhodom, horšia kontrola muchy kvôli masívnej hlave a viacerým spojom v systéme

Scandi

Scandi technika, resp. šnúry, sú vo svojej podstate veľmi podobné skagit hlavám, ale ich pôvod je v Škandinávií. Obidve techniky – skagit, aj scandi – vznikli v priebehu 90. tych rokov, avšak  nezávisle od seba, na opačných stranách zemegule.

Scandi hlava šnúry je tiež robustná, avšak o niečo dlhšia (30″ – 40″), ako skagit hlava, čo umožňuje jemnejšiu prezentáciu muchy. Z toho vyplýva aj mierne odlišná akcia blankov – kým prút na odhodenie skagit hlavy má skôr pomalšiu, hlbokú akciu, scandi prúty sú rýchle, s akciou najmä na špičke.

Plusy: jemnejšia prezentácia nástrahy oproti skagit
Mínusy: väčšia dĺžka hlavy šnúry, neodhodí tak veľké muchy, ako skagit hlava

Ukážka spey/skagit šnúr