Boleň dravý alebo „The Poor Man’s Tarpon“

ako ho niektorí v angličtine nazývajú, v preklade „Tarpón chudobného muža“ je jeden z tunajších pôvodných druhov. Vyskytuje sa vo väčšej časti Európy. Jeho bežná dĺžka je v rozmedzí 40- 70 cm, no môže dorásť až do vyše jedného metra a hmotnosti aj 10 kg. Priemerne sa dožíva cca 10 – 11 rokov, no môže žiť i viac než 15 rokov.

Boleň dravý, ako už z názvu vyplýva, je dravá ryba, ktorú radíme ku kaprovitým rybám. Laik by na prvý pohľad pravdepodobne netvrdil, že boleň požiera rybky a ľahko by si ho mohol pomýliť aj s ploticou. Opak je však pravdou. Môžeme však tvrdiť, že boleň je všežravec. Najmä malé bolene prijímajú sprvoti planktón, bezstavovce, až neskôr malé rybky a samozrejme hmyz. Tento fakt potvrdzuje aj to, že boleňa je možno chytiť aj na iné nástrahy, ako tie, ktoré napodobňujú rybičku.

Charakteristickým znakom prítomnosti boleňa v revíri je hlučný šplechot na hladine, ktorý ho sprevádza, keď je práve na love.

Prečo prirovnanie práve k tarpónovi? Síce sa na neho veľmi nepodobá, no tiež loví rád a často v plytčinách:-) Bohužiaľ po záseku neskáče nad vodnú hladinu ako tarpón, čo by mu na popularite určite riadne pridalo. Prirovnanie prosím berte s rezervou, no nech ho už nazvete akokoľvek, je to zaujímavá ryba, ktorá muškára vie potešiť.

Prečo sa vybrať na lov boleňa?

Jedným z dôvodov môže byť, že je celkom hojne zastúpený v našich riekach aj stojatých vodách a preto je šanca na jeho ulovenie dosť veľká. A povedzme si otvorene, ktorý rybár nemá rád pocit ohnutého prútu?

Ďalším impulzom môže byť to, že už len samotné pozorovanie, ako táto ryba loví rybky je zážitkom. Rachot na hladine, rozstrek vody a nad hladinu skákajúce malé rybičky, nie sú ničím výnimočným. Tieto ryby lovia vskutku impozantne a keď sa boleň vrhne do hejna malých rybičiek, tak je o zábavu postarané. Neraz sa mi stalo, že nečakané zalovenie v mojej blízkosti alebo za mojím chrbtom človeka až pomaly vyľaká. Niektoré útoky týchto rýb na hejno malých rybiek sú naozaj masívne.

No a nakoniec, okrem spomínaného vyššie, Vás zábery tohto druhu na predkladané nástrahy (napodobeniny rybičiek – strímre alebo povrchové nástrahy – poppre), len ťažko nechajú chladnými. Kto chytá zubáče na prívlač, vie o „kopancoch“ týchto rýb na umele nástrahy (gumové rybičky) a zábery boleňov na strímer alebo popper nie sú tiež na zahodenie.

Tak čo, už sa chystáte na ne?:-)

Muškárska výbava a nástrahy

V tejto časti sa budem venovať takmer výlučne lovu boleňov na napodobeniny rybičiek – strímre. Samozrejme bolene je možné uloviť aj na suchú mušku, mokrú mušku, avšak tomuto lovu sa cielene nevenujem, Na mokrú mušku som už bolene chytil a podaril sa mi boleň aj na nymfu, ale to bol čisto náhodný úlovok. Taktiež môžete vyskúšať aj lov na povrchové nástrahy – poppre.

Aký prút zvoliť pre lov boleňov na strímer? Záleží, či pôjdete loviť na rieku alebo stojatú vodu.

Hneď v úvode musím povedať, že výrazne vyššia šanca na úlovok tejto ryby je na rieke. Na stojatých vodách, hlavne tých s čistejšou vodou, je ulovenie boleňa častokrát veľmi náročné až takmer nemožné. Boleň má totiž veľmi dobrý zrak a na rovnej hladine stojatej vody, kde nie je moc iných rušivých elementov, vie rybára ľahko spozorovať a veľmi rýchlo ho postaviť do role čistého štatistu. Tým nechcem povedať, že by ste to na stojatých vodách nemali skúsiť, no treba sa vyzbrojiť železnými nervami a úspešnosť oproti rieke je častokrát drasticky nižšia.

