Losos atlantický je náš pôvodný druh ryby. Väčšinu života žije v hĺbkach Atlantického oceánu, v slanej vode s teplotou 3 až 9°C. Kvôli neresu však prekoná nezriedka aj tisícky kilometrov, aby sa vrátil do svojej domovskej rieky a založil novú generáciu svojho druhu – tak, ako to robili lososy pred ním.

• Obsah článku:
• » Losos atlantický ako druh ryby
• » Minulosť lososa na Slovensku
• » Návrat lososa do Poľska, Slovenska a Česka
• » Zaujímavosti o lososovi

Náš losos tento ťah na neresiská dokáže podstúpiť aj niekoľkokrát za život, na rozdiel od väčšiny amerických (pacifických) foriem nutne nehynie po výtere, ale vracia sa do oceánu. Počas ťahu prakticky nepríjma potravu, čo sa prejaví na šupinách – vďaka trecej značke je možné zistiť, koľko takýchto výletov ten ktorý jedinec už absolvoval.

---

Život lososa

Losos to má v živote dobre zariadené. Vo svojom živote spája benefity okysličenej a čistej horskej rieky, kde má jeho mlaď akú-takú nádej na pokojné „pstruhové“ detstvo, s benefitmy oceánu, kde má zas dospelá ryba viac ako dosť potravy pre rýchly rast.

Plôdik začína príjmať potravu už niekoľko dní po vyliahnutí, po spotrebovaní žĺtkového vaku z ikry. Ich jedálniček je praktický totožný s jedálničkom pstruha – tvoria ho najmä podenky a potočníky vo všetkých vývojových štádiách, neskôr zriedavko aj malé rybky. Približne každý druhý juvenil končí svoju púť už v rodnom potôčiku, ako potrava niektorého väčšieho pstruha. Sladkovodná fáza trvá 2 až 8 rokov (zvyčajne skôr menej). Po tomto období je mladý losos – smolt – plne pripravený na život v oceáne, na ceste ku ktorému sa vydáva v marci až júni.

Losos naberie svoju dospelácku veľkosť práve v oceáne, v ktorom trávi jeden až štyri roky, kým sa prvýkrát vydá na ťah na neresiská. Na videu je zachytený párik českých lososov v riečke Kamenica (prítok Labe).

Lov lososa

Losos na ťahu k neresiskám prakticky vôbec nepríjma potravu. Napriek tomu je vďačnou rybou pri love na mušku, avšak muškárenie na lososa má – čo sa do výberu muchy týka – s klasickou „pstruhovou“ muškárinou pramálo spoločné.

Imitovanie prirodzenej potravy je zvyčajne neefektívny prístup. Voľba vhodnej muchy na lososa závisí od znalostí účinných vzorov na tú – ktorú rieku, ale aj sveteľných podmienkach, teplote vody, denného času… Všeobecne platí, že čím dlhšie je losos v na ťahu v rieke, tým menej ochotný je zaútočiť na muchu. Prečo vlastne losos na mušku zaútočí, nie je s určitosťou známe, existuje však viacero teórií  – agresivita, teritoriálne správanie (ochrana budúcej mlade), zvedavosť či „spomienka“ na mladícke roky, keď v rieke pojedal kadečo…

---

Minulosť lososa u nás

Dnes, pri zadaní slova „losos atlantický“ do Googlu nájdete najskôr prebiehajúce akcie na údeného lososa v supermarketoch, až potom články a publikácie o samotnom druhu ryby. Ani stránka na slovenskej Wikipédií neexistuje.

Posledný zdokumentovaný úlovok lososa na Dunajci je z roku 1947. V súčasnosti sa losos na Slovensku nevyskytuje, avšak budovanie rybovodov v Poľsku dáva spolu s odstraňovaním zdrojov znečistenia vody sľubné vyhliadky na jeho návrat do Dunajca a Popradu. (biomonitoring.sk)

Možno vás prekvapím, ale nie je to vôbec tak dávno (1947), čo bol v slovenskom Dunajci riadne zdokumentovaný posledný úlovok lososa, pričom videné kusy boli hlásené ešte ďaľšie dve desaťročia neskôr (v Poľsku si lososov vyhubili „až“ v priebehu 80-tych rokov). Začiatkom minulého storočia bol teda losos v Dunajci, ale aj v Poprade – napriek intenzívnemu lovu – vcelku „bežne“ sa vyskytujúcou rybou – na rozdiel od hlavátky, ktorá bola do týchto riek umelo vysadená až následne, ako substitút vyhubeného lososa.

