Chytať jalce a bolene je síce výzva, ale začiatok pstruhovej sezóny je určite udalosť roka pre každého muškára. Veď čo sa tomu môže vyrovnať – zabrodiť do krýštáľovo čistej vody, objaviť zbierajúceho potočáka a následne ho nalákať na vernú napodobeninu jeho denného menu?

Nad začiatkom tohtoročnej sezóny viselo viacero otáznikov. Počasie bolo ako na hojdačke a hoci Liptovská Mara bola o dobré dva metre nižšie ako zvyčajne, vyrovnávacia nádrž Bešeňová bola napustená až po okraj. Pustia počas prvých dní či hodín sezóny vodu? Ak áno, nebudú menšie potoky a rieky zakalené z dôvodu výdatných dažďov? A hlavne – budú ryby pri chuti?


16.4.

16.4. 04:30 – všetky budíky na izbe spustili naraz, ale nikto na skoré vstávanie nenadáva. Prvé sekundy nového rána vnímam intenzívne bubnovanie dažďa na strechu. Vadí, nevadí, ideme. Rýchle STK EK v kúpelni, oblečenie všetkého čo nesie označenie „termo“.

16.4. 05:15 – počas minimalistických raňajok (kto nemá pred prvým rande stiahnutý žalúdok?) prestalo pršať. Paráda. Obliekam sa do broďákov, nahadzujem vestu, sadám do auta.

16.4. 05:55 – tesný príchod k Váhu. Očakávame množstvo rybárov už zabrodených vo vode. Nikde nie je ani noha, sme na tomto úseku úplne prví.

16.4. 06:05 – kamarát na prvý náhod chytá prvú rýbu, 35ku dúhačika. Začiatok na výbornú. Ja volím francúza a prečesávam vracáky za kameňmi, s očakávaním záberu od pekného pstruha.

16.4. 07:30 – vláčiaci spolubojovníci majú chytených od 3 po 5 rýb nad 40 cm, ja zatiaľ bez záberu. Váh sa postupne začína zapĺňať ďaľšími rybármi.

16.4. 10:00 – koniec, delíme sa a presúvame na ďaľšie revíry. Ja na mušák bez ryby, ostatní s vláčkou za posledné 2 hodiny taktiež bez záberu. Začína snežiť.

16.4. 10:45 – dúfajúc, že mi prvú rybu sezóny poskytne Revúca (kde som chytil prvého pstruha v živote vôbec), idem rýchlym krokom od auta hneď kúsok ďalej, rovno k obľúbenému miestu.

16.4. 11:00 – stále nič, zato ku mne prišiel po prúde chytajúci kolega, hlásiaci už 5 pstruhov, v jame nado mnou. No netrafí ma šľak? Neveriacky sa presúvam k jamám vyššie, kamarát postupuje po prúde dolu. Sneženie vystriedalo po pár poryvoch vetrach slnečné počasie.

16.4. 11:05 – krásna jama so spadnutým stromom priamo cez hrdlo prúdu. Vyťahujem pár metrov šnúry z kolečka a hádžem nymfu kolmo na prúd, kúsok nad strom, aby ho podplavila. Šnúra zastavuje. S očakávaním prekážky dvíham prút, keď sa šnúra rozbehne. Je tam! A silnejší ťah dáva tušiť hneď väčšiu rybu, ktorá uniká rovno do spadnutého stromu. Otáčam prút na bok, aby som rybu destabilizoval. Manéver pomohol, rybu som presunul nižšie po prúde a za pár chvíľ mám v podberáku prvého pstruha sezóny, a to 32 cm potočáka. Konečne spokojnosť a pocit rybárskej „sýtosti“ :). Spravím pár fotiek a bodkáča púšťam nazad pod jeho strom.

16.4. 11:10 – kamarát spomínal, že sa mu v tôni odhákli dve ryby, no a keďže 2 – 1 = 1, táto tôňa udržiava moju pozornosť ďalej. Pár náhodov a skutočne, vyťahujem ďaľšieho pstruha, 32 cm dúhačika. Opäť pár fotiek a púšťam ho nazad. Z tône následne vyťahujem na nymfu sirupčíka ešte lipníka pod 30 cm.

16.4. 11:20 – presúvam sa o jamu vyššie, ktorá je o niečo plytšia, zato podstatne dlhšia. Prvý náhod zavaďujem a keďže nechcem ryby poplašiť, trhám záťažovku. Nevadí, po zime zásob dosť. Nahadzujem s novou ponukou a nasleduje záber, zásek, zdolávanie 30 cm dúhačika. A ďalšieho. A ďalšieho. A ďalšieho. Celkovo z jednej jamy chytám 14 dúhakov od 25 po 32 cm. Takto to ďalej nejde. Nechcem zbytočne trápiť podmierečné ryby a tak sa idem sa vizuálne z brehu presvedčiť, či v tej jame nie je väčší kus. Žiadny nevidím, tak sa presúvam naspäť dole prúdom za kolegom s prívlačkou.

