Len s ťažkosťami nájdete na Slovensku podobne navštevovaný pstruhový revír, ktorý naviac ani nie je v režime Chyť a pusť. Hostí preteky One fly. Jej vody už desaťročia napájajú prvý rybochov na Slovensku. Za komunistov to spočiatku býval ministerský revír, kde nemohol nahodiť len tak hocikto. Aspoň nie bez toho, aby sa nemusel pod chvíľou obzrieť cez rameno. V jej tôňach som ako chlapec na prívlačovom prúte skúšal nahadzovať prvé, v ruke vyviazané muchy, a chytil prvého pstruha. Vitajte na rieke Revúca.

Kým ma ovládne sentiment a rozpíšem sa o potočákoch ako noha a hlavátkach (naozaj, ale vydržte), dovoľte mi začať fakticky. Najprv si prejdeme Revúcu od Liptovskej Osady po ústie do Váhu a prezradím pár tipov, kedy a ako to miestne bodkáče majú najradšej.

Revírne číslo	Revúca 3-3220-4-1
Charakter	horská/podhorská rieka
Brodenie	možné
Povolenie	miestne pstruhové
Hĺbka	50 cm

Na ceste z osady do mesta

Pramení pod Donovalmi, avšak riečka, ktorá vás sprevádza po ceste z Donovalov, je často mylne označovaná za Revúcu. Je to Korytnica, repozitár liptovských potočákov alebo ak chcete, chovný revír. Prvé rybársky exponované úseky Revúcej začínajú tesne pod Liptovskou Osadou, kde sa temer na jednom mieste do Revúcej (pritekajúcej dolinou zľava, od Revúc) vlieva spomínaná zhruba rovnako vodnatá Korytnica, a tiež väčší potok Lúžňanka (pritekajúci zprava, od Lúžnej). Ďalej až po Podsuchú vás nemá čo prekvapiť, čo sa týka migračných bariér a iných prekážok. Horný úsek je o čosi menej navštevovaný rybármi, takže je viac navštevovaný medveďmi a dokonca vlkmi. Ale to vás na Liptove nesmie prekvapiť tiež.

Okolie Podsuchej (koliba Bodega) je obľúbené miesto pre pokoj a krásne výhľady na okolité kopce. Nad Podsuchou tvorí Revúca dlhú tônu pod mostom bývalej železnice Korytnička, následne sa zarezáva do svahu, podteká cestu a meandruje hlboko do doliny, ďaleko od rušnej cesty z Donovalov. Na konci tohto dlhého meandru vás čaká veľké stavidlo. Časť vody v ňom mizne, časť pokračuje prepadom ďalej. Najmä v letných suchách je Revúca od stavidla po prúde temer bez vody.

Pod rybochovom Slovryb sa ale voda do Revúcej vracia, obohatená o LGBT dúhovú zložku. Tieto miesta sú najvyhľadávanejšie vďaka množstvu dúhakov, ktorí unikli predaju a upečeniu na grile. Aby boli následne odlovené z rieky a upečené na grile. Samozrejme, nie do bodky, takže šance zabehať si so zapriahnutou päťdesiatkou sú najvyššie práve od rybochovu nižšie. Mimochodom, kým bežný dúhak pláva dolu prúdom ako poleno, tým revúckym akosi voda vonia domovom. A zdá sa, že im sem tam aj zabliká „it’s a match!“. O tom ale inokedy.

Pár sto metrov pod Slovrybom na vás čaká ďaľšie stavidlo, ktoré… uhádli ste, opäť odráža vodu do kanála smerujúceho k MVE v areáli Kovo Bohunka, a tak najmä v lete chytáte na sucho, aj keď nymfujete alebo streamrujete. Kým prvá MVE medzi Podsuchou a Slovrybom býva v letných suchách odstavená, MVE Kovo beží prakticky nonstop. Samotný náhon do MVE v areáli firmy je niekoľko sto metrov dlhý, nebroditeľný a po brehoch zarastený vegetáciou. Napriek tomu, môžete sa spýtať na vrátnici, zväčša vás ako rybára pustia dnu a môžete ho prechytať.