Napriek nesmiernej hodnote hlavátky, ktorá by bola – za predpokladu usporiadateľnosti hodnoty rýb – azda až nad lososom, môže jej prítomnosť v „nomen omen“ lososových vodách v budúcnosti pôsobiť ako prekážka návratu ich pôvodného kráľa tôní.

---

Prítomnosť a budúcnosť lososa

Obnovenie populácie lososa v Poľsku bol ako projekt na stole prakticky hneď (1986) potom, čo ho výstavbou niekoľkých priehrad s nefunkčnými, resp. až úplne chýbajúcimi rybochodmi, definitívne vyhubili.

Nová populácia poľských lososov bola založená na rybách najmä z rieky Dvina v Lotyšsku. Len v 90-tych rokoch bolo vysadených do poľských riek takmer dva milióny mladých smoltov, pričom na neresiská sa ich vrátilo v najúspešnejšom ťahu „len“ 4.5% (vypočítané na základe vzorky 60 tisíc označených rýb). Napriek zdanlivo veľkým číslam, počty vysadených rýb boli v skutočnosti objektívne nedostatočné na vybudovanie stabilných populácií. V snahe o návrat lososa do poľských riek sa pokračovalo a pokračuje dodnes, pričom v priemere sa dosahuje úspešnosť na úrovni asi 2.1% navrátilcov.

Napríklad smolty vracajúce sa rok po vypustení do rieky Drwęca dosahujú veľkosť v priemere 63 cm (2.8 kg), o tri roky už 106 cm (11.4 kg). Problémom vytvorenie stabilnej populácie je, okrem dostačujúcej výdatnosti zarybnenia, pravdepodobne aj genetická odlišnosť, resp. odlišnosť medzi prostredním vyhubených lososov a reintrodukovaných rýb z Lotyšska či Škandinávie. Zatiaľ jedinú stabilnú, samostatnú populáciu lososa, sa podarilo ustáliť v rieke Słupia (138 km) na severovýchode Poľska. Tiahnuce ryby sa podarilo náhodne uloviť aj na riekach Reda, Wieprza, Parseta a Rega.

Aj české lososy sa vracajú domov

Pre naše rieky síce bezvýznamný, ale našej situácií veľmi blízky je český projekt „Návrat lososů“. Návrat českých lososov je, podobne ako návrat tých našich, vo veľkej miere závislý od ďaľšej krajiny – Nemecka. Zaujímavosťou je úspešné zapojenie verejnosti v podobe možnosti adoptovať si svojho lososa hoci aj úplne jednoducho – SMS správou (adoptovať lososa cez SMS). Veľmi milá je možnosť pre samotných adoptívnych rodičov – častokrát detí – nájsť v Kamenici vhodnú tôňu a vypustiť do voľnej prírody práve tú svoju adoptovanú rybku.

V samotnom Nemecku začali prvé pokusy o reintrodukciu lososa už v roku 1994, krátko nato (1998) sa pridal aj český rybársky zväz. Prvých navrátilcov pripravených na neres v riečke Kamenici (Labe) zachytili na kameru v roku 2011, avšak dokázateľne sa ryby vracajú do miest vypustenia už od roku 2002. Populácia českých lososov je však do dnes intenzívne podporovaná nasadzovaním desiatkov tisíc kusov plôdika či jednoročkov (v roku 2017 bolo vypustených 30 tis. ks plôdika a 7 tis. ks juvenilov).

---

Vedeli ste, že …

… napriek chýbajúcemu spojeniu s Atlantikom, aj v Dunaji existovala populácia lososa? Vznikla tam buď migráciou historickými kanálmi cez Rýn alebo umelým vysádzaním. Niektoré zdroje ju považujú za formu pstruha.

… losos nepotrebuje na prežitie nutne slanovodné prostredie? Ešte stále existujú na svete jazerá, ktoré tvoria bázu čisto sladkovodných populácií lososa atlantického.

Ďaľšie informácie

Publikácia rozoberajúca stav riek a populáciu lososa vo všetkých krajinách s pobrežím Baltského mora – Salmon and Sea Trout Populations and Rivers in the Baltic Sea – HELCOM (Baltic Marine Environment Protection Commission – Helsinki Commission)

Podrobný report o stave populácie rýb, kvality vody a priechodných i nepriechodných bariérach na asi 20 poľských riekach – stiahnuť ako PDF – HELCOM (Baltic Marine Environment Protection Commission – Helsinki Commission)

Publikácia opisujúca podmienky a genetiku za reintrodukciou lososa do poľských riek – Restitution and genetic differentiation of salmon populations in the southern Baltic genotyped with the Atlantic salmon 7K SNP array