No a „nabudúce už ozaj“ bolo konečne dnes. Domanižanka tiekla skvelá – po daždi vyššia a prikalená. Ešte pred začiatkom chytačky som na moste stretol rybára (s kočíkom), ktorý ma veľmi milo upozornil na pekného potočáka, ktorý býva v splave. Vedel som o ňom už od minulej soboty, ale dnes sa neukázal, hoci z prvej jamy som mal behom chvíľky chytených 15 rýb, neskutočné. Po necelej hodinke som sa ale ešte vrátil. A pán potočák medzitým vyhladol. A poriadne. Dvakrát zalovil po jalcoch v splave, z toho raz aj s výskokom. Ani si nepamätám, kedy som naposledy videl loviť potočáka, snáď už X rokov dozadu na Revúcej. Každopádne, mne stačilo už len nič nepokaziť. Prvý náhod streamra, druhý, rana do prútu, je tam. Krásny – veľká hlava, veľká chvostová plutva, a bojoval neskutočne. Aby som ho príliš nevysilil, vbehol som do vody a podobral ho tak skoro, ako sa dalo. Pri púšťaní raz šibol plutvou a v momente bol opäť v hlbočine pod splavom. To sa ale deň ešte len rozbiehal. Domanižanka si ale určite zaslúži, aby som sa jej venoval aspoň toľko priestoru, ako jej sestričke Pružinke, teda v samostatnom článku. Takže teraz už len v krátkosti – dnes sa mi podarilo kompletné muškárske kvarteto potočák – dúhak – lipeň – jalec. Viaceré čopotáky boli konečne cez 30, a prvý lipeň bol hneď krásny plachetník okolo 37 čísiel, na suchú muchu. Chytal som aj hore okolo Domaniže, tam je to ako z rozprávky – ticho, červenošedé dno, zelená voda, machy, paprade, a potočákov ako maku. Naozaj podarený deň.