Zverejnil v rubrike Príbehy člen ceskie.

V predošlej recenzií som vám prakticky a fakticky predstavil malokarpatský potok Gidra. A teraz nechám voľný priebeh sentimentu a spomienkovému optimizmu. Na Gidru občas zájdem už dlhé roky, najmä z jari a na jeseň, a nižšie vám ponúkam trojicu zážitkov z nej.

2015 Kde sa voda sypala a piesok lial

Svah, ktorý ma zasypalPamätáte si ešte ničivú povodeň v Častej, ktorú má Gidra na svedomí? Nie nadarmo má tento nenápadný malokarpatský potok taký masívny prielom a pod kopcami koryto sťaby kaňon. Opatrne brodím „ílovým prielomom“ poniže rybárstva, poznáte to. Snažím sa ostať nepozorovaný, snažím sa držať pri brehu, keď zrazu… breh sa drží pri mne. Niekoľkotonová masa ílového blata sa dala do pohybu a zosúva sa priamo na mňa, už som v tom po kolená, po pás… pár sekúnd a je po všetkom. Čo teraz?

Skúšam sa pohnúť, ale akýkoľvek pohyb ma jednak zahrabáva ešte hlbšie a zároveň prisúva ďaľšie a ďaľšie blato zo zrúteného brehu. Čo teraz? Volať o pomoc? Zbytočné, som v lese pod Karpatmi, v pondelok doobeda. Volať mobilom pomoc? Potrvá hodinu či dve, kým prídu hasiči, to ma nezachráni.

Niekoľkotonová masa ílového blata sa dala do pohybu a zosúva sa priamo na mňa, už som v tom po kolená, po pás…

V detstve som rád čítal knižky o prežití v prírode, a tak sa mi mimovoľne vracia myšlienka na techniku, ako sa uvoľniť z pohyblivých pieskov. Vytváram za sebou „stabilnú platňu“ – vyzliekam si vestu, dávam za seba podberák, bundu, konáre… čokoľvek, čo je v mojom dosahu. Následne si začínam vyzúvať čižmy a postupne si líhať na chrbát, na vrstvu oblečenia. Funguje to! Jedna noha je vonku, ešte druhá. Už som celý na povrchu, tak sa snažím pozbierať si veci a vymotať sa z blata do kaluže potoka.

Až s odstupom rokov si uvedomujem, aké som mal šťastie, a aký som bol sprostý…

 

2017 Do tretice všetko dobré

Mostík cez GidruMáj. Zlatý čas muškárenia. Prechádzam sa popri „kaprovej“ Gidre v dedine, kde tu zabrodím a spustím streamer, pri krajších jamách sa zamyslím a vyskúšam múch viac, no nejde to, tento rok je Gidra na pstruha skúpa aj v lesáckom revíry, nieto ešte na zväzovom úseku. Cestou k autu musím prejsť mostíkom cez potok, ešte sa zastavím, kľaknem si. Núka sa mi dlhý prúd, ktorý môžem prechytať priamo z mosta. Pri prvom náhode okamžite dostávam ranu do prútu a vidím na úroveň mosta vyskočiť polmetrového potočáka. Kým sa spamätám, je po všetkom.

Nejak sa mi to nezdá, toto musí byť len predskokan.

Vychádzku opakujem hneď v prvý deň, ako to je možné. Okamžite smerujem k mostu, pod breh spúšťam rovnaký streamer, dostávam ranu! Výskoky, jazda, po chvíle zdolávam 35-ku potočáka. Nejak sa mi to nezdá, toto musí byť len predskokan. K mostíku sa vraciam až po hodine cestou k autu. Nahadzujem rovnaký streamer, dostávam ranu, to je „on“! Ale nie, opäť sa len pokrúti ako hlavátka a vypína sa…

Vychádzku opakujem hneď v prvý deň, ako to je možné. Okamžite smerujem k mostu, pod breh spúšťam rovnaký streamer… dostávam ranu! To je on, a konečne zásek sedí! Moja #3ka mušáčik je beznádejne prehnutý a potočák si to šibol dolu prúdom. Skáčem z mosta rovno do potoka a utekám za rybou, scéna ako z Nového Zélandu. Jednohák bez protihrotu však tentokrát sedí spoľahlivo, pstruha si držím pekne na krátko, zastavujem ho o dve jamy nižšie a konečne úspešne podoberám. Zážitok na celý život.

 

2022 Keď je úlovok na dosah ruky

Jalec chytený do rukyAko uvádzam v recenzií revíru, Gidra je potok chytateľný prakticky od prameňov (pstruhový úsek) až po sútok s Dudváhom. Často rád zájdem práve na nižšie úseky – potok tu spomaľuje, krásne meandruje, rybársky tlak je menší. Pravda, šanca na úlovok pstruha klesá s každým kilometrom toku od konca pstruhového úseku.

Streamer, ktorý mi počas podchôdzky už takmer úplne vyschol, nahadzujem ho pod splav. Hladina sa však okamžite roztvorí a suchý streamer mizne v papuli ryby.

Brodím zarastenou Gidrou hore prúdom, je letný vodný stav – prietok je nízky, moja opatrnosť musí byť o to väčšia. V týchto miestach chytám vôbec prvýkrát. V úseku nad želežničným mostom objavujem malý splav. Mám naviazaný streamer, ktorý mi počas podchôdzky už takmer úplne vyschol. Nahadzujem ho pod splav, chystám sa ho stiahnuť pod hladinu, keď tá sa okamžite po dopade roztvorí a suchý streamer mizne v papuli ryby.

Zasekávam, avšak do prázdna – streamer končí v kríkoch za mnou. Nevadí, bolo to bez kontatku, takže ho odtrhnem, naviažem jednu suchú a skúsim znova… doprdele. Pri pokuse o odtrhnutie streamra sa láme celý konár a s rachotom padá do vody. Doprdele dva! Jalčisko pod splavom sa splašil, preskakuje prah splavu a snaží sa utiecť hore prúdom po betónovej platni. Okamžite sa vo mne prebúdza pud lovca, zahadzujem prút a bežím za rybou. Naozaj, v sekunde chytám 35 centimetrového jalca… pekne na sucho mokro, do rúk. Toto mi doma neuveria.