Tak a je tu opäť ten čas v roku, keď hlavné letné dovolenky sú už za nami, ale ešte by sa pýtalo čosi navyše. A aj tento úplne priemerný muškár sa opäť raz dostal s prútom ďalej od humna, kde už slovenská povolenka stráca svoju moc. Aj nahodil, aj čosi priemerné chytil, a tak sem môže pribudnúť ďaľšia slohová práca na tému „moje letné prázdniny“. Kým naposledy si viackrát vybral za cieľ Slovinsko, tentokrát sa rozhodol popliesť hlavy svojim americkým kolegom – ktorí už vedia, že Slovinsko a Slovensko sú dve rovnaké, úplne rozdielne krajiny – výletom do Česka.

Česko a Slovensko (skrátene „Československo“) je pomenovanie jednej až dvoch krajín, ktoré história bratsky spája a zasa osamostatňuje. Momentálne sú to krajiny dve. Oboje síce majú slovenského premiéra, ale nie toho istého – každá si zvolila toho svojho. Žeby sa opäť… dobre, nechajme to tak. Poďme radšej na ryby.

Do Česka sme sa vybrali aj s polovičkou pozrieť Hezký Český Krumlov, tak sa v krátkosti povenujem najskôr tomuto historickému mestečku. Krumlov je naozaj hezký, príďte aspoň na jednu noc, nech jeho uličky a vyhľady z nich zažijete aj večer, a aj ráno, keď sa zobúdza. Koniec hlásenia. Mne sa podarilo do auta nenápadne prepašovať – podľa návodu na zvládnutie prvých 72 hodín krízy – nutné muškárske minimum. Teda aspoň jeden prút, vestu s tým, čo v nej v čase balenia bolo, a broďáky. A tak ma lákala aj Vltava. Po ceste sme minuli nádrž Lipno vo Vyššom Brode, z ktorej Vltava vyteká a tvorí pstruhový revír Vltava č. 26. Sám som nebol tak celkom presvedčený, že chcem náš spoločný výlet deromantizovať použitím čarovného muškárskeho prútika, ale pohľad z mosta na zazbieranie ryby okolo šesťdesiat – azda potočáka – mi veru rozopol sandále. Veď ale ešte sme ani nedorazili na hotel, musím ešte vydržať…

Panoráma Českého Krumlova s Vltavou

Spravme skok na časovej osi o tri dni. Krumlov máme prejdený odpredu – odzadu, denne cez päťnásťtisíc krokov a k tomu adekvátny počet pív. Vltava volá. Viem, že potrebujem hosťovačku, ale kde ju zohnať? Na jej vybavenie je nutná ešte jedna prerekvizita – štátny rybársky lístok. Ale prv, než sa pustím do vybavovania lístka, naplánujem jednu z našich prechádzok Krumlovom tak trochu oklukou, cez Budějovickú bránu. Aha, no je to možné, tu je rybársky obchod. Poďme sa spýtať, či nepredávajú aj hosťovačky…

Nepredávajú.

Ale vraj možno pochodím v turistickom infocentre, a možno tam vydávajú aj lístky, čím by sme ušetrili cestu na městský úřad. Ešte stále je čas cúvnuť, ale tak, ak má byť vybavenie veškerých papírovaček vec jednej krátkej prechádzky do infocentra… poďme.

V infocentre hosťovačky síce predávajú, ale iba tomu, kto už má státní rybářský lístek. Ten sa dá vybaviť len na odbore zemědelství u pána Bláhu, na městském úřade. Ešte stále je čas cúvnuť, ale veď, keď už máme všetky potrebné informácie… poďme na mestský úrad.

A sme na mestskom úrade. Pred zaklopaním na dvere sa cítim ako stredoškolák na maturite. Čítam zadanie. Už niet kam utiecť. Cestu k českému rybářskému lístku mi značne uľahčí, ak predložím ten slovenský. Ten našťastie mám tu, vo veste. Klop klop… ale pán Bláha tu nie je, má dovolenku – informuje nás pani na chodbe. Znamená to, že z chytačky nic nebude? Ale ne, poďte… Pani sa obracia na kolegynu, či spraví jeden rybársky lístok. Že jasné. Superochotná a milá kolegyňa má tiež doma muškára, diagnózu pozná. Zakrátko už kráčam s čerstvým českým rybárskym lístkom do infocentra – nie mesačným, ale dokonca desaťročným – vybaviť aj hosťovačku na zajtra. Tam ma pani za prepážkou nabrífuje, čo a ako, a za okamih už stískam v ruke krásnu, modrú povolenku na Vltavu č. 27. Posledný pstruhový úsek tejto rieky. Supr.