16.4. 12:45 – dolu prúdom dochytávam po mojom predchodcovi lipne a sem-tam menšie potočáky do 30 cm, kým ho konečne dobehnem. Zhodneme sa, že je čas na obed. Cestou k autu sa rozhodnem prechytať ešte moju obľúbenú tôňu, ktorá bola ku mne tak skúpa. Hádžem francúza na prúd, ktorý sa okamžite zastavuje a zasekávam. Je cítiť väčšiu rybu,na hladine sa vzápätí objaví potočák cez 40 čisiel. Zabrodím hlbšie, čo pravdepodobne spôsobilo paniku u bodkovaného kolegu, ktorí sa vydáva rýchlo a zbesilo dolu prúdom. Hlad nehlad, bežím za ním. Ryba sa zastavuje až po asi 100 metroch. Snažím sa získať taktickú výhodu zabrodením pod rybu.Vyzerá, rovnako ako ja, že už má toho dosť. Som asi 3 metre od ryby. Zrazu mucha vyletí von z vody. Vyhákol sa.

Po obede sa vraciame na Revúcu, kde chytáme opäť pstruhy a lipne od 15 do 35 cm. Vcelku unavení končíme lov predčasne okolo šiestej hodiny.


17.4.

17.4. 6:30 – budíček podľa vzorca z predchádzajúceho dňa. Na pláne je opäť Váh pod Bešeňovou, kde sa mojím vláčiacim muškárom včera darilo. Ja sa poponáhľam, aby som vyskúšal zachytať poslednú pláň CHaP Váhu v Ivachnovej.

17.4. 7:00 – zabrodený vo vode. Váh je zahalený v hmle. Idem rovno do stredu tône. Oproti mne kolegovia z poľska zdolávajú dúhaka okolo 45 čísiel. Sem tam zakrúžkuje menší pstruh, vyzerá to sľúbne. Chytám na dlhú nymfu, hádžem do stredu prúdu. Do pár hodov mám aj ja záber a zdolávam prvú rybu dňa, dúhačika 35 cm.

17.4. 7:55 – čas sa mi kráti, tak idem obzrieť terén z mosta. V kľudnej vode vidím 2 statné dúhaky, avšak v pomalej vode, bohatej na potravu, má skúsená ryba dostatok času odhaliť podvrh. Nevadí, opatrne brodím naspäť a nahadzujem ľahkú zostavu na 0.13 mm nadväzci nad miesta, kde som z mosta pozoroval ryby.

17.4. 8:00 – záber, je tam! Vychutnávam si slušný ťah na mojom #3 mušáku, niet sa kam ponáhľať, ryba bojuje v hlbšej vode. Prejde pár minút a kolega chytajúci nižšie mi ju podoberá. Prvá väčšia ryba sezóny chytená, dúhak má rovných 45 centimetrov.

17.4. 8:30 – rovnaká mucha, rovnaká technika, rovnaké miesto. Opäť záber a opäť cítim krajšiu rybu. Tuková plutvička a bodkovaný chrbát prezrádzajú, že tentokrát je na linke pôvodný obyvateľ, potočák. Síce je mu nameraných „len“ 38 čísel, bojuje statočne, čím si zaslúžil expresné foto a pustenie nazad.

17.4. 8:40 – je to možné? Opäť záber z rovnakého miesta. Tuším nie je nič ľahšie, ako chytať muškou veľké pstruhy na našej najdlhšej rieke. Ale toto je hovädo! Dúhak sa predvádza výskokmi nad hladinu, následne sa skľudňuje a zalahne na dno. Rýchlo volám najskôr rukami-nohami, potom telefónom pomoc, toto som s 0.13 vlascom jednoducho… pos*al. Dúhak je nejako podozrivo ticho, tak prevezmem iniciatívu ja a pritvrdím. Nasleduje jazda dolu prúdom z pravej, mojej strany mostného piliera, k hranici „chyť a žer“ revíru. Ryba sa zastavuje, otáča a reže si to hore prúdom naspäť do jamy. Dlho sa nezdrží, tentokrát sa vydáva na divokú jazdu dolu prúdom z ľavej, mne odvrátenej strany mostného piliera. Nemôžem robiť nič, akokoľvek sa snažím, dúhak je už pár metrov za pilierom, šnúra omotaná okolo, nemám vobec kontrolu a rybu necítim. Brodím do stredu rieky s vedomím, že si napustím do gatí. Pstruh však opäť mení názor a plnou parou sa vracia 10 metrov nazad, nad most. Zázrakom sa nezachytila a neodtrhla. Opäť naberá rýchlosť a letí z pôvodnej, pravej strany mostného piliera. Práve mi dorazila podpora s podberákom. Po dôkladnej obhliadke piliera z oboch strán si dúhak vybral pravú a pustil sa dolu prúdom. Pomaly mu dochádzajú sily, 100 metrov od miesta záberu končí v podberáku. Nameriavame mu opäť 45 centimetrov, ale je krásne sfarbený a vypasený. Takého bojovníka som ešte nezažil. Spokojný odchádzam opäť na Revúcu, dúfajúc v zdolanie niektorého z miestnych pravých liptovských potočákov.

