Zverejnil v rubrike Ako na to člen ceskie.

Deväťstopový muškársky prút je v Dunaji stratený ako ihla v kope sena. Rybár, bezradne stojaci na brehu, nahodí. Šnúru však v okamihu strhne silný prúd, bez najmenšej šance na prezentáciu muchy. Keď už ale rybár meral cestu k vode, venuje bezduchému bičovaniu Dunaja ešte polhodinku a potom sa poberie naspäť domov. Bez záberu. Ako to je s muškárením na našej najväčšej rieke naozaj?

Je to presne také bezradné, ako bolo opísané v úvode. Alebo aj ako v rozprávke, ak nájdete ryby a zvolíte vhodnú techniku. O muškárení na Dunaji by bolo možné napísať samostatnú knihu. Keďže však Dunaj stále iba spoznávam a čas radšej trávim pri vode, pokúsil som sa všetko podstatné zhrnúť v jednom článku. Vopred upozorňujem, že ten sa dĺžkou približuje k rozsahu statusu istého poslanca NR SR so sympatiami k totalitným režimom. Dúfam však, že kým on skôr hovorí veľa a povie málo, v tomto prípade to bude naopak…

To je Dunaj, zoznámte sa…

Dunaj – ako veľtok – je zákonite domovom veľkého množstva všetkých našich druhov rýb. Priemerná rybnatosť Dunaja na meter kubický je však mnohonásobne nižšia v porovnaní so pstruhovým potokom, preto prelovovať Dunaj meter po metri a spoliehať sa na šťastie jednoducho nefunguje. Ale ako to teda funguje na Dunaji – bez šťastia?!

Ale, ale, ale…

Uspieť na Dunaji s mušákom znamená vedieť zapojiť rybársky kumšt, intuíciu, zahrnúť do výpočtov aktuálny prietok a počasie, mať čerstvé informácie, kedy, kde a čo sa chytilo… no a potom to najdôležitejšie – mať za sebou už niekoľko sezón a poznať rieku a jej vrtochy. Hoci sa považujem za priemerného muškára, mám na Dunaji odchytaných už niečo cez 20 rokov. V nasledujúcich odstavcoch som zhrnul často počúvané „ale keď…“ a riešenia, ktoré som na ne vymyslel.

…ale keď ten Dunaj je tak veľký!

Tak si ho zmenšite. Ako som už načrtol v úvode, je nezmysel postaviť sa na náhodné miesto k brehu Dunaja a otrocky prechytávať nymfami ťažnú vodu meter po metri. Na Dunaji však platia rovnaké zákonitosti, ako na malom pstruhovom potoku – jediné, čo sa líši, je mierka. Kým objaviť sľubnú tôňu so pstruhmi či lipňami zaberie na potoku nanajvýš pol hodinku prechádzky popri brehu, na Dunaji je to vec hodinových peších presunov. Preto pred vychádzkou k Dunaju najskôr venujte pár minút suchej príprave s mapou. Nájdite si sľubné miesta – zátoky, pereje za ostrohami, mostné piliere, ale aj záplavové územia, zavlažovacie kanály… nechoďte k vode úplne na slepo.

…ale keď tu určite žiadna ryba nebude!

Tak tam ani nechytajte. Verte svojej rybárskej intuícií a hľadajte také miesto, ktoré sa vám skutočne zapáči. Nehľadajte rybu tam, kde by ste ju nehľadali ani na pstruhovom potoku, len preto, že tam Dunaj neponúka hĺbku 20, ale 200 centimetrov. Na pstruhovom potoku stačia na prelovenie takejto tône dva či tri náhody, aby ste sa naozaj presvedčili, že tam nie je ryba. Na Dunaji to predstavuje aj hodinu či dve chytania a taktizovania. Preto rozmýšlajte a čas lovu investujte len do tých najsľubnejších miest – ideálne tam, kde rybu priamo vidíte, nie len očakávate.

A to najpodstatnejšie – ak sa už rozhodnete pre lov *práve* na tomto miestne, dajte do toho všetko a buďte aktívny. Ak nechytáte rybu za rybou, zmeňte muchy, zmeňte spôsob prezentácie, zmeňte hĺbku… predstavte si, že pri každom náhode prejde mucha okolo ryby a tá ju odmietne. Čo ste spravili zle? Čo môžete skúsiť, aby ryba muchu zobrala?

…ale keď práve ide veľká voda!

Dunaj má svoje vrtochy, ktorým sa viac venujem nižšie. Jedným z nich je práve veľký prietok – sú roky, keď ide “vhodná” voda na muškárenie – teda čistá a nízka – len mesiac či dva. No je to naozaj problém? Prekážkou lovu na Dunaji je jeho veľkosť – presnejšie, problém nájsť rybu. A práve veľká voda vytláča ryby k brehom, prípadne rovno do poldrov a inundácie, teda bližšie k rybárovi. Preto opäť platí už vyššie spomenuté. V prípade vysokej hladiny Dunaja hľadajte zátoky, plytčiny, ostrohy… akékoľvek miesta, kam mohli byť ryby vytlačené veľkou vodou. A oni tam určite budú.