Pri love na rieke hravo postačuje muškársky prút dlhý 9 stôp, aftma 5 – 7, stredne rýchla až rýchla akcia. V prípade veľkých riek môžete voliť aj prút 9,6 stôp dlhý . Osobne chytám na prúty aftma 6 alebo 7, ale záleží aj od konkrétneho prútu a rieky alebo stojatej vody, kde budeme loviť. Poveternostné podmienky a otvorenosť danej vody tiež môžu zohrávať rolu pri voľbe aftma prútu. Na stojatej vode môže byť výhodou rýchlejší prút, lebo často sa môžete stretnúť s potrebou dlhších hodov, aby ste sa vedeli boleňovi takpovediac dostať na kobylku.

Čo sa týka muškárskeho navijáka, tak nie je potrebné mať nejaké super kolečko za stovky eur. Postačí naviják s rozumne nastaviteľnou brzdou, vhodný pre prút danej aftma, ktorý nesklame. Výber nechám na každého muškára, lebo ponuka je dnes veľmi široká. Boleň nie je bojovník, ktorý by pravidelne vyťahoval šnúru z navijáka na podklad, no väčšie kusy na muškárskom prúte vedia potešiť.

Strímre je možné použiť vo veľkostiach 3 – 10 cm. Najčastejšie chytám na veľkosti 3 – 7 cm. Nie je potrebné ich nejak extra zaťažovať resp. osvedčia sa hlavne nezaťažené alebo mierne zaťažené strímre, lebo boleň loví pod hladinou (okrem naozaj studených mesiacov resp. zimy, kedy sa sťahuje do hlbšej vody). V tejto zóne vodného stĺpca treba viesť aj nástrahu. Z farieb sa osvedčuje čierna, biela, sivá, zelená, žltá resp. ich kombinácie a úspech slávia aj tmavšie strímre s farebným spúšťačom (napr. červený, bordový, oranžový spúšťač). Farebný spúšťač celkovo väčšinou funguje dobre.

Z muškárskych šnúr využijete hlavne plávajúcu šnúru, plávajúcu šnúru s integrovaným intermediálnym koncom, prípadne intermediálnu šnúru (pomaly alebo stredne rýchlo potápavá intermediálka). Osobne, na väčších riekach, ktoré extra nevynikajú priezračnosťou vody, najradšej chytám na plávajúcu šnúru, na koniec ktorej dávam potápavý tip alebo plávajúcu šnúru s integrovaným intermediálnym koncom, no skúšal som lov aj na intermediálnu šnúru. Na miestach s výskytom čistej (priezračnej vody), kde však je prietok vody som zaznamenal úspechy s použitím čírej intermediálnej šnúry resp. čírej intermediálnej strelnej hlavy. Použitie čírej šnúry resp. čírej strelnej hlavy v čistých vodách alebo stojatých čistých vodách môže pomôcť, lebo boleň má naozaj dobrý zrak a pokiaľ má dostatok času využiť ho, tak verte, že ho využije vo svoj prospech. Samozrejme len číra šnúra, hneď nemusí značiť úspech, lebo je x ďalších vecí, ktoré ovplyvňujú, či boleň na Vami predkladanú nástrahu zaútočí alebo nie, no môže byť nápomocná.

Spôsoby lovu

Na rieke, pri love na strímer, môžeme spôsoby lovu v podstate rozdeliť na pasívne vedenie nástrahy a aktívne vedenie nástrahy. V prípade pasívneho vedenia ide o swingovanie strímrov a v prípade aktívneho o priťahovanie strímra pomocou sťahovania muškárskej šnúry resp. strelnej hlavy.

V prípade lovu na stojatých vodách je potrebné aktívne vedenie.

