Fotoaparát v nejakej jeho podobe dnes patrí takmer k povinnej výbave rybára. K vode chodíme pre zážitky a práve vďaka fotkám si dokážeme to pekné z rybačky pripomenúť aj neskôr. S trochou nadsázky sa dá povedať, že pekná fotka je dnes vlastne alternatívou privlastnenia si úlovku.

Tento článok je určený najmä rybárom, ktorí sa foteniu nijak obzvlášť nevenujú a ich fotky sú dosiaľ skôr „dokumentačné“, než pekné. Ak nosíte so sebou smartfón alebo vodotesný kompakt pripnutý k veste, skúste dočítať až do konca. Dúfam, že výsledkom budú krajšie a hodnotnejšie spomienky vo forme fotografií z tejto sezóny.

Fotka ako úlovok

Ak vám niekto ukáže niekoľko fotiek toho istého miesta, určite budete vedieť vybrať jednu, ktorá sa vám páči najviac. Ak však stojíte po pás v rýchlej vode a v podberáku sa vám metá potočák, ktorého nechcece trápiť viac, ako je nutné… ako hneď z prvej spraviť fotku, ktorá bude dobrá?

Zaostrite na oči

Aby mala fotka ryby šancu byť dobrá, musí byť hlavne ostrá. A keďže pri fotení úlovku je najpodstatnejší… úlovok, musíte zaostriť naň. Ak však fotíte z menšej vzdialenosti alebo sa snažíte rybu zachytiť z uhla, môže byť chyba nechať zaostrenie na automatiku, ktorá sa zameria na stred ryby alebo na pozadie. Málokedy však spravíte chybu, ak venujete foťáku ešte jedno ťuknutie a zaostríte rovno na oko ryby.

Upracte si na fotke

Kompozícia je vlastne rozmiestnenie jednotlivých predmetov na fotografí, takže typicky ryby a rybára. Klasickým usporiadaním „všetko na stred“ zväčša spoľahlivo zabijete akúkoľvek dynamiku fotky. Pri fotografovaní ryby pomôže jednoduché pravidlo – nechajte rybe pred hlavou viac miesta, ako za chvostom. Ryba tým získa zdanlivo „priestor pre pohyb“ a fotka bude pôsobiť prirodzenejšie. Podobne to platí pri fotke s rybárom – nechajte na fotografí viac miesta tam, kam by prirodzene smeroval ďaľší pohyb (pri púštaní teda pohyb plávajúcej ryby, pri podoberaní ťah podberákom, a podobne). S kompozíciou je čiastočne možné sa pohrať aj ex post – t.j. fotku vhodne orezať a docieliť tak požadovaný efekt.

Dbajte na správne svetlo

Svetelné podmienky, ktoré sa „na živo“ nemusia javiť ako problém, môžu potom pri prezeraní fotiek doma spôsobiť sklamanie. Ak je to možné, vyvarujte sa foteniu v situácií „z tieňa von“, príp. použite režim „HDR“.

HDR (high dynamic range) je spôsob snímania fotografie, keď sa v krátkom slede za sebou odfotí rovnaká scéna s rôznym nastavením uzávierky, čoho výsledkom je viaceto fotografí s rôznou úrovňou jasu, ktoré sú následne skombinované do jednej.

Častou chybou býva tiež fotenie úlovku pod korunami stromov, ktorých konáre vrhajú rušivé tiene, či, naopak, fotenie na priamom slnku, ktorého výsledkom býva „prepálená“ obloha alebo lesknúca sa hladina rieky.

Zachyťte na jednej fotke celý zážitok

Ak skutočne chcete povýšiť fotku úlovku z formy „dôkazného materiálu“ v podberáku na krásnu spomienku, pokúste sa zachytiť aj okolie, dynamiku, jednoducho „genius loci“ daného miesta. Menšiu rybu môžete nadvihnúť a odfotiť spolu s lovným miestom v pozadí, väčšiu zas priamo v podberáku, avšak z väčšej diaľky a z uhla (viď. foto dolu). Dynamiku pomôže navodiť tečúca voda pri zdolávaní alebo púšťaní ryby.

A na záver. Digitálnymi fotkami nešetrite a spravte radšej viacero záberov rýchlo v rade za sebou. Zvýšite tak šancu, že jeden z nich bude skutočne ostrý a výborný.

Bezpečnosť ryby na prvom mieste

A teraz v krátkosti o tom, ako rybe pri fotení neublížiť. Rybu, ktorá má po zdolávani ešte „veľa pary“, je lepšie nechať na pár chvíľ vyskákať v podberáku ponorenom vo vode, a fotiť až potom, než riskovať jej zranenie pri fotení. Samozrejme, treba sa vyhnúť aj opačnému extrému – dlhému zdolávaniu, po ktorom je ryba vyžmýkaná ako mokrá handra.

Ideálne je rybu fotiť nad vodou. Ak to nie je možné, tak nad/na mokrom podklade – orosená tráva, podberák, aby sa v prípade vyšmyknutia nezranila. Absolútne nevhodné je rybu položiť na suché kamene, trávu, alebo slnkom rozpálený štrk. Rybu treba chytať výlučne iba mokrými rukami a tak, že ju prakticky len dvíhame – teda nemačkať ju a nestláčať jej bruško, kde má životne dôležité orgány. Ani nepočítať rybe prstami žiabre.

Čas fotenia je treba stlačiť na minimum. Samozrejmou výhodou je, keď vám môže asistovať druhý rybár. Na druhej strane, poznám rybárov, ktorí fotenie úlovku dokonale zvládnu aj s nastavením statívu a samospúšte do 10 – 15 sekúnd. Také fotky som automaticky odsudzoval ako k rybe nešetrné, až kým som sám nevidel takto vyškoleného samofotografa v praxi. Petrov zdar!