…ale keď v Dunaji nie sú pstruhy / lipne / jalce / podustvy / morské panny!

Neexistuje druh ryby, ktorá žije na Slovensku a nie je možné ju uloviť aj v Dunaji. Pstruha dúhového aj potočného je možné loviť ako v priesakových kanáloch, avšak – hoci zriedkavo – aj v hlavnom toku. Veď len pár kilometrov povyše hraníc sa do Dunaja vlievajú vyhlásené pstruhové revíry – Fischa a Leitha! Škoda, že už neexistuje aktívne spojenie Dunaja s Vydricou, ale to by bol námet na samostatný článok. Dokonca bol zaznamenaný aj úlovok veľkého lipňa na Dunaji 3, i keď to sa samozrejme jednalo o raritu (alebo… veď lipeň je hejnová ryba, čo by tam robil – sám vojak v poli?) Každopádne, kto hľadá, v Dunaji nájde. Na Dunaji je možné loviť všetkými muškárskymi technikami, všetky druhy rýb.

Štyri ročné obdobia, jeden Dunaj

Hoci na pohľad pôsobí voda šíra ako more stereotypne, nie je to pravda. Každé ročné obdobie, každý mesiac a niekedy aj každý deň je na Dunaji iný. Napriek tomu, má tento veľtok typické vrtochy, ktoré sa opakujú rok čo rok.

Jar

Mesiace marec a apríl sú – napriek predsudkom – rybársky dobré. Slnečného svitu pribúda, voda sa už zohrieva nad nevyhnutných 7 – 8 °C, avšak stále tečie čistá a nízka. Ryby ešte nie sú zaneprázdnené neresom, zato chuť do jedla im už po dlhej zime nechýba. V časoch minulých bolo toto obdobie výborné pre streamer – po novom však už len do 15. marca.

Napriek tomu netreba sedieť doma. Najmä ak ste zo Západného Slovenska a nechce sa vám zatiaľ merať cestu na kaprový Váh či Hron – ktoré sa, mimochodom, zobúdzajú po zime neskôr – dajte šancu Dunaju. Obvykle už začiatkom apríla, najneskôr v máji, jarná muškárska sezona na Dunaji končí. Prichádza alpská snehová voda. Prietok v koryte sa strojnásobí a zakalí do typickej šedej farby, pripomínajúcej maltu. Muškárenie v takejto vode je neefektívne, až nemožné.

Leto

Začiatok leta na Dunaji býva zvyčajne ešte poznačený vysokou alpskou vodou, ktorá ale v júni až júli doznieva. Kto sleduje farbu vody a prietok, má šancu dobre zachytať počas „zlatého“ týždňa, keď je voda ideálne prifarbená – dosť čistá, aby ryba videla muchu a zároveň neodhalila podvrh.

V auguste už býva Dunaj čistý a nízky, iba väčšie lejaky v Nemecku či Rakúsku môžu na týždeň až dva zdvihnúť prietok a zakaliť vodu. Situáciu však komplikujú vysoké teploty a dostatok prirodzenej potravy. Ak plánujete vychádzku k vode, odporúčam skôr podvečer a zotrvať až do západu slnka. Večerné rojenie a mierny pokles teploty preberie k aktivite väčšinu druhov rýb – či už priamo (kaprovité) alebo nepriamo (dravce). Počas horúcich, slnečných letných dní zachytáte nanajvýš kusovky boleňov.

Jeseň

September, október a november bývajú na Dunaji tradične najštedrejšie mesiace. Voda je čistá a nízka, avšak denná teplota klesá, čo podniecuje aktivitu rýb. Ryby síce stále majú dostatok potravy, ale blížiaca sa zima dvíha apetít – najmä dravcom. Bolene, vyškolené prívlačiarmi, strácajú vplyvom blížiacej sa zimy ostražitosť. Jeseň je určite najlepším obdobím aj na lov šťúk a zubáčov.

Zima

Zimné mesiace – december, január a febuár – sa vyznačujú studenou, čistou a nízkou vodou. Napriek tomu je možné počas teplejších, slnečných dní – najmä okolo obeda – vďaka nízkej vode úspešne loviť podustvy či jalce na ľahko zaťažené nymfy s mosadznou hlavou, či priamo aj na mokré muchy, ak sú ryby rozplávané v stĺpci. Podustvy a jalce zvyknú byť aj v zime na mnohých miestach, odkiaľ si ich pamätáte ešte z leta. V prípade suchej a teplej zimy nie je výnimkou zažiť aj rojenie. Ryby si samozrejme takúto vzácnú príležitosť naplniť bruško nenechajú ujsť. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že zimná rybačka sa s tou jarnou či jesennou určite nedá porovnať.

No dobre, ale… kde začať?

Priznám sa, dlhšie som váhal, či zverejniť konkrétne miesta. Nakoniec som sa rozhodol pre kompromis a pokúsiť sa zostaviť akúsi moju osobnú „zonáciu“ Dunaja podľa vybraných druhov rýb, ktorá pomôže snáď aspoň úplným nováčikom na Dunaji. Ryby sú zoradené abecedne. Dunaj mám prechytaný od Devína po Sap, čiže menej ako polovicu nášho toku.