Na Revúcej v Bielom Potoku sa karta obracia. Kým prívlač je dnes prakticky neúčinná, ja na muchu chytám lipne a pstruhy do 35 centimetrov. Aj ostatní začínajú meniť vláčky za mušáky, avšak žiadny veľký potočák podľa vzoru z predchádzajúceho dňa sa nekoná, tak sa presúvame na relatívne nový CHaP revír, nádrž Čutkovo. V prúde prítoku nádrže objavujeme tradične neresiace sa lipne, tak sa taktne presúvam ďalej. Hoci sa liahnu podenky a ryby aktívne krúžkujú, podarí sa mi chytiť na mikronymfy len dva menšie potočáky okolo 25 cm, klenoty tejto vody jednoducho nemajú náladu. Možno opatrnosti rýb prispieva aj neustále prikmovanie zo strany turistov, asi sú jednoducho sýte a nemajú vôľu riskovať – o to väčšia výzva je ich lov :). Medzi lipňami sa premáva statná 45ka potočák, ktorý sa ale vždy po dvoch – troch náhodoch vyplaší a stiahne na 10 minút do hlbočiny. Miesto neho chytám jedného lipňa a ním aj končím dnešný lov.


18.4.

18.4. 06:30 – husto sneží, teplomer hlási 1°C. Na posledný deň lovu máme v pláne úsek priamo pod VN Bešeňová, kde sú údajne najväčšie poklady Váhu.

18.4. 09:00 – sneženie strieda dážď. Všetci volia prívlač, ja ostávam verný muche.

18.4. 11:00 – tento úsek nám prináša „len“ jednu 40ku dúhaka, tak sa vraciame na známe miesto do Bešeňovej. Kamarát pokračuje s prívlačou, tentokrát na druhom brehu „dochytáva“ miesta, ktoré rybári pravdepodobne predchádzajúce dva dni prehliadali. Taktika bola úspešná, zdoláva viacero pstruhov od 30 do 40 centrimetrov, zatiaľ čo druhý vláčiaci kolega na náprotivnom brehu so mnou je bez ryby. Ja skúšam taktiku, ktorá sa mi osvedčila v Bešeňovej.

18.4. 11:30 – prechytávam ťažnú vodu v dolnej polovici ostrovčeka, keď sa mi šnúra zastavuje a ponára. Dvíham prút, odpoveďou mi je silná jazda hore prúdom, rovno do hlbokej vody. Je tam „king“! Len veľká ryba nehľadá útočisko sa pomoci vlastnej váhy a sily prúdu, ale smeruje s takou istotou proti nemu!

18.4. 11:35 – na moje šťastie sa ryba drží v hlbšej vode a neuteká po prúde. Snažím sa ju unaviť a naviesť do plytčiny.

11:40 – je to dúhak. Pri prvom pohľade na bok ryby ma až zamrazilo. Takého som ešte nechytil. Navyše jeden z rýchlych výpadov ryby mi prisekol šnúru v navijaku, rybu zdolávam už len „cez prsty“. Našťastie jej dochádza para, necháva sa naviesť do plytkej vody. Zopár posledných výpadov a úspešne končí v podberáku. Uf! Meter naťahujem do zatiaľ neprebádaných čísiel. Nakoniec sa ukazuje ako postačujúca číslica 62.

Po chytení osobného rekordu skúšam využiť šťastie, ktoré ma sprevádzalo, nanešťastie okamžite trhám poslednú naviazanú muchu vzoru, ktorý mi za uplynulých 48 hodín priniesol tak krásne chvíle. Ale vôbec mi to neprekáža, som úplne „sýty“. Tieto dni mi naplno ukázali krásy muškáriny – ak sa stretnú správna mucha a technika lovu s dobrou náladou ryby, chytačka je zaručená. V ostatné prípady je zas krása skrytá v hľadaní tej správnej kombinácie.