No a „nabudúce už ozaj“ bolo konečne dnes. Domanižanka tiekla skvelá – po daždi vyššia a prikalená. Ešte pred začiatkom chytačky som na moste stretol rybára (s kočíkom), ktorý ma veľmi milo upozornil na pekného potočáka, ktorý býva v splave. Vedel som o ňom už od minulej soboty, ale dnes sa neukázal, hoci z prvej jamy som mal behom chvíľky chytených 15 rýb, neskutočné. Po necelej hodinke som sa ale ešte vrátil. A pán potočák medzitým vyhladol. A poriadne. Dvakrát zalovil po jalcoch v splave, z toho raz aj s výskokom. Ani si nepamätám, kedy som naposledy videl loviť potočáka, naposledy snáď už X rokov dozadu na Revúcej. Každopádne, mne stačilo už len nič nepokaziť. Prvý náhod streamra, druhý, rana do prútu, je tam. Krásny – veľká hlava, veľká chvostová plutva, a bojoval neskutočne. Aby som ho príliš nevysilil, vbehol som do vody a podobral ho tak skoro, ako sa dalo. Pri púšťaní raz šibol plutvou a v momente bol opäť v hlbočine pod splavom. To sa ale deň ešte len rozbiehal. Domanižanka si ale určite zaslúži, aby som sa jej venoval aspoň toľko priestoru, ako jej sestričke Pružinke, teda v samostatnom článku. Takže teraz už len v krátkosti – dnes sa mi podarilo kompletné muškárske kvarteto potočák – dúhak – lipeň – jalec. Viaceré čopotáky boli konečne cez 30, a prvý lipeň bol hneď krásny plachetník okolo 37 čísiel, na suchú muchu. Chytal som aj hore okolo Domaniže, tam je to ako z rozprávky – ticho, červenošedé dno, zelená voda, machy, paprade, a potočákov ako maku. Naozaj podarený deň.

Vyskúšal som aj úsek vyššie nad Prečínom – tam, kde som prvýkrát chytal koncom apríla a za trištvrte hodinku chytil zero. Dnes som mal už po pár minútach dve ryby. Bola to paráda chytačka, dokonca z jednej väčšej jamky – na prítoku vlásočnice – som chytil 7 dvadsaťsedmičiek a ešte nejaké drobné k tomu. Bežne som chytal 4 – 5 alebo aj viac rýb z každej väčšej jamky, ktorá mi sadla. Ale ani tu sa mi väčšia ryba nepodarila, fish of the day bol potočák o malíček väčší ako ostatné, cca 29 – 30 cm. Určite tu ale veľké ryby sú, len som sa opäť nechal uspať fungujúcou muchou miesto toho, aby som skúsil napríklad väčší streamer a prechytať radšej viac vody, než stáť 10 minút nad jednou jamkou. Tak snáď nabudúce. Už ozaj…

Tak do tretice Domamižanka, 6 hodín vo vode, približne pol na pol v meste a v divočine vyššie. V meste som mal skvelé podmienky, teda aspoň vizuálne, keďže voda tiekla po daždi trošku šmrncnutá. Prešiel som si hornú polovicu od nákupného centra vyššie, takže Považskú už mám už takmer prejdenú celú. Chytal som prevažne na suchého potočníka, čopotáky reagovali dobre, chytil som hromadu dvadsaťsedmičiek. Žiadna väčšia ryba sa mi ale ani tentoraz nepodarila, ani som dnes žiadnu nezahliadol v splavoch. Zdá sa, že väčšie ryby sa držia prevažne v CHaPku nižšie. Inak, dnes (sobota) som nestretol žiadneho rybára, zdá sa, že sa nápor po začiatku prívlačovej sezóny presmeroval na kaprovky.

Krátke repete na Domanižanke. Od poslednej návštevy sa mi pod chvíľou spontánne v hlave prehrávali pohľady na pekné ryby, ktoré som naposledy zahliadol v splavoch, tak som sa jednoducho musel čím skôr vrátiť, hoci len na chvíľku. Splavy ale boli dnes statočne obliehané rybármi a velikáni sa neukazovali, len sem – tam väčšie dúhaky cez tridsaťpäť. Tak som sa šiel poprechádzať so suchou muškou. Keďže to išlo pekne, veril som systému, že to šťastie sa unaví a lapím aj takto pomimo top jám peknú rybu. Zabral mi ale len jediný krajší potočák ~35, po záseku sa rozbehol oproti mne, nestíhal som zbierať šnúru a samozrejme sa vyklepal. Väčšie ryby sú tu inak mimoriadne pozorné voči akémukoľvek pohybu na brehu a tiež šnúroplaché, treba na ne pekne z diaľky, aby nič netušili. Tak to ale mám rád. Poviažem niečo a snáď do tretice príde konečne aj ozaj pekná ryba – skoro sa až hanbím, že na takto dobrej vode chytám samé menšie.

Keďže moja posledná upršaná vychádzka na Pružinku ma týždeň odstavila od rýb, zahral som sa trochu na urazeného a vybehol na chvíľu opáčiť Domanižanku vedľa, do Považskej. Po chorobe mi nevadilo ani stále zakázané brodenie 🙈, aj keď prísť o rybu (a následne aj o muchu) len preto, že sa do niečoho zavadí tesne pod brehom, to zamrzí. Ale čo je dôležítejšie, ani na tomto CHaP-ku nie je o adrenalín núdza. V niektorých splavoch sa preháňali krásne ryby. Tie najväčšie mali skôr rybožravú náladu, ale streamrom som sa im tentokrát netrafil do vkusu, tak som zakrátko prezbrojil na suchú muchu a zachytal si ozaj pekne – s dôrazom na *pekne*, lebo žiadneho z miestnych velikánov som nezdolal. Vyše polhodinu som skúšal presvedčiť ozaj pekného potočáka, zaparkovaného pod stromom, ten už ale zjavne videl všetko. Viackrát vystúpal, ale nezabral. Počas jeho obliehania som ale povedľa chytil viacero dvadsaťsedmičiek. V ďaľšom zo splavov som na dne pri kraji objavil zaparkovaného dúhaka, ktorému som tipoval tak štyridsať. Bol zvedavý, ale opatrný. Nakoniec po niekoľkých vystriedaných muchách vzal mop fly nehybne položenú na dne. Po záseku – keby mal ruky, tak by nimi do široka rozhodil, a keby vedel hovoriť, tak by kričal – zasa ma chytili, ja som to vedel! Ale jeho veľkosť som v hlbokej vode poriadne nafúkol, mal „iba“ okolo tridsať. Kratšiu vychádzku zakončila pekný potočák pod štyridsať (tento už naozaj), ktorý zobral záťažovku, ale zdolávačku skomplikoval dvojročko, ktorý mu prišiel na pomoc a začať ťahať za prívesnú muchu. Samozrejme, že som nakoniec zdolal iba menšieho pomocníka…

Podvečer som cestou nazad ešte skúsil Domanižanku. Škoda, že som si na ňu nevyhradil viac času, ako trištvrte hodinku. Krásny potok s jamkami, aj keď tiež evidentne prechytaný – v blate stopy a po stromoch visiace dekorácie v podobe odtrhnutých gúm a rotačiek. Síce som odchádzal bez záberu, vyplašil som ale malého potočáka minuloročka, čo sa mi za celý deň na Rajčianke nestalo. V rýchlosti som chytal skôr nohami, ako hlavou. Oveľa lepšia voľba na prechytanom potoku cez víkend po zahájení by bolo dostatok času, opatrné zakrádanie proti prúdu, a krátka nymfička.