Boleň

O boleňov na Dunaji naozaj nie je núdza a je možné ich loviť prakticky po celej dĺžke toku. Ak si však chcete uľahčiť situáciu, je vhodné voliť miesta s rýchlou a plytšou vodou, kde býva boleň agresívnejší. Typicky sú to ostrohy po oboch brehoch Dunaja od Devína až po Petržalskú pláž, vrátane nej (tam často bolene lovia v až iracionálne plytkej vode). Ďalej samozrejme pod vodnými dielami či za akýmokoľvek perejami, napríklad na Starom Dunaji od Dobrohošti až po Sap.

Hlavátka

Hlavátka je už dlhšiu dobu sporadicky vysadzovaná do revírov Dunaja 4 a najmä Dunaja 3, jej úlovok (s výnimkou čerstvej násady) je však stále raritou. Kto ale hľadá, nájde. Šance na jej ulovenie sú najmä tesne pred zimou, naopak, v letných mesiacoch sú de facto nulové. Keďže sa neresí v marci až apríli, z pohľadu ochrany našej najvzácnejšej ryby je zákaz jarného streamrovania plne na mieste.

Jalec

Pri love jalca na Dunaji je potrebné mať na pamäti, že je to hejnová ryba. A stojí zato hľadať hejno, keďže jalce na Dunaji sú zvyčajne iba v dvoch veľkostiach – veľké a obrovské. Hoci by som jalca hľadal najmä v tíšinách, na počudovanie, neprekáža mu ani na pohľad rýchla voda – zrejme nemá problém nájsť „závetrie“ za kameňmi. Jalca – bez rozdielu na jeho rasu – hľadajte najmä v blízkosti brehov, ak tie prechádzajú rovno do hlbokej vody. Ak sú zarastené trstinami prevýsajúcimi nad vodu, alebo jeľšovými kríkmi, je to to pravé orechové. Kedysi – vlastne, až do dnes – bol výborným miestom na lov jalca Dunaj pri Pečnianskom lese (Petržalka), ďalej Zimný prístav, Zdrž Hrušov, ale prakticky celý tok Dunaja aj Starého Dunaja podľa vzorca opísaného vyššie. Horúce miesta sú aj ústia rôznych – napríklad zavlažovacích – kanálov.

Kapor

Kapra nájdete tam, kde ho očakávate – najmä v pokojných a prehriatych zátokách. Iná káva je náš pôvodný šupináč – kapor sazan. Existujú miesta, kde sa táto vzácna ryba pravidelne vyskytuje. Kým však hlavátkové jamy by som pod hrozbou násilia vyzradil, tie s poslednými športovými kaprami so zaobleným čelom v žiadnom prípade ;). Kto ale hľadá, nájde…

Podustva

Podustva je azda moja najobľúbenejšia dunajská ryba. Bojovná a hojná na mnohých úsekoch. Napriek tomu, nie je ľahký úlovok. Podustvu nájdeme po celej dlžke Dunaja, avšak najmä na prúdných úsekoch s hĺbkou nula až sto centimetrov, pevným, štrkovým dnom a ideálne s dostupnosťou vodného rastlinstva. Podustva sa zväčša prezradí zberom alebo typickým „koníkovaním“, počas ktorého ukazuje chrbátik. Jej lov má význam len ak sa prejavuje aktivitou – či už zberom, alebo pasením sa na riasach v plytkej vode.

Pstruh dúhový a potočný

Hovoriť o cielenom love pstruha na Dunaji by bolo sebavedomé, avšak existujú miesta, kde je jeho úlovok pravdepodobnejší ako inde. Jednak je to samozrejme Dunaj 3 a priesakové kanály, do ktorých sú oba druhy pstruha sporadicky vysádzané, ale aj rôzne pereje a ostrohy Dunaja 4 v Bratislave. Veď len kúsok nad hranicami do Dunaja ústia vyhlásené rakúske pstruhové revíry známe v celom muškárskom svete – Fisha, Leitha, Mauerbach a ďaľšie. Pstruha som však ulovil aj v úsekoch pod Gabčíkovom. Pravdepodobným miestom výskytu sú najmä ústia potokov či priesakových kanálov do Dunaja.

Zubáč, šťuka

Nakoľko sa na veľké dravce neveľmi špecializujem, zhrniem ich takto pospolu. Zubáč je veľmi dobre loviteľná ryba na mušku, podmienkou je trafiť hejno a viesť streamer pekne pomalšie, nad dnom. Kto nepozná tunajšie pomery, prítomnosť zubáčov najlepšie prezradí vyššia hustota prívlačiarov :). Šťuka dokáže prekvapiť aj na iracionálnych miestach po celej dlžke toku, najmä však v blízkosti brehov. Už neraz som pri vyťahovaní streamru dostal úder do prútu od dunajskej šťuky – priamo v na pohľad prázdnej, rýchlej, regulovanej vode pri brehu.

Fotogaléria