Prvý dojem býva jedinečný, pretože… no, je iba jeden a stane sa iba raz. Na Nitricu som sa prvýkrát vybral rozmaznaný úspešným záverom pstruhovej sezóny a s nízkymi očakávaniami. Od vody som odchádzal presne v opačnom nastavení. Síce nalačno, ale s očakávaniami o to väčšími. Asi vás bude zaujímať, prečo.

Nitrica pramení až v samom hornom rožku regiónu Horná Nitra. Z kopcov až po ústie do Nitry si táto pstruhová riečka veselo pobehuje od meandru k meandru a rybár ju má ako na dlani, čo mám veľmi rád. Rýchle a plytké štrkové lavice striedajú tône, ktoré sa nedajú prebrodiť, len prešmátrať tungstenom po dne. Povedané meteorologickým žargónom – väčšinu dňa dobre broditeľná, miestami tajomnô.

Revírne číslo	Nitrica č. 1a 2-1450-1-4 (CHaP)
Charakter	kaprová tečúca
Brodenie	možné po celom toku
Povolenie	kaprové miestne alebo zväzové
Hĺbka	30 –  60 cm

Predmetom môjho skúmania sa ale tentokrát stala kaprová bodka za dlhou pstruhovou slayádou, tiahnucou sa desiatky kilometrov od prameňov až po Partizánske. Ale pozor – v režime Chyť a pusť. Takže o čo menej kilometrov, o to viac rýb. Tak by to predsa na CHaP-ku malo byť. Či?

Tak čo tie „očakávania“?

Nebyť pečiatky „CHaP“, Nitrica by boj o moju po-pstruhovú pozornosť prehrala s nejakou lipňovkou. Satelitné snímky zachytávajú krátke, zhruba dva kilometre vyregulovaného, plytkého koryta v meste. Prvé pohľady po príchode k vode tento obraz potvrdzujú do bodky. Rovné dno, upravené brehy, rýchla voda. Splavený pstruh sa nemá kam ukryť, jalcom zas chýbajú bazény na rochnenie. Nuda.

Po prechytaní okolia ústia do väčšej Nitry – bez záberu – som len čakal, kedy spoza kríku vyskočí Vilo Rozboril s otázkou – ako veľmi si plakal, keď si premárnil vzácny deň voľna na prázdnej Nitrici miesto toho, aby si vo Váhu chytal pekné lipne a dúhaky?

Evakuáciu na iný revír ešte na chvíľu odložil nenápadný prah, krytý starým stromom, kúsok nad sútokom. Väčšia rieka občas pôsobí na ryby ako magnet a bezprostredné okolie ústia tak býva ryboprázdne. Najmä, ak je prítok rýchly a plytký. Možno je situácia nad prvým prahom iná. Naväzujem jednu mokrú – je predsa po daždi – a systematicky prehadzujem Nitricu. Pod prahom nič, nad prahom nič.

Ešte by sa patrilo preskúmať miesta pod konármi osamoteného stromu. Muchu vykúpem vo vode vždy len pár sekúnd a nahadzujem znova, keď ďaľší náhod zastaví ťah ryby. Čože, potočák? Niečo málo pod štyridsať! Jeden výpad hore prúdom, otočka, výskok, ponor popod trsy trávy a… vypína sa. Whiskey, Tango, Foxtrot… čo sa to do prd*le práve stalo? Evakuácia je zrušená.

Priateľka túto situáciu už pozná dôverne. Ak nič nechytám, čoskoro pôjdeme domov. Ak chytám, domov pôjdeme o čosi neskôr. Ak ale nechytám a potom prvá ryba spadne, to je hotová katastrofa.

Na Nitricu sa razom pozerám úplne inak. V napätom stave celkovej mobilizácie dôsledne prechytávam prvú polovicu revíru. Ďaľšie bodkované prekvapenie sa v ten deň nekoná, ale začínam chápať, ako sú ryby zorganizované v tejto riečke vystretej podľa pravítka. A baví ma to. Veľmi.

Tichá voda brehy myje

Opäť si pomôžem personifikáciou. Nitrica je introvert. Na pohľad slušná, regulovaná. Ak niečo naruší jej kultivovaný prejav, je to len malý prah, ktorých je na Nitrici niekoľko. Muškár navštevujúci kaprové zväzovky ale musí byť zvyknutý „variť z vody“. Bolo by chybou slepo preskakovať stovky metrov zdanlivo jalových prúdov a chytať len od prahu k prahu.

