Ahojte priatelia, fanúšikovia muškáriek! Dnes som sa rozhodol, že sa skúsim s Vami podeliť o moje názory, pocity resp. myšlienky. Je dosť možné, že téma dnešného článku bude pre niektorých kontroverzná alebo sa s ňou niektorí jedinci nebudú úplne stotožňovať. Vôbec to však nevadí, lebo sme ľudia aj preto, že sme rozdielni, máme rôzne myslenie, odlišné pohľady na vecí, ktoré sa dejú okolo nás, atď… Som presvedčený, že takto je to správne a tak to má byť. Text, ktorý bude uvedený nižšie je mojím súkromným pohľadom na danú tému.

CHaP (chyť a pusť) prečo a načo? áno či nie?

Ak chodíte častejšie na ryby na rôzne lokality resp. revíry, určite ste postrehli, že rybársky tlak na naše vody stále vzrastá a rybárov pribúda. Tento jav sa samozrejme premieta aj do početností obsádky rýb v našich vodách, ktorá určite ubúda. Znižovanie počtu rýb je samozrejme dané aj prirodzenými faktormi, ktoré stále viac a viac bránia hojnému prirodzenému nereseniu rýb. Tých problémov je určite viac a ja sa nechcem pasovať do povahy odborníka na túto problematiku. Treba však povedať, že na množstvo rýb v našich vodách má významný vplyv aj množstvo privlastnených rýb samotnými rybármi.

Keďže rybárov stále pribúda, prirodzené podmienky sa zhoršujú a zarybňovanie násadou tiež všetko nespasí, tak je možné predpokladať, že trend znižovania stavov rýb v našich vodách bude pokračovať. Ja pravda, že hlavne medzi mladými rybármi pribúdajú rybári, ktorí ryby lovia, ale ich neberú a púšťajú späť do vôd, no myslím si, že v dnešnej dobe je stále hodne rybárov, ktorí si ryby privlastňujú pravidelne a niektorí idú takpovediac do tla, čo povolenka znesie.

Existuje nejaké riešenie tohto stavu? Určite, áno! Snažiť sa čo najviac vytvárať vhodné podmienky v našich vodách pre prirodzený výter rýb, znížiť počet rybárov, rozšíriť lokality, kde je zakázané loviť (CHRO), atď… Otázkou je, či a do akej miery sa dokážu realizovať tieto opatrenia. Osobne si myslím, že ich efekt nebude dostatočný a som pesimista v tom, že v blízkej dobe by došlo k obmedzeniu počtu rybárov, či už samovoľným spôsobom alebo zásahom MsO (ani sám nie som zástancom, aby sme teraz začali radikálne znižovať počet rybárov).

Ako teda zvýšiť alebo aspoň uchovať existujúcu obsádku rýb v našich vodách? Myslím si, že jednou z možností je režim rybolovu CHaP (chyť a pusť). Netvrdím, že rybárov treba úplne odstrihnúť od toho, aby si mohli zobrať chytenú rybu, ale prečo neurobiť revíry, ktoré budú CHaP? Samozrejme, zopár ich už na Slovensku je, ale stále je ich ako šafránu. Kladiem si otázku, prečo ich neurobiť viac? Prečo nedať väčšiu šancu rybárom, ktorí si chcú zachytať na revíroch, kde ryby určite sú a šetrne ich pustiť späť, aby si ich mohol neskôr chytiť iný rybár?

Privlastňovači vs. CHaP

Páčia sa mi tie debaty na webe na tému zástancov privlastňovania a púšťania rýb. Sú to fakt „plodné diskusie“ :-). Zámerne som ešte nepoužil výraz „mäsiar“, ale máme medzi sebou aj takých, ktorých motívom ísť na ryby je hlavne rybacie mäso a ostatné je iba ako taký doplnok :-). Našťastie si myslím, že počet týchto rybárov klesá. Ja určite neberiem týmto rybárom právo si vziať ryby a doma si ju vychutnať (no stretol som sa s tým, že ryby sa berú aj pre iné účely, ako na gastronómiu), no zamýšľam sa nad tým, prečo model rybárčenia v tejto krajine „preferuje“ v drvivej väčšine iba tento režim? Nie je čas dať šancu tým, ktorí nechcú mäso, nech idú chytať na úseky resp. revíry, kde sa ryby púšťajú a tým, čo si chcú rybu privlastniť, nechať ich priestor tam, kde je to dovolené? Je toto veľký problém zariadiť? Možno by mi mohol odpovedať niekto z kompetentných, ale to by som im musel asi poslať tento článok. Môžno tak aj spravím. Alebo časom budeme musieť pristúpiť k nejakým radikálnejším riešeniam, aby ešte v našich vodách bolo možné loviť ryby a aby rybári stále chceli chodiť k vode a odchádzali v solídnej miere aj s pocitom dobrého rybolovu domov? Na toto by asi tiež mohol odpovedať niekto kompetentný

