Potok Štiavnica

Zverejnil 9. februára 2022 v rubrike Recenzie revírov člen ceskie.

Keď vyslovím slovo “Hont”, občas sa stretnem s pohľadom, ktorý aj bez slov hovorí, že toto slovo je počuté prvýkrát. Severné Slovensko má totiž nielen vyhlásené pstruhové potoky, ale aj diaľnicu. A kde je cesta, tam sú ľudia. Slovami klasika, ktorý sa v mene menšieho zla stal prezidentom – žiaľbohu, a niekedy aj chvalabohu, že žiaľbohu, že tá diaľnica nešla juhom…

Aby som hneď v úvode dal veci na pravú mieru – Hont je región južne od Banskej Štiavnice, a táto recenzia bude práve o rovnomennom potoku, ktorý v nej pramení.

Na Slovensku máme dva potoky Štiavnica – jeden je vrchovinová riečka, prameniaca v Banskej Štiavnici, a druhý horský potok, prameniaci pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách.

Štiavnica je vrchovinový potok, prameniaci v Štiavnických vrchoch, prakticky priamo v meste Banská Štiavnica. Je najväčším potokom v tomto, inak na vodu chudobnom regióne. V hornej časti toku je to typická lesná pstruhová bystrina s veľkými balvanmi. Smerom po prúde sa mení na pstruhový potok, pre ktorý je typické značné zatienenie jeľšovými kríkmi a vŕbami. Regulovaná je len v dedinách.

Štiavnica malebne meandruje od obce Hontianske Nemce až po Dudince, už ako podhorský potok. Práve tento – už kaprový úsek – mi najviac učaroval. Potok je stále neregulovaný, pomerne rýchly, so štrkovo-okrúhliakovým podložím. Preteká lúkami a hájmi a najmä v lete je tu radosť chytať – okolo vás je typické juhoslovenské teplo, rozkvitnuté lúky, avšak z vody ide príjemný chlad.

Od kúpeľných Dudiniec až po sútok s Ipľom je to už nížinná riečka – tok spomaľuje, dno je zväčša zanesené vrstvou sedimentov, avšak aj priemerná veľkosť rýb vďaka úživnosti vody smerom k Ipľu stúpa.

Revírne číslo	Štiavnica č. 3 \| 3-3980-4-1 Štiavnica č. 2 \| 3-3970-1-1 Štiavnica č. 1 \| 2-2760-1-1
Charakter	kaprová/pstruhová, tečúca (potok)
Brodenie	možné, výborne
Povolenie	kaprové miestne, zväzové, pstruhové miestne
Hĺbka	10 až 30 cm

Obsádka rýb

A tu sa dostávame ku kameňu úrazu. Hoci horný tok je vyhlásený pstruhový revír, a na pstruha tu – popri sprievodných plevelných druhoch – skutočne aj narazíte, vzhľadom na veľkosť toku sa bude jednať pravdepodobne o “panvičkové” veľkosti.

Na kaprovom úseku (od cestného mosta pri COOP Jednota v Hontianskych Nemciach) je jednoznačne dominantnou rybou jalec hlavatý, pričom raz za sto rokov sa chytí aj nejaký čopoták (kto chce maximalizovať šance, môže vyskúšať najmä úseky s menšími prítokmi). Jalca je tu však naozaj požehnane a ochotne reaguje na suchú mušku od skorej jary až do neskorej jesene. Škoda, potok má práve v tomto úseku podľa môjho názoru oveľa väčší potenciál. Napriek tomu, zhrňme si to – hojnosť žravého jalca, krásny potok „tak akurát, po kolená“, unikátne, zatiaľ cezpoľnými neobjavené prostredie… Blízkosť kúpeľov, Banskej Štiavnice, tajchov. To všetko sú faktory, ktoré ma nadchli pri prvej návšteve natoľko, že pravideľne hľadám dôvod sa sem vrátiť.