Od Vlkolínca cez Biely Potok tečie Revúca slovami bazárového predajcu áut „v plnej paľbe“ – všetky kvapaliny doplna, vybavená dúhakmi, pravidelne zalipňovaná, chytaná dôchodcami len cez víkend cestou do kostola. Dobre, to posledné nie je úplne pravda, okolie Bieleho Potoka je veľmi exponovaný úsek. Ale preto, lebo býva tradične dobrý. Za zmienku stojí napríklad jama pri penzióne Sidorovo, jama pod mostom v Bielom Potoku, či krásny úsek s veľkými balvanmi nad starou Vápenkou. Ryby tu však špekulujú sťaby na prechytanom bešeňovskom Váhu. Je ich tu ale dosť.

Kúsok pod Vápenkou Revúca vteká do čiastočnej regulácie v meste. Po koniec lovného úseku (dvojstupeň pri internáte) budete musieť zdolať obrie stavidlo pri ihrisku v Baničnom. Kto tento vyše trojmetrový prah určite nezdolá, sú ale ryby tiahnuce z Váhu, a tak toto stavidlo znamenalo definitívnu bodku jarným ťahom podustiev a lipňov na neres. V chovnom úseku pod dvojprahom však možno stále na jar sledovať neresiace sa podustvy či dokonca hlavátky.

Od apríla do septembra

Najlepšie urobíte, ak sa vyberiete na Revúcu buď na začiatku, v strede, alebo na konci pstruhovej sezóny. Hahaha, vtipné, ale vysvetlím. Pstruhová sezóna je síce krátka, ale má svoju dynamiku a Revúca nie je iná. 16. apríl je jedinečný a to nielen pre atmosféru otvorenia vôd s kamarátmi. Karty v tôňach pozbieral ťah na neres a na novo ich od prameňov po sútok rozdala veľká snehová voda. Ryby sú síce pribité na dne, ale pol roka nepopichané. Leto zas býva pre nízku a čistú vodu ťažké, dni sú ale dlhé a príroda ponúka ranné a ešte večerné rojenie. No a na jeseň sa ryby futrujú pred zimou a čokoľvek, čo vzdialene pripomína potravu, je subjektom ich záujmu.

A čo samotná technika lovu a muchy? Aby tento článok nebol obmedzený len na geografické reálie a spomienky, predstavím vám zopár situácii, ktoré na Revúcej môžete postretnúť, a ako ich riešim ja.

Sédemdesiat nymfičiek mala, aaani jedna nezabrala. Á ja nemám, iba iba jednu… Citíte nutkavú potrebu chytať iba dublety? Tak to musíte chytať na dve či tri muchy. V každom inom prípade ale lovte na muchu jedinú. Takto predkladaná mucha je nenápadnejšia, prezentovaná bez ruchov, a jej oživovanie je úspešnejšie, ak sa plne sústredíte na kriváčika – jedináčika. Lov na trojnymfový kombajn funguje na Hrone či Dunajci, na Revúcej ale málokedy.

Ale čo s tou jednou nymfičkou, keď ju nepýťajú až za Viedňu? Ak dokonalé splavovanie (dead drift) alebo brnkanie po dne nefunguje, rýchle vody Revúcej vám pomôžu, nechajte to na ne. Nahoďte krížom cez prúd, nechajte nymfu vyklesať, a následne citlivo zastavte šnúru tak, aby ju prúd vody postupne vystrel, nymfa sa odlepila od dna a poskákala pomedzi okrúhliaky. Napodobníte tak nymfu, ktorá odtrhnutá od dna zápasí s prúdom vody.

Že lipeň štyridsiatnik napriek tomu nedvíha? Nerobte z komára somára, skúste rovno pakomára. Pakomár, a to až do absurdných veľkostí, je absolútne univerzálny vzor na lipne, a Revúca nie je výnimkou.

A najdôležitejšie na záver. Keď zbierajú, sušte. Z jari podenka, v lete potočník, koncom leta mravce.

