Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), pôvodom zo západného pobrežia Severnej Ameriky, predstavuje celosvetovo jeden z najviac distribuovaných nepôvodných organizmov so značným hospodárskym významom. Napriek jeho inváznemu potenciálu predstavuje celosvetovo jeden z hlavných produktov akvakultúry, pričom na globálnom trhu sa v roku 2020 vyprodukovalo viac ako 980 tis. ton (FAO).

• Prejsť na na:
• » Cieľ výskumu
• » Dotazník

Na Slovensku patrí tiež k významným produkčným rybám aj cieľovým druhom športového rybolovu. Na základe oficiálnych údajov SRZ sú do rybárskych revírov každoročne vysádzané desiatky tisíc jedincov. Aká je miera jeho etablovania v našich podmienkach? Vďaka jeho ekologickej plasticite sa tento druh dokázal naturalizovať skoro na všetkých kontinentoch sveta. S narastajúcou introdukciou pribúdajú štúdie o vplyve tohto druhu na viaceré pôvodné druhy rýb, obojživelníkov a bezstavovcov.

V povodiach Slovenska údaje o stave naturalizovaných populácií pstruha dúhového chýbajú alebo sú veľmi fragmentované. Náš výskum má za cieľ identifikovať lokality, kde k rozmnožovaniu došlo, alebo môže dochádzať.

Naviac, aktuálne poznáme viaceré európske lokality, kde druh vytvoril životaschopné populácie. Jedným z faktorov limitujúcich prirodzenú reprodukciu pstruha dúhového v ostatných povodiach sú nízka teplota vody a vysoké prietoky v období neresu. Globálne environmentálne podmienky sa však v posledných rokoch výrazne menia, čo môže v budúcnosti umožniť naturalizovanie ďalších nepôvodných populácií pstruha dúhového (súčasne s ústupom pôvodného pstruha potočného).

Cieľ výskumu

V povodiach Slovenska údaje o stave naturalizovaných populácií pstruha dúhového chýbajú alebo sú veľmi fragmentované. Náš výskum má za cieľ identifikovať lokality, kde k rozmnožovaniu došlo, alebo môže dochádzať. Pomocou dotazníka nižšie by sme chceli zistiť, v ktorých vodných tokoch rybári lovia nedospelé (juvenilné) jedince, alebo, naopak, dospelé ryby v nerese. Tieto údaje, spolu s režimom zarybňovania a podmienkami prostredia, chceme potom využiť pre štatistické modelovanie potenciálu jeho naturalizácie a vplyvu na pôvodné druhy ichtyofauny.

Keďže sa jedná o jednu z hospodársky najvýznamnejších rýb, je potrebné vedieť ako s ňou udržateľne hospodáriť. Radi by sme, aby výsledky nášho výskumu pomohli chrániť prírodné biotopy, ale tiež aby umožnili nastavenie jasných pravidiel zarybňovania pstruhom dúhovým a vyhlo sa možno niektorým zbytočným obmedzeniam.

Za vašu pomoc Vám vopred veľmi ďakujeme!

Dalibor Uhrovič & Peter Kaňuch katedra zoológie Ústav biologických a ekologických vied Prírodovedecká fakulta Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach dalibor.uhrovic@upjs.sk peter.kanuch@upjs.sk