Pri swingovaní strímrov dáva život strímru sám prúd vody. Nie je teda potrebné oživovanie strímra sťahovaním muškárskej šnúry resp. strelnej hlavy. Ak však chcete do swingu vniesť nejaký aktívny prvok a možno tak vydráždiť nejakého opatrného boleňa, môžete počas neho občasne pridvihnúť prút, čím potiahnete strímer proti prúdu, čo môže, ale aj nemusí pôsobiť ako impulz pre útok na nástrahu. Pokiaľ, pri potiahnutí strímra, nezaznamenáte útok, tak prút vrátite do swingovacej polohy tak, aby šnúra resp. strelná hlava bola počas tohto úkonu napnutá.

Swingovanie strímrov sa realizuje nahodením muškárskej šnúry resp. strelnej hlavy s nástrahou pod cca 45 stupňovým uhlom v smere toku rieky (šikmo cez prúd v smere toku). Po nahodení sa špičkou prútu dopne šnúra resp. strelná hlava a nástraha sa nechá splavovať na napnutej šnúre, až kým sa nedostane kolmo pod stanovisko lovca. Strímer v podstate reže prúd vody a prúd ho oživuje. Šnúra resp. strelná hlava sa nijak nesťahuje, nedrží sa ani v ruke. Strímer sa nepriťahuje, nechá sa volne splavovať pri rozumne povolenej brzde navijáku a pohybom prútu nasledujeme swingujúcu zostavu.

Šnúra sa sťahuje až keď nástraha dosiahne stanovisko kolmo pod rybárom, kedy sa rybár posunie kúsok nižšie po prúde rieky, prehodí strímer na nové miesto a opäť ho nechá splavovať. Toto sa stále cyklicky opakuje a rybár sa posúva nižšie a nižšie po prúde. V každom okamihu, keď nástraha reže prúd vody, môže prísť záber ryby, ktorý rybár pozná ako zatiahnutie za šnúru resp. ako „ranu“ do prútu.

V prípade lovu boleňov swingovaním strímrov nie je veľmi potrebné ani zasekávanie po zábere, lebo útoky na strímer bývajú väčšinou tak razantné, že ak nemáte rozumne povolenú brzdu navijáku, tak Vám môže ryba aj zobrať prút z ruky, resp. Vám utrhne nadväzec a odpláva s nástrahou v papuli. Pri správne napnutej šnúre sa v drvivej väčšine prípadov ryba po útoku na nástrahu zasekne sama. Ako som už písal vyššie, buďte pripravení na to, že zábery bývajú častokrát hodne razantné, naozaj dobre rozoznateľné a vedia byť dosť návykové.

Na rieke môžete voliť aj aktívne priťahovanie strímra, kedy záťahmi za šnúru oživujete strímer. Nemusíte sa báť ani naozaj rýchleho vedenia nástrahy, lebo boleň takúto nástrahu nemá problém uloviť. Jeho stavba tela je predurčená na to, aby dokázal chytiť aj najrýchlejšie unikajúce rybičky.

V prípade lovu na stojatých vodách je v podstate potrebné loviť aktívnym vedením nástrahy. Na stojatých vodách sa často využíva aj veľmi rýchle vedenie strímra, ktoré sa nazýva „roly-poly retrieve“. Pri tomto vedení sa nástraha nahodí na požadované miesto, prút s navijákom sa rýchlo založí pod pazuchu ruky a šnúra sa rýchlo sťahuje striedavo prstami jednej a druhej ruky. Tento štýl rýchleho vedenia môže priniesť úspech aj pri love na čistých stojatých vodách, lebo dáva boleňovi menej času na rozmýšľanie a profesorské prehliadanie si Vašej nástrahy.

Používajte vlasce alebo fluorokarbóny rozumného priemeru a nosnosti, lebo boleň väčšinou na nástrahu útočí razantne a pri slabom nadväzci sa Vám rýchlo môže stať, že ryba sa s nástrahou nebude maznať a Vám zostanú iba oči pre plač a v krabičke o jeden strímer menej. Osobne, v prípade lovu na rieke a strímer, nevolím vlasce potiahnuté vrstvou fluorokarbónu tenšie ako 0,20mm, skôr dávam 0,22 mm.

Tak, a je tu koniec

Prajem Vám veľa pekných úlovkov a užívajte si vodu a prírodu. Dajte vedieť, keď dostanete nejaké slušné „kopance“ do prútu.