Krátke repete na Domanižanke. Od poslednej návštevy sa mi pod chvíľou spontánne v hlave prehrávali pohľady na pekné ryby, ktoré som naposledy zahliadol v splavoch, tak som sa jednoducho musel čím skôr vrátiť, hoci len na chvíľku. Splavy ale boli dnes statočne obliehané rybármi a velikáni sa neukazovali, len sem – tam väčšie dúhaky cez tridsaťpäť. Tak som sa šiel poprechádzať so suchou muškou. Keďže to išlo pekne, veril som systému, že to šťastie sa unaví a lapím aj takto pomimo top jám peknú rybu. Zabral mi ale len jediný krajší potočák ~35, po záseku sa rozbehol oproti mne, nestíhal som zbierať šnúru a samozrejme sa vyklepal. Väčšie ryby sú tu inak mimoriadne pozorné voči akémukoľvek pohybu na brehu a tiež šnúroplaché, treba na ne pekne z diaľky, aby nič netušili. Tak to ale mám rád. Poviažem niečo a snáď do tretice príde konečne aj ozaj pekná ryba – skoro sa až hanbím, že na takto dobrej vode chytám samé menšie.