Zverejnené 3. októbra 2017 v kategórií Naše ryby.

V seriáli „naše ryby“ postupne priblížime všetky druhy muškársky zaujímavých rýb. Seriál je určený najmä začiatočníkom a mládeži, ale veríme, že v každom článku nájde zaujímavé fakty aj dlhoročný rybár.

Biotop

Po pstruhovi je pomenované samostatné – pstruhové pásmo – riek. Ideálnym domovom pstruha je horská alebo podhorská rieka s významným zatienením toku, ktorého hĺbka je v priemere okolo pol metra. Nutnou podmienkou pre výskyt pstruhov všetkých veľkostných kategórií je dostatok úkrytov v podobe veľkých balvanov, ale najmä hlbších jám v podobe podomletých brehov, ktoré sú zhora zatienené napríklad jelšovým kríkom.

Teplota vody nesmie prekročiť 20°C (jednoročné pstruhy majú toleranciu o stupeň až dva vyššiu a vice versa). Nutnosť vysokej kvality vody snáď netreba zmieňovať.

Mliečniak alebo ikernačka?

Staršieho mliečniaka je jednoduché určiť vďaka výrazným, klenutým čelustiam, ktoré sú samé o sebe viditeľne väčšie, ako u ikernačky. V prípade pochybností spojíme kolmicou oko a čeluste – pokiaľ čeluste siahajú za oko, je to mliečniak. Ikernačka má navyše, na rozdiel od mliečniaka, väčšinou rovný chrbát a zaoblenejšie bruško (k jeseni plné ikier).

Ak si už z nejakého dôvodu chceme privlastniť potočáka, vyberáme zásadne len staršie mliečniaky. Mlieč staršieho potočáka nad ~ 40 cm je potenciálne nižšej kvality, zároveň môže pôsobiť ako predátor voči vlastnému druhu. Ikernačky zásadne púšťame naspäť!

Plodnosť ikernačiek, resp. počet kladených ikier, sa naopak veľkosťou zvyšuje (hoci vek samozrejme limituje plodnosť).

Pstruh potočný - mliečniak a ikernačka

Rozmnožovanie

Trenie pstruhov zvyčajne prebieha v októbri až decembri. Výteru predchádza ťah rýb do vyšších polôh, resp. do prítokov až vlásočníc. Najskôr tiahnu mliečniaky, až neskôr pribúdajú ikernačky, ktoré niekedy ostávajú chrániť hniezdo až do jari.

Typické neresisko pstruha je zvyčajne plytšie miesto potoka s konštantným, mierne rýchlym prúdom (ktorý zabraňuje vrstveniu sedimentov a zabezpečuje prísun kyslíka) a dnom s jemnejším štrkom. Tieto miesta sú častokrát, na škodu pstruhov, brody lesných ciest cez potok.

Po výtere pstruha je absolútne nevhodné brodiť v blízkosti potenciálnych hniezd – brodením priamo alebo nepriamo poškodíte ikry!

Spúšťačom samotného trenia býva výrazné jesenné ochladenie sprevádzané dažďami, keď teplota vody klesne na 6°C alebo menej a vlásočnice sa po lete zaplnia vodou. Hniezdo vytvára samica a samotný výter sa opakuje niekoľkokrát. Vývoj ikier, ktoré sú pomerne veľké (5 – 6 mm), prebieha počas zimy. Plôdik sa, v závislosti od teploty vody po a počas zimy, liahne začiakom jari (február až marec).

Správanie pstruha

Zaužívanou predstavou je teritoriálne správanie potočáka. Naozaj, väčšie pstruhy sú teritoriálne, bojujú o najlepšie miesto (dokúsané plutvy nemusí mať výlučne ryba z rybochovu, môžu byť aj výsledkom rivality) a po jeho obsadení ho dlhšiu dobu neopúšťajú. Samozrejmou výnimkou je obdobie neresu a zmena podmienok (letný stav vody, nedostatok potravy). Teritórium veľkého potočáka môže tvoriť jedna jama, ale aj úsek rieky dlhý 200 metrov.

A toto ste vedeli…

…len približne 10% potravy príjma pstruh z hladiny
Lov na suchú mušku je efektívny počas kŕmenia sa rýb z hladiny, ale inak väčšieho pstruha vyprovokujete k stúpaniu len veľmi ťažko.

…“jazerák“ je v skutočnosti potočák žijúci v jazere
Ak sa potočák ocitne v jazere, naberie striebornú farbu a môže narásť do extrémny rozmerov. Naopak, ak sa jazerák ocitne v rieke, stane sa z neho opäť potočák. Pstruh potočný je v skutočnosti jeden z najpestrejších druhov na zemi – pri pokuse rozčleniť jeho formy do samostatných druhov, ich bolo vyše 50!

…šupiny pstruha majú letokruhy
Letokruhy na šupine vznikajú postupne s rastom pstruha a daju sa čítať rovnako, ako letokruhy stromov.

…pstruh dokáže meniť farbu
Stmavne, ak je agresívny; zbledne, ak je naopak submisívny alebo je poklad rieky svetlejší.

…pstruh dokáže vnímať polarizáciu svetla
Existujú silné dôkazy, že pstruh vníma polarizáciu svetla, čo by mu výrazne uľahčovalo videnie a lov, nakoľko má oči po stranách hlavy.

…pstruh sa dožíva až 20 rokov
Samozrejme, tohto veku sa dožije len niekoľko kusov v rámci populácie – napríklad veku 4 rokov sa dožíva už len okolo 12% populácie jednoročkov. Dôvodom je boj o životný priestor, dostatok potravy, ale aj genetická výbava, choroby, prírodné živly, predátori…

…pstruhy si vyberajú partnerov
Pstruhy si počas trenia vedome vyberajú partnera na základe vizuálnych vonkajších znakov, aby zvýšili genetickú variabilitu a dosiahli ak odolnosť voči chorobám a lepšiu fyzickú kondíciu potomstva (pstruh sa napríklad môže krížiť aj s lososom, potočák však s dúhakom nie).

…pstruh je jeden z najohrozenejších druhov z pohľadu globálneho otepľovania
Každý teplotný stupeň naviac znamená posun populácie pstruha do vyšších, chladnejších polôh. Pochopiteľne sa tak neustále zmenšuje plocha obývaná pstruhom… Ďaľšími faktormi ohrozujúcimi populácia pstruha sú samozrejme regulácia tokov a neustále pribúdanie migračných bariér (vodné elektrárne).