Zverejnil 2. januára 2021 v kategórií Príbehy člen Samael.

Máme tu prvé dni roku 2021, zákaz vychádzania a navštevovania sa, ako reakciu na neutíchajúci COVID. Keďže sa v tomto období toho moc robiť nedá a rozumný človek sa chce aj chrániť, tak som sa rozhodol využiť tento čas na napísanie článku.

31.12.2020 definitívne skončila sezóna lovu hlavátky podunajskej (Hucho Hucho), ktorá prebiehala v mesiaci november a december, a ktorej som sa mal to šťastie intenzívne zúčastniť. Musím hneď na začiatku povedať, že celý rok 2020 som o tomto sníval a tajne dúfal, že pôjdem na hlavátky a aspoň jednu na muškársky prút aj zdolám. Stalo sa a ja som nesmierne šťastný, že som si mohol splniť tento „sen“.

Rád by som sa s Vami podelil o nejaké zážitky a skúsenosti z tohto lovu a verím, že tento polopríbeh a polonávod Vás zaujme. Taktiež verím, že vložené fotografie Vás aspoň čiastočne vtiahnu do deja a atmosféry, ktorú som zažíval.

Aj takéto krásne miesta vedia byť na rieke. Niekde som nosil aj viac prútov a používal som kratší obojručný prút.

Ako to celé začalo?

Tento príbeh začal oveľa skôr ako v novembri, lebo už dávno pred týmto mesiacom som sa „pripravoval“ na to, že snáď sa lov hlavátky stane realitou. Počas roka som sondoval a pokukoval po potrebnej výbave, ktorú by som vedel zobrať so sebou tak, aby vydržala podmienky lovu a dokázala sa popasovať aj s prípadne väčšou rybou.

V oblasti obojručných prútov som bol na tento lov viacmenej dobre vybavený, no mal som doma aj jednoručný prút 9FT aftma 10 a chcel som vyskúšať hádzať aj strímre 20 cm dlhé alebo prípadne dlhšie a na to už moja obojručná výbava nestačila, pokiaľ sa teda bavíme o možnosti spey nahadzovania (spey nahadzovanie = nahadzovanie obojručnými muškárskymi prútmi so strelnými hlavami). Potreboval som sa vybaviť vhodnými šnúrami pre vyššie spomenutý jednoručný prút, doriešiť, ktoré kolečko resp. kolečka budú vhodné a doladiť aj iné detaily zostavy. Musím povedať, že sa mi to viacmenej úspešne podarilo, no až intenzívny lov jednoručným muškárskym prútom, v reálnych podmienkach, odhalil určité nedostatky resp. oblasti na vylepšenie, ktoré však človek doma pri telke nemá šancu odhaliť :-).

Chytali sme aj v takýchto prúdiacich úsekoch rieky.

Nakoniec to celé vypálilo tak, že som drvivú časť sezóny odchytal jednoručným prútom a spey nahadzovanie som takmer nepraktizoval. Pri už značnej únave z nahadzovania jednoručným prútom, som však občas vytasil kratší 12FT dlhý obojručný prút a nahadzoval som týmto prútom ponad hlavu. Ďalším dôvodom, prečo som drvivú časť sezóny odchytal jednoručným prútom bolo to, že podmienky na brodenie v rieke boli dobré a takmer celú sezónu som odchytal vo dvojici s kamarátom, ktorý nevlastní obojručný prút. Chodili sme na miesta, kde sa dalo brodiť a nahadzovať jednoručným prútom. Takto sme boli dvaja „blázni“, zapálení pre tú istú vec a spolu sme spoznávali aj nové zákutia rieky.

Dvojité komando vo vode.

Tu by som sa chcel trochu pristaviť a vysloviť obrovskú vďaku môjmu dobrému kamarátovi, on vie o koho ide, ktorý mi nezištne poskytol podporu, že som mohol u neho prespať, atď… a tým mi významnou mierou pomohol dopracovať sa ku krásnym úlovkom a zážitkom.