V žiadnom prípade nechcem dehonestovať prácu MsO, určite sa snažia, niekde možno viac a niekde možno kúsok menej, ale verím, že chcú, aby mali rybári čo loviť. Myslím si však, že v oblasti CHaP sme v našej krajine hodne zaostalí a lastovičky v tejto oblasti pribúdajú iba veľmi pomaly.

Iná vec, ktorú ani neviem, či mám spomínať, je finančné hľadisko. Niekedy si vravím, prečo mám platiť za povolenku rovnaké peniaze, keď si privlastním napr. dve ryby za rok ako niekto, kto si privlastní 40 ks do roka? Je toto spravodlivé? Podľa mňa nie je, ale táto finančná otázka je pre mňa skôr taká okrajová, ide najmä o samotný rybolov. Kompetentní by sa však mohli zamyslieť aj nad týmto. Sú už napr. organizácie, kde hosťovacie povolenie bez privlastnenia úlovku je lacnejšie ako to s privlastnením úlovku. Je toto v poriadku? Ja som určite toho názoru, že áno a toto by sa prípadne mohlo preniesť aj do samotných povoleniek. Je mi jasné, že nie všetko ide urobiť ľahko a jednoducho, ale kto nechce hľadať cestu, tak ju ani nenájde!

Bratislava a okolie??!

Vieme, že nejaké revíry CHaP na Slovensku máme a nachádzajú sa v rôznych regiónoch. Natíska sa mi do úst otázka, prečo taký región ako Bratislava a okolie nemá žiadny revír CHaP (okrem neoficiálneho CHaP revíru Malý Dunaj, z ktorého by som teda ja rybu nezjedol, aj keď kvalita vody sa výrazne zlepšila od čias, kedy v ňom tieklo všeličo nechutné)? Je tento región v niečom horší, nemáme tu pekné miesta na tokoch alebo pekné jazerá, ktoré by mohli byť v režime CHaP? Nedá sa z toho množstva revírov niečo vybrať? Prečo neurobiť trebárs nejaké dravcové CHaP, prípadne aj s obsádkov iných rýb zaujímavých pre rybolov a pre kaprárov kaprárske CHaP?. Je v tomto regióne snáď málo rybárov? Alebo niekto z nejakého dôvodu proste CHaP nechce? Na toto by tiež mohol odpovedať niekto kompetentný.

Podľa mňa by si tento región niečo takéto zaslúžil!

Polemika? Má význam?

Tu sa trochu vrátim k tým diskusiám na weboch o privlastňovaní a CHaP. Prečo vlastne vznikajú tieto debaty? Je možné im zabrániť? Majú vôbec zmysel? Prečo jednoducho nedať šancu rybárom vybrať si? Samozrejme môžu vznikať argumenty, že CHaP tiež nie je cesta ako spasiť naše vody a že to má aj svoje úskalia. Určite áno, ale však takéto revíry existujú už aj u nás a v zahraničí sú bežné a ryby tam sú a úspešne sa tam lovia. Tým pádom verím, že dobrou prácou by sa takéto revíry dali prevádzkovať a udržať aj u nás, len asi to chce pozerať sa kúsok viac dopredu a skúsiť hľadať aj iné chodníčky oproti tým, čo sú teraz vyšliapané.

Čo na záver?

Kľudne poďte do mňa :-). Alebo súhlaste so mnou :-). Diskutujme, rozoberajme 🙂 Dúfam, že aj Bratislava a okolie sa dočká prvej lastovičky v podobe CHaP revíru alebo úseku a snáď ich časom pribudne viac, kde budú pekné ryby a možno časom aj trofejné kúsky.

Veľa zdaru na rybačke a príjemných chvíľ pri vode praje Samael.