Vody v tokoch býva (aj) vďaka odlesňovaniu a neustále teplejším letám čoraz menej. O to viac rastie potreba túto vodu zachytiť v krajine a nie ju len „spláchnuť“ čo najrýchlejšie preč. Účinným nástrojom je stavba hrádzok na potokoch a riekach. Tieto hrádzky sú navyše veľmi atraktívnym miestom pre ryby a práve preto sa na ne pozrieme podrobnejšie.

Význam hrádzok

Ryby sa pod hrádzkami alebo stavidlami zdržiavajú z niekoľkých dôvodov. Z vlastnej vôle z dôvodu hlbšej a okysličenej vody (v lete), prípadne možnosti úkrytu. Z donútenia – ak hrádzka tvorí migračnú bariéru. Ako ale postaviť funkčnú a „bezpečnú“ hrádzku?

Ako by hrádzka nemala vyzerať…

Prah, teda prevýšenie, ktoré ryba má prekonať, by mal byť ideálne najviac 20 – 30 centrimetrov vysoký – za priemerného stavu vody (napr. začiatkom leta). Väčšie kusy zvládnu aj vyššie prahy, máloktorá ryba ale prekoná 50 centimetrový skok. Ak je prah privysoký, pstruhy sa ho budú snažiť neúspešne prekonať, čím budú narážať do betónu (dreva) a častokrát sa zrania, prípadne vysilia.

Prah by jednoznačne nemal byť rovnako vysoký po celej jeho šírke! Vybudovaním prahu sa zdvihne hladina. Ak je prah rovnako vysoký po celej jeho šírke, voda bude padať taktiež po celej jeho šírke. Vďaka tomu sa nevytvorí tôňa pod prahom a zároveň nad prahom, kvôli spomaleniu vody, vznikne bahnitý sediment.

…a ako by hrádzka mala vyzerať

Prah vysoký zhruba pol metra, s výsekom na cca 20 cm v časti, cez ktorú pustíme prúd. Zdvihnutá hladina a nasmerovaná sila prúdu na jedno miesto vytvorý silný vodopád, ktorý pod prahom vyhĺbi tôňu. Vďaka prietoku sa miesto nad prahom nezabahní. Výsek pre prúd tvoríme individuálne – osvedčené je umiestniť výsek jednoducho do stredu prahu. Ak výsek pre prúd umiestnite na bok, riskujete, že voda podomelie breh a prah obíde, čím sa hrádzka stane zbytočnou. Ak je ale na boku pevný podklad (napríklad veľká skala), kľudne ho umiestnite na bok – vznikne tak zaujímavé miesto.

Pre ilustráciu uvádzam zopár príkladov v galérií.

Zobraziť všetko (1 ďaľších)