Muškárske vybavenie

Ako som už vyššie spomenul, bral som so sebou jednoručný prút a obojručné prúty, no obmedzím sa na jednoručné vybavenie, lebo to zohrávala hlavnú rolu. Zvolil som na chytanie relatívne rýchly prút 9FT aftma 10 (niekto to môže považovať za zbytočné vysoké aftma). Prút s takouto aftmou som považoval za optimálny, lebo po skúsenostiach so stredne rýchlym prútom aftma 8 a rýchlym prútom aftma 8 som vedel, že pre hádzanie veľkých strímrov musím pritvrdiť a chcel som mať aj rezervu, keby skočila nejaká väčšia ryba. Taktiež sme chytali na relatívne rozľahlej vode, kde bolo potrebné občas nahadzovať aj na väčšiu vzdialenosť. Okrem toho som vedel, že budem chytať aj na rýchlo potápavú šnúru resp. šnúry. Bol som nakoniec vybavený dvoma typmi veľmi rýchlo potápavých šnúr (jedna Di7 a druhá Di8), šnúrou Di3 a plávajúcou šnúrou, aj keď som vedel, že plávajúcu šnúru pravdepodobne ani nepoužijem. Kolečko som zvolil jedno dosť veľké 10/12, ktoré používam aj na obojručný prút a jedno menšie 7/8, ktoré bolo výrazne ľahšie. Veľkého a ťažkého kolečka som sa trochu obával, lebo som vedel, že bude potrebné intenzívne nahadzovať a že budeme pravdepodobne chytať aj dlho vkuse, lebo sme boli aj na, pre mňa nových miestach a skúšali sme ich preskúmavať.

Prút 9ft aftma 10 s bojovou rukoväťou a najväčšia chytená hlavátka – bojovala ako levica. Hlavátka č.3.

Strímre som používal vo veľkostiach 16 až 22 cm, jednodielne a dvojdielne, no v pohode by sa uživili aj väčšie. No dlhodobejšie a intenzívne hádzanie, aj strímrov spomenutej veľkosti, na rýchle potápavej šnúre, nie je zrovna relaxačná zábava a únava ruky sa skôr či neskôr dostaví. Samozrejme závisí to aj od techniky a zručnosti muškára. Pre mňa to bol prvý zážitok takto dlhodobého a intenzívneho lovu s takými veľkými strímrami na jednoručnom prúte. Samozrejme pokusy predtým na lov šťúk prebehli, no boli to väčšinou relatívne krátke vychádzky a nelovilo sa aj dva dni po sebe a intenzívne.

19 cm strímer na háčiku 6/0. Pre porovnanie háčik 3/0, ktorý bežne používam pri viazaní strímrov 16-18 cm.

Nebudem tu veľmi spomínať oblečenie, no treba sa obliecť teplo a brodiť vo vybavení, ktoré Vám poskytne slušnú tepelnú izoláciu. Vo vode aj vonku môže byť fakt zima. Tento rok nebola až taká veľká zima, no zažili sme ráno vonku aj -6 stupňov a to už bolo celkom „veselo“ :-). Nechcem tu rozoberať zdravotné hľadiská takéhoto lovu, no treba sa proste pripraviť na to, že to nie je ako vybehnúť si zamuškáriť v apríly či máji.

Podberák, najlepšie väčší a ostatné muškárske vybavenie je tiež potrebné. Osobne som väčšinou chytal s ruksakom na chrbte, no niekde bolo možné vytvoriť „základný tábor“ a ísť bez neho.

Taktika lovu

Základnou taktikou lovu bolo lokalizovať ryby a oklamať ich :-). Ľahko sa to povie, no v realite je to o dosť zložitejšie. Sonar človek so sebou nemá a samozrejme tieto ryby už väčšinou videli rôzne nástrahy od gúm, cez voblery, strímre až po myši a iné špeciality. Okrem toho, značné percento týchto rýb už bolo na háčiku a sú múdrejšie ako boli po vysadení do rieky.

Z vyššie spomenutých dôvodov som sa viac spoliehal na lov za šera a tmy, kedy ryba až tak dobre nevidí ponúkanú nástrahu, musí sa orientovať aj inými zmyslami a šanca, že sa „pomýli“ sa zvyšuje. Taktiež mi jeden skúsený muškár, zakladateľ tohto webu, povedal, že to je najlepšia doba na ich lov na strímre. Musím potvrdiť, že mal pravdu, aj keď podarilo sa mi hlavátku chytiť už aj za svetla, no bolo to ráno po rozvidnení, keď ešte pravdepodobne bola na love.

Príchody ráno za tmy a brodenie po tme boli bežnou súčasťou lovu. Domov sme tiež väčšinou chodili za tmy.

Ako som už vyššie spomenul, lokalizovanie ryby resp. rýb je dôležité, lebo chytanie naslepo nemusí priniesť úspech. Samozrejme niekedy je náhoda blbec a rybár chytí hlavátku aj tam, kde by ju moc nečakal, avšak pri vzdialenosti, ktorú som musel absolvovať v aute, aby som tieto ryby mohol chytať, som preferoval ísť na miesta, kde som vedel, že sú alebo som resp. sme tušili ich výskyt. Musím povedať, že aj v tomto výrazným spôsobom pomohol môj spolubojovník a dostal som sa aj na miesta, kde by som sám skončil asi ťažko alebo vôbec a za to mu patrí veľké ďakujem.

