Všetci zamestnaní to poznajú dobre. V práci vám zverili dôležitý projekt s termínom napnutým ako šnúra pri záseku. Šéf vás doslova mikromanažuje – drží vás pekne na krátko, sleduje každý váš krok, chce okamžitú spätnú väzbu a každú chvíľu vás pomyká za plece a spýta sa – „už?!“

Krátka, alebo tiež „česká“ nymfa, je dnes azda najpopulárnejšia muškárska technika u nás. Jej obľuba pramení z vysokej efektivity a nízkej náročnosti na jej zvládnutie. Jemne prezentovaná nymfa kúsok od muškára presvedčí aj pasívnejšie ryby a zároveň odpadá akákoľvek náročnosť pri práci s muškárskou šnúrou. Alebo, naozaj je to tak?

V krátkosti o krátkej nymfe

Lov na krátku nymfu spočíva v prelovovaní priestoru zhruba na dve dĺžky udice od rybára pomocou jednej až troch zaťažených nýmf, bez kontaktu muškárskej šnúry s vodou. Vhodný prút má dlžku 9″, najviac 11″ – dlhšie prúty síce uľahčujú vedenie muchy ďalej od rybára, avšak sú ťažšie. Keďže pri love na krátku nymfu sa rybár narobí – nymfu precízne vedie vztýčenou rukou od pozície proti prúdu až po driftovanie pod sebou – chcete prioritne skôr ľahší, hoci aj kratší prút.

Práve pozícia lovca s prútom vo vysoko vztýčenej pravici dala tejto technike pejoratívny názov „hajlovanie“

Vhodná aftma šnúry je #0 až #4 – ťažšie šnúry svojou váhou vytvárajú previs, ktorý ťahá za nadväzec a znemožňuje tak presné vedenie múch. Je možné kúpiť aj špeciálne nymfovacie šnúry. Vyznačujú sa tým, že nemajú žiadnu „hlavu a telo“ – po celej dĺžke majú rovnaký – znížený – priemer a veľmi pevné jadro. Vďaka tomu majú nízku roztiažnosť, čo pomáha pri presnom vedení múch a rozpoznávaní záberov. V ponuke sú aj skrátené verzie nymfovacích šnúr (okolo 20′, tj. ~6 metrov), ktoré je možné kedykoľvek nadpojiť za šnúru, ktorú máte práve na kolečku. Vystačíte si samozrejme ale s akoukoľvek plávajúcou šnúrou.

Zostava pri love na krátku nymfu

Prax vás naučí rôznym prasačinám, ale predstavme si základnú nymfovaciu zostavu tak, ako sa píše v literatúre, nie je to nič komplikované. Za koniec muškárskej šnúry upevníme spôsobom slučka do slučky (prípadne rýchlospojkou) zužovaný alebo hrubý fluorokarbónový nadväzec o dĺžke zhruba polovice dĺžky prútu – podľa toho, v akej hĺbke sa chystáme loviť.

Koniec hlavného vlasca zakončíme mikrokrúžkom, na ktorý už naväzujeme jednotlivé nadväzce s muchami – môžeme loviť na jednu, dve, alebo až tri muchy. Dĺžka prívesných nadväzcov by mala byť krátka, najviac do 15 centimetrov a menej. Nadväzce s muchami môžeme nadpájať mikrokrúžkami alebo jednoduchšie pomocou chirurgického uzla – hrubší vlasec je vždy príves, tenší pokračuje (nákres vo fotogalérií pod článkom).

Pri love na dve alebo tri muchy by tie mali byť od seba vzdialené tak, aby pokryli rôznu hĺbku vody – zväčša medzi 40 až 70 cm. Smerom ku koncovej muche môžete voliť postupne jemnejší priemer nadväzcov – pomôže to jednak pri nahadzovaní, a v prípade zavadenia o dno, zostavu odtrhnete pravdepodobne v najslabšom mieste, a ostatné muchy zachránite.  Dĺžka celého nadväzca by nemala výrazne presiahnuť dĺžku prútu, inak bude nahadzovanie komplikované.

Usporiadanie múch na nadväzci

Je veda sama o sebe. Poradie múch určuje rýchlosť klesania zostavy a štýl prezentácie.

(1) Najťažšia mucha – záťažovka – na konci je najčastejšia konfigurácia nymfovej zostavy. Celý nadväzec je vďaka váhe na konci napnutý, takáto zostava sa preto ľahko nahadzuje, aj vedie vo vode. Je to vhodná konfigurácia pre začiatočníkov a efektívna prezentácia pre mimoriadne hlboké jamy.