A ako to bolo s tými veľkými potočákmi a hlavátkami?

Na Revúcej som muškársky vyrástol. Ako chlapec chytil prvého pstruha, ako 15 ročný chytil prvého potočáka 50+, každoročne tu zahajoval a končil sezónu. Netrúfam si povedať, že Revúcu poznám, ale niečo tu už mám odžité a najmä napočúvané od rybárov, ktorí tu medové motúzy pod fúzy ťahali potočákom desaťročia predo mnou.

Revúca je teraz vďaka MoSRZ Ružomberok v dobrých rukách. Výdatné zalipnenie zhruba okolo rokov 2016 – 2017 a zvýšenie lovnej miery na 40 centimetrov premenilo lipňa z občasného na úplne bežný úlovok od veľkého prahu v meste až po pramene. Ďalej zvýšená lovná miera potočáka na 33 centimetrov, na jar chránené neresiská lipňa so zákazom brodenia a lovu, klietkovanie ikier v prítokoch, brigády… to, že vody Revúcej píšu príbehy, nie je len dielom matky prírody a náhody, ale aj výsledkom starostlivosti MoSRZ Ružomberok.

Napriek tomu, keď si predstavím Revúcu kedysi, chytá ma mierna nostalgia. Bolo to presne trikrát, čo som v jej vodách zazrel potočáka blízko magickej 70-ky. Naposledy presne pred desiatimi rokmi, pričom môj osobák je z roku 2009. Desať či dvadsať rokov dozadu bola priemerná veľkosť chytaných potočákov jednoznačne menšia, avšak kvôli nižšiemu rybárskemu tlaku sa trofejné kusy chytali azda častejšie. Keď raz opäť zbadám v tôni štvorkilového pstruha, ako naháňa od brehu k brehu panvičkové dúhaky, určite tu moje nadšenie zazdieľam.

A teraz tie hlavátky. Za socializmu bolo lepšie, Revúca bola zarybňovaná hlavátkou a 40-ky potočáky sa k nej dosypávali ako potrava! Samozrejme, nie je to celkom tak. Jedného dňa ale došlo v prvom slovenskom rybochove v Podsuchej k nešťastnej udalosti – do Matejkovského potoka ušlo 12 hlavátok. V Revúcej by napáchali veľkú galibu, a tak bola vypísaná odmena 500 KČS za úspešné odlovenie každého kusu. Istý poľovník ulovil ešte v potoku hneď dve – guľovnicou. Údajne sa ich podarilo – živé či mŕtve – dostať všetky do jednej.

Kam odložiť rodinných príslušníkov

Ak máte rodinu alebo nežnejšiu polovičku, kvôli vychádzke na Revúcu si pre seba nemusíte vypýtať priepustku. Pri návšteve tohto kútu Liptova je povinná jazda UNESCO skanzen Vlkolínec. Hneď neďaleko Vlkolínca sú málo známe travertínové skaly. Z parkoviska pri kolibe Bodega (Podsuchá) sa zas za hodinku aj nejaké drobné dostanete na Brankovský vodopád. Ďaľšie miesta s – nazvyme to unikátnou, historickou atmosférou – sú bývalé kupele Korytnica a osada Železnô (15 minút autom z Liptovskej Osady).

Povolenky a praktické informácie

Hosťovacie povolenia kúpite napríklad v rybárskom obchode Thymallus v Ružomberku. Aktuálne informácie nielen o povolenkách, ale aj napríklad o pretekoch či iných obmedzeniach, nájdete na stránkach srzruzomberok.sk. Ak si chcete nejakú rybku privlastniť, majte napamäti, že minimálna lovná miera potočáka je 33 cm a lipňa 40 cm. Pred vychádzkou neuškodí skontrolovať stav vody na Revúcej cez SHMU. Bežná výška hladiny je okolo 50 cm. Pri výrazne nižšej hladine v lete je ryba plachá, pri hladine nad 65 cm je Revúca nebroditeľná a chytateľná len veľmi problematicky.

Petrov zdar!

Článok bol aktualizovaný 17.10.2024