Z uvedeného vyplýva, že je veľkou výhodou pokiaľ človek vopred pozná, ako rieka v danom úseku vyzerá a daný úsek už predtým brodil, lebo má väčšiu istotu pri pohybovaní vo vode a vie kam sa nasmerovať. Na miestach, ktoré som nepoznal, som aplikoval metódu sondáže, čo znamená, že som si potenciálne vhodné miesto najprv prebrodil za svetla a potom sa naň vrátil za šera resp. tmy. Brodenie za tmy sa stalo mojím kamarátom :-). Treba však určite byť opatrný a dobré je, ak ste na vode dvaja. V tom prípade je aspoň nejaká šanca, že niekto pomôže, keby niečo. Aj z tohto dôvodu som bol rád, že väčšinu času sme chodili vo dvojici, aj keď ja väčšinou nemám problém vliezť do vody aj sám.

Občas bolo treba zabrodiť aj nad pás, aby sa dalo dostať nástrahu do vhodných miest.

Ako to celé prebiehalo?

Musím povedať, že som zažíval aj nie úplne najpríjemnejšie stavy, lebo vstávať ráno o tretej až pol štvrtej, sadnúť do auta, šoférovať na miesto, navliecť sa ráno do neoprénu a to všetko tak, aby som už o šiestej resp. po šiestej bol vo vode pripravený na brodiaci zostup nad jamu, kde som vedel, že sú hlavátky alebo odhodlaný na polhodinový presun v neopréne po svojich na miesto určenia, bolo nie úplne najľahšie a chce to odhodlanie. Hnala ma však neskutočná túžba toho pocitu, mať „zavesenú“ hlavátku na muškárskom prúte.

Jediná hlavátka chytená už po rozvidnení. Túto som si mohol obzrieť v plnej paráde, aj keď to bola tá najmenšia. Hlavátka č.4.

V prípade, že som nešiel ráno a prespával som u svojho kamaráta, tak to bolo podstatne príjemnejšie, no celkovo sme vstávali dosť skoro, aby sme ráno boli ešte za tmy na vode a večer sme chodili domov tiež po tme.

Často sme lovili intenzívne viac hodín vkuse a niekedy toho bolo už moc, ale bolo to dané aj tým, že sme chceli preskúmať aj iné miesta, kde by hlavátky mohli byť. O niektorých miestach som vedel a na niektorých som bol prvýkrát.

Väčšinu sezóny som odchytal so šnúrou Di7. Vsadil som na to, že v rýchlejšie prúdiacich úsekoch som sa takto vedel dostať relatívne rýchlo do potrebnej hĺbky a v menej prúdiacich jamách som v prípade potreby vedel korigovať hĺbku rýchlosťou priťahovania a polohou prútu nad vodou. Prinášalo to úspechy a nedochádzalo k častému viaznutiu strímrov o dno, tak som zotrvával v tomto móde. Používal som výhradne nezaťažené strímre na háčikoch bez protihrotov.

Strímer na karbíne. Tu som sa rozhodol, že počas dňa budem skúšať meniť strímre, no inak som karabínu nepoužíval a išiel som bez nej.

Plávajúcu šnúru som vytiahol až na posledných vychádzkach, keď som sa počas dňa pokúšal uloviť rybu na myš na hladine. Bohužiaľ úspech neprišiel, no mal som fakt málo času dostatočne sa venovať tomuto štýlu lovu. Plánoval som túto taktiku ešte vyskúšať, no bohužiaľ podmienky na rieke po dažďoch už nedovolili absolvovať posledné dve zostávajúce vychádzky, kde som sa chcel tomu viac venovať.

Ako to celé dopadlo?

Dopadlo to na výbornú :-). Ja to tak určite hodnotím, z ôsmich vychádzok sa mi podarilo chytiť štyri hlavátky a jedna mi spadla, lebo som bol už unavený, poľavil som veľmi v koncentrácii a v osudný okamih som ju zle sekol. Jednu menšiu, dve väčšie a jednu veľmi peknú. Ryby som nemeral, takže neviem presne, koľko mala tá najväčšia z nich, ale zdolával som ju cca 8 až 10 minút na muškársky prút aftma 10. Na fotografii nižšie nie je práve táto hlavátka. Najväčšia bola hlavátka č.3, ktorú nájdete takmer na začiatku tohto príbehu.

Hlavátka č.1. Foto ešte so strímrom. Veľmi pekná ryba.