Ak prídete k vode dostatočne nalačno, všimnete si pulzujúcu riečku, ktorá sa miestami nepatrne zužuje a zasa rožširuje. Zúženie koryta vytvára luxusné podmyté brehy a tým aj úkryt pre jalce, ostrieže a možno aj z hora splavené pstruhy. Naopak, rožšírenia, kde sa reguláciou stiahnutá riečka trochu rozlieva na štrkové lavice, sú ideálnym miestom pre podustvy a ďaľšie pasúce sa druhy rýb. Celé koryto je poprekladané trsmi rastlín – ostrovčekmi kľudu v inak rýchlej vode. Jalec alebo bodkáč môže byť zavŕtaný v ktoromkoľvek z nich. A potom tu sú osamotené stromy. Jediné miesta široko – ďaleko, ktoré tvoria ilúziu bezpečia pred volavkami a ryby sa pod nimi môžu rozplávať trochu slobodnejšie.

Malinká Nitrica s ustrojenými brehmi pôsobí prístupne, svoje ryby ale nerozdáva zadarmo. Na vyvýšenom brehu je rybár dobre viditeľný už z diaľky. Naopak, ryba vašu muchu v plytkej vode plnej trsov rastlín často nevidí, až kým nie je v jej bezprostrednej blízkosti. Brodením v malej vode poplašíte všetko živé, takže do úvahy prichádza len občasné partizánske vkĺznutie do vody tam, kde je to nevyhnutné. Implicitnou voľbou je preto gentlemanské chytanie z brehu na suchú alebo mokrú mušku, hádzanú ďaleko proti prúdu. Opatrným krokom sa ako volavka plížiť po brehu. Oči mať otvorené, ústa zatvorené, vytypovať si stanovište ryby. Pár krát nad ním splaviť muchu, posunúť sa o pár krokov vyššie, opakovať. A po zábere držať rybu nakrátko a hore, aby ste nedopadli ako ja s prvým pstruhom, ktorý sa mi stratil v zeleninovej prílohe.

Čo ak ale ryba nestúpa za muchou? Noo… tak musí mucha klesať k rybe, to dá rozum. Šúlanie nymfy po dne je ale pre množstvo trsov rastlín v plytkej vode takmer nemožné. Tu ale môže pomôcť vytrvalý, ťažný prúd riečky. Stačí nahodiť – tentoraz po prúde – zastaviť šnúru, a nechať prúd preswingovať nymfu či lurku od brehu k brehu, pekne pomedzi rastliny.

Čísla na záver

Kaprový ocásek Nitrice je v režime Chyť a pusť od roku 2020. Pochopiteľne, odvtedy sa nevedie štatistika úlovkov. Tá posledná z roku 2019 ale prezrádza mimoriadnu druhovú pestrosť, pre ktorú mám zväzové rieky mrenového pásma tak rád. Od očakávaných reofilných druhov ako jalec, podustva, ostriež, cez sprievodné druhy ako karas, pleskáč a ďaľšia biela ryba, až po hospodársky významné druhy ako kapor (až 298 kusov), šťuka či zubáč, ktoré by v tak malej a rýchlej vode čakal málokto. Teda aspoň ja nie. A pestrú štatistiku z pred šiestich rokov uzatvára niekoľko desiatok privlastnených dúhakov, potočákov a dokonca dva sivone. Ročná návštevnosť v rokoch 2023 a 2024 činila okolo 350 vychádzok.

V plánoch zarybnenia na roky 2024 až 2026 figuruje už len kapor a podustva, pri kolonkách PD a PP svieti nula. Prehodil som pár slov s hospodárom rybárstva Pustak, ktorý ma ubezpečil, že môj stratený pekný čopoták naozaj nebol halucinácia a tento úsek je údajne dorybňovaný aj pstruhom. Niečo zrejme utečie aj z rybochovov – okrem rybárstva Pustak, ktorého stavidlo tvorí začiatok revíru, je neďaleko povyše prúdu ďaľší chov rýb Skačany – niečo splaví veľká voda, a o prekvapenia medzi jalcami a podustvami by malo byť postarané. Samozrejme, najmä vďaka MsO SRZ Partizánske, ktoré na tomto úseku zriadil režim Chyť a pusť.

Priamo v Partizánskom je umiestnená merná stanica SHMU, takže pred vychádzkou je možné skontrolovať aktuálny stav vody. Na väčšine fotiek je zachytená Nitrica za merného stavu medzi 110 až 120 cm. Ak sa vyberiete otestovať svoje muškárske schopnosti na toto CHaP-ko tak, ako ja, mimo hlavnej sezóny, šance na pestrú chytačku sú vyššie pri teplote vody aspoň 7 až 8 stupňov. Najmä oteplovanie nad túto prahovú hodnotu spúšťa aktivitu väčšiny rýb tohto pásma riek. Pozor však, aby ste na jar nerušili ryby pri nerese, či príprave naň. Petrov zdar!