(2) Záťažovka v strede/na prívese (česká nymfa/“czech nymph“) je spôsob, ako aj menej zaťaženú nymfu doručiť čo najbližšie ku dnu, a tam ju na dlhšom nadväzci prezentovať prirodzenejšie, než na krátkom prívese vyššie, ktorý často „reže“ cez prúd. Nevýhoda je o niečo ťažšie detekovanie záberov, keďže sa za záťažovkou môže tvoriť previs. Viac o love na voľne prezentovanú nymfu píšem v článku o Love na čvachtavú (dlhú) nymfu.

(3) Nymfa na plaváčiku („dropper – hopper“) je spôsob, ako na voľno prezentovať vo vybranej hĺbke ľahšie nymfy, pričom väčšia suchá muška hore slúži ako plaváčik a identifikátor záberu. Suchú mušku môžeme naviazať na čo najkratší príves, alebo jednoducho na hlavný vlasec, a nadväzec s nymfou nadviazať jednoducho na oblúk háčika (viď. obrázok). Takúto zostavu môžeme po nahodení nechať bezpečne „mŕtvo“ unášať prúdom – záber sa prejaví zastavením alebo ponorom suchej mušky. Prípadne môžeme suchú mušku aktívne podvihovať, čím docielime imitáciu potočníka kladúceho vajíčka na hladinu a nymfou zas pohyb odo dna stúpajúcich rodencov.

Jedna muška sa používa najmä keď sú ryby plaché a/alebo lovíme „podľa očí“, a teda muchu prezentujeme presne pred nájdenú rybu.

Vedenie múch a identifikácia záberu

Lov na krátku nymfu nie je o bičovaní vody so šnúrou v kolečku v domnení, že niečo zaberie. Mŕtve splavovanie (angl. „dead drift“) je len jednou z mnohých techník. Krátka nymfa je tak trochu ako prívlač – rybár musí vycítiť, aký štýl prezentácie je práve najvhodnejší. Skúšať je možné rôzne usporiadanie mušiek na nadväzci, rôznú rýchlosť prezentácie, oživovanie múch, ako aj rôzne hĺbky vody. Ak vám chýba vizuálny kontakt s vedenými muškami, jednoducho si ich predstavte. Ako hlboko práve sú, aký pohyb robia – klesajú, šúlajú sa po dne, driftujú? Ak neprichádza záber, kde je asi chyba?

Mŕtve splavovanie je najčastejšia forma prezentácie. Rybár je typicky postavený bokom k vode, ktorú sa chystá prechytať. Zostavu jednoducho nahadzuje proti prúdu nad seba, nechá ju vyklesať a následne ju našponovanú, no bez rušivých momentov vedie čo najdlhšie. V momente, keď muchy začne vytláčať prúd k hladine, nahadzuje znova. Snažíme sa tým napodobniť odo dna odtrhnuté a unášané nymfy, schránkového potočníka, či na nadväzci spláchnuté mokré muchy.

Vedenie s driftom je výborná technika, ako vyprovokovať nerozhodné či nezainteresované ryby k záberu, úspešná najmä pri love pstruha. Na neustále napnutej zostave cítite v prúte každé ťuknutie, naviac, ryba sa takto často zasekne aj sama. Driftovať možno až ku konci vedenia muchy,  počas prelovovania, alebo aj hneď po náhode (nechať muchy vyklesať s kontaktom na napnutej šnúre).

Oživovanie mušiek je prácne, ale efektívne. Ak máte skúsenosť s prívlačou, je možné ho prirovnať k lovu na jig. Každý si časom vyvinie vlastný „rukopis“ oživovania – rôzne tempá a smery pohybov, od jemného chvenia špičkou až po spomínané výraznejšie jigové pohyby. A od jemného oživovania ste už len krôčik k francúzskej nymfe (technike nymfovania bez muškárskej šnúry – práve francúzsky nadväzec eliminuje aj zvyšky rušivých pohybov muškárskej šnúry a umožňuje dokonale jemnú prácu s muchou).

Zhrnutie a tipy na záver

Hlavnou zbraňou lovu na krátku nymfu je vedenie zaťažených mušiek na krátko, v neustálom kontakte, s minimom previsu šnúry. Vďaka tomu je percento premenených záberov vyššie, než pri love na dlhú nymfu. Krátka nymfa však nefunguje na čistých riekach s opatrnými a skúsenými rybami – či už pre rušivú prítomnosť rybára, alebo samotnú skúsenosť rýb s touto populárnou technikou.

Zaujímavosti

Vedeli ste, že krátku nymfu prvýkrát použil tým poľskej reprezentácie v roku 1984, a to z jednoduchého dôvodu – v bývalom východnom bloku jednoducho nemali dostatok muškárskych šnúr?

Brodenie nemusí byť len rušivým elementom – najmä lipne ocenia, ak nohami poprevraciate zopár skál a zakŕtmite si tak na mieste pod sebou.