Mierne ma mrzelo, že sa nám nedarilo chytiť hlavátku počas dňa, aby sme si ju mohli v plnej paráde obzrieť za svetla, no sklamanie nebolo veľké, lebo ostatné úlovky tento „nedostatok“ razantne prekryli. Nakoniec sa mi predsa podarilo chytiť jednu už za relatívneho svetla a keď som ju v podberáku fotil, tak som si ju mohol dobre obzrieť. Bola to síce tá najmenšia, ale aj tak krásna ryba a väčšiu hlavátku som už naživo za svetla videl.

Posledné dve vychádzky, ktoré som mal k dispozícii som už bohužiaľ nemohol realizovať, lebo už vo sviatočnom období viac dní za sebou pršalo a hladina rieky sa výrazne zdvihla a hlavne sa veľmi zakalila. Cestovať, pri týchto podmienkach, za chytačkou, by pravdepodobne neprinieslo úspech alebo šanca by bola dosť nízka. Sezóna sa vydarila a ja som si povedal, že už to nebudem nasilu tlačiť.

Hlavátka č.2. Nádherná, zdravá a dobre živená ryba.

Všetky ryby boli pustené späť do rieky a aj keby prišla nejaká kapitálna ryba, taktiež by som ju vrátil vode. Som presvedčený, že toto je len malé poďakovanie všetkým, ktorí sa starajú o daný úsek rieky a viem, že tá starostlivosť nie je malá. Tí ľudia podnikajú značné úsilie, aby tam tieto a aj iné krásne ryby boli. Určite im patrí veľké poďakovanie za ich prácu a snahu. Verím, že ryby vrátené späť si bude môcť chytiť iný rybár, bude mať z nich potešenie a ponechá možnosť ich chytenia aj pre niekoho ďalšieho.

Pár postrehov pred záverom

  • Byť v studenej vode po chúlostivé partie alebo nad pás – nič príjemné, zažil som to už aj pred touto sezónou, ale poznám ďaleko lepšie pocity
  • Zamŕzanie očiek prútu – bohužiaľ deje sa, keď je vonku trebárs -5 stupňov, treba s tým bojovať, nič iné neostáva
  • Zamŕzanie kolečka a/alebo brzdy – dosť nepríjemná vec, keďže tieto ryby zásadne zdolávam cez brzdu kolečka. Jedno kolečko som mal so zapúzdrenou brzdou, bohužiaľ to ťažšie a to druhé bez zapúzdrenej brzdy, to bolo niekedy o dušu a celkovo ten mráz robí svoje, treba nájsť do budúcnosti vhodnejšie vybavenie
  • Šnúra komplet celá rýchlo potápava (running nie je plávajúci) – môže sa to pri ťahaní strímra zamotať pod nohy, zapadnúť za kamene, potom hrozí načatie alebo poškodenie šnúry, ak sa to neopatrne vyslobodzuje, čo už všetko má svoje klady aj zápory, nabudúce to vyskúšam aj s iným typom šnúry
  • Tesné brodiace nohavice nad pásom a vyššie, alebo dobre stiahnuté a dobre stiahnutá nepremokavá bunda dole je na nezaplatenie – keď máte mokrý rukáv, lebo ste neudržali balans a museli sta sa podržať rukou pri páde, tak sa s tým dá žiť, ale keď máte studenú vodu pod nohavicami, na chrbte, boku alebo nebodaj pod pásom, tak to je konečná a keď ste napr. 30 minút pešo od auta
  • Rukavice? – neľahko s nimi, zima bez nich, čo vám poviem, niekto si ich dá a niekto nie, alebo aspoň na jednu ruku, to už si musí skúsiť každý jedinec sám
  • Bolí takáto rybačka? – veru aj áno, masérka alebo masér sa zíde :-), samozrejme je to individuálne, ale treba sa pripraviť na to, že to nemusí byť relax, ak teda nie ste miestny rybár, ktorý si vybehne na dve hodinky k vode a potom ide domov na kávu a vyložiť si nohy pred telku
  • Vyzliekanie z neoprénových prsačiek po niekoľkohodinovom love a brodení alebo po dvoch dňoch za sebou – vraždil by som :-), no keď sú už dole, tak príde úľava a máte pocit, že nohy máte ľahké ako vták

No a toto bola „slasť“ aj s namŕzaním kolečka.

Záver

Pokiaľ ste sa dočítali až sem, tak sa blížime do úplného konca. Na tomto mieste by som chcel ešte raz veľmi poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli, podporili ma a umožnili mi zažiť príjemné chvíle pri vode. Som naozaj rád, že som mal možnosť zažiť to na vlastnej koži, lebo doma na gauči skúsenosti človek nezíska a ryby nechytí.

Veľa zdaru na rybách praje Samael.