Krásno nad Kysucou, plno rýb pod vodou. Tak by sa dali zhrnúť moje dve lipňové vychádzky na úplnom severe našej krajiny. Mali len maličkú chybičku krásy – boli bez lipňa. Biomasu spomínaného „plno rýb“ tvorila z 99% podustva severná všetkých veľkostí.
Samozrejme, že by som radšej spoza kameňov vyberal 45-ky plachetníkov, než podustvy. Keď som sa však odosobnil od faktu, že v lipňovom CHaP pravdepodobne lipňa neulovím, bol lov podustvy v krásnom prostredí Kysúc zážitok. Prečo sa v rýchlej a krištálovo čistej vode Bystrice lipeň – aspoň podľa domácich – takmer nevyskutuje, nebudem rozoberať. Kto vie viac, môže napísať komentár pod článok.
Pre úplnosť treba dodať, obidve vychádzky som absolvoval v tak trocha extrémnych podmienkach – prvú v teplotách nad 30°C, druhú zas krátko po výdatných dažďoch.
Bystrica – lipňový úsek CHaP
Začiatok revíru je v režime CHaP (v pozadí rieka Kysuca). Okolie sútoku s Kysucou je najbohatšie čo sa týka pestrosti druhov, aj početnosti rýb.
Bystrica CHaP v Krásnom nad Kysucou – letný stav vody (6/2022)
Bystrica CHaP v Krásnom nad Kysucou – jesenný stav vody po lejakoch (11/2023)
Hlboké tône za balvanmi sú obývané takmer výlučne podustvou, kde – tu sa objaví jalec
Podustva severná jednoznačne dominuje, jej lov nie je v menej úživnej, plytkej a rýchlej vode tak náročný, ako na dolnom Váhu a Hrone
Podustva severná je prítomná vo všetkých veľkostiach
Bystrica – lipňový úsek
Lipňový úsek v Zborove nad Bystricou je plytší, ponúka však aj hlbšie lipňové pláne
Kde – tu sa medzi podustvami pritrafí jalec hlavatý
Lipňový úsek, Zborov nad Bystricou
Lipňový úsek, Zborov nad Bystricou
Bystrica – pstruhový úsek
Most pri odpočívadle (mapa) tvorí hranicu lipňového a pstruhového úseku (pohľad na pstruhovú časť)
Podustve je delenie revíru ukradnuté, je dominantnou rybou aj pstruhového úseku
Pstruhový úsek (obec Stará Bystrica)
Pstruhový úsek (obec Stará Bystrica)
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.