Buď ich poznáte, alebo sa v niektorom z nich spoznáte. Pokračovanie vtipno – trápneho seriálu o nás, rybároch. Jednotlivé pokusy o humor si prosím neprivlastňujte, berte ich štýlom „chyť a pusť“.

Šachista

Pokojne chytáte svoju riečku, hľadíte si svojho a postupne sa blížite k obľúbenému splavu. Máte ho už len na pár dĺžok udice, keď zrazu počujete pri ceste auto, buchnutie dverí. Z kríkov nad riekou sa na vás blysnú polarizačky, potom nasleduje hrr – brr zostup zosuv k rieke a razom tesne pred vami zbadáte pozadie rybára. Šnúru už má vytiahnutú, prvý náhod chytá konáre za ním, otáča sa, až teraz si vás akože prekvapený všimne a pozdraví. Druhý náhod úspešne smeruje do splavu, chytá rybu prvého druhého náhodu a to je všetko. Na každý ťah má len 60 sekúnd. Nasleduje strategická rošáda veže cez celú šachovnicu, rovno k ďaľšiemu splavu.

***

Reportér „na telo“

Pokojne chytáte svoju riečku, hľadíte si svojho a celkom vám to dnes ide. Zrazu odkiaľsi začujete „načo to chytáte?“ a ani neviete ako, už zvedavec žmolí vaše tajné mušky v rukách. „Nie sú tie muchy príliš ďaleko od seba? Aké veľké je stredne veľké krúžkovanie? A ako to, že sa to s pupou vždy podarí? A odkedy vie vlastne…“ Potom nahodí hneď vedľa vás a samozrejme hneď riešite zápletku vašich nadväzcov. Z lovca sa stáva korisť, snažíte sa uniknúť preč do hlbokej a rýchlej vody. Darmo, zvedavec vás podoberá opäť pri aute a výsluch pokračuje. Čoraz viac sa vzďalujete od muškárskej tematiky. Keď príde na pretras oškretý nárazník vášho auta a rodinné vzťahy, zrazu sa vám zdá pamätná reakcia Vladka Mečiara („takú ti j..nem, že sa nespamätáš“) úplne pochopiteľná.

***

Právnik

Pokojne chytáte svoju riečku, hľadíte si svojho, no akosi to dnes nejde. Darmo, miestny CHaP úsek dostal tri mesiace od otvorenia sezóny riadne na prdel. Leto, horúčavy, dostatok potravy a vyškolené ryby. No predsalen je na vode jeden rybár, ktorému sa darí akosi podozrivo, a z pod nôh vyberá dúhaka za dúhakom. Jeho úspech s chlebomuchou podozrivo koreluje s kŕmením kačiek rybárom o pár metrov vyššie. Vyrojí sa za hrsť chlebomúch, dúhaky nadšenie vystúpajú k hladine, medzi vyliahnuté kocky chleba padne muška – pampuška, záber, zásek. Korelácia však nie je kauzalita, keďže neprikrmuje loviaci, nejedná sa predsa o vnadenie a zakrmovanie. Vraj. Čo má koniec koncov robiť, keď pstruhové cestá a dipované muchy sú zakázané. Nie je to predsa jeho vina, že tie pokazené dúhaky nič iné nechcu.

***

Pamätník

Pokojne chytáte svoju riečku, hľadíte si svojho, kým príde záber. Keď podoberáte pstruha okolo štyridsať – takých chytíte za sezónu len zopár – z mosta nad vami začujete „pekný, ale voľakedy tu bývali potočáky ako noha“. Kiežby sme sa tak mohli vrátiť s dnešným náčiním do minulých časov, slušne odpovedáte a idete si vyfotiť úlovok na pamiatku. Z mosta sa opäť ozýva „čo je doma, to sa počíta, kedysi platilo – duhák na vláčku, patrí do sáčku!“. No, a nie je to tak trochu dôvod, prečo už tie nohaté čopotáky nie sú vo vode?