Lidi tleskali bo úspěch to byl plný

Skôr, než sa vyberieme spolu do vody, pristavím sa ešte pri niektorých špecifikách českého rybářského řádu. Aby informácií neboli priveľa, vypichnem len možno prekvapivé pravidlá, platné tu, na Vltave č. 27. Pre slovenského muškára bude asi prekvapením fakt, že pstruhová sezóna v Česku začína zhodne 16.4., ale trvá až do 1.12., pričom v októbri a novembri je potočák hájený. Jeho lovná miera je mimochodom na tomto revíry až 45 centimetrov. Skutočný kultúrny šok ale vyvolá poznámka „povinnost ponechat si“ vedľa druhov ako sú jalec hlavatý, boleň, ostriež či šťuka. Áno, výklad je doslovný – uvedené druhy nesmú byť pustené naspäť, a to kusy akejkoľvek veľkosti.

Inak, čo sa týka lovu, vo všeobecnosti je možné muškáriť tak, ako sme zvyknutí doma – loviť na tri muchy, prípadne streamrovať. Povinná výbava je rovnaká. Na mnohých revíroch ale platia ďaľšie dodatky ako zákaz použitia protihrotov alebo obmedzenia na počet mušiek, či úsekové obmedzenia. Napríklad na Vltave č. 27 je horný úsek od mostu v kempe až pod splav v Rožmberku vyhradený len pre muškárenie a všetky lososovité ryby musia byť pustené naspäť a to počas celej sezóny. Denné hosťovacie povolenie stojí 1200 Kč (50 EUR) a mesačný rybársky lístok 200 Kč (8 EUR).

Aké to asi bude?

Máme po hotelových raňajkách, takže je desať hodín a ja mierim k vode. Poznáte kultovú scénu z filmu Anděl Páne 2, ako čert s mikulášom potrebujú utiecť cez Vltavu práve v Krumlove, voda sa im božským zázrakom na poslednú chvíľu rozostúpi a oni suchou nohou ujdú pred „zlými“ mikulášmi na druhý breh? No, tak presne to isté sa mi nestalo. Ale ani nebolo treba, Vltava tiekla znateľne nižšia, ako býva bežné. Chytačku začínam vo vodáckom kempe neďaleko hotela.

Vltava tu pripomína náš lipňový Hron – ťažná, tmavá, do široka rozliata voda, pod brehmi zatienená. Sem tam spoza chrbta počuť vodácke „ahoj ahoooj!“, tým sa ale podobnosť končí. Dno hrá všetkými farbami, najväčšmi ťahá oči sýto oranžový piesok. Na hladine pláva pena, ktorá tu ale nie je znakom znečistenia, len prirodzeným dôsledkom zčerenia veľmi mäkkej a kyslej vody. Tá získava svoje charatkeristické vlastnosti, vrátane zlatohnedej farby, už na prameňoch v šumavských rašeliniskách. Je mimoriadne čistá.

Vltava pri vodáckom kempe mi najviac pripomínala náš Hron

Ostatné dni som nakúkal do vody naozaj poctivo, ale pstruha som zabierať nevidel ani jediný raz, a inak tomu nie je ani dnes. Čím začať? Rozhodnem sa chytať skôr nohami, ako hlavou. Naväzujem ťažšieho squirmy worma a už ho lákavo swingujem popod hlbšie, tajomné brehy Vltavy. Netrvá to veľmi dlho a prichádza záber od rybky niečo cez 20 čísiel. Zahliadol som práve hnedý bok potočáka, alebo to len vltavská zlatistá voda takto prikrášlila strieborného jalca? To nezistím, rybka mi padá. Po chvíli mi padá ešte jedna, menšia, to však bol s istotou jalec. Keď ďaľšie dve „tutovkové“ miesta prehádžem bez záberu, rozhodnem sa v Česku prvýkrát chytať na českú nymfu.

To je už iná pesnička, zrazu dostávam hromadu záberov od menších jalcov a ostriežov, dokonca vyťahujem aj malé nosále či podustvy. Keďže ale nemám v pláne zásobiť sa mäsovou zmesou na prípravu tresky, pomýšľam vymeniť nymfy za väčší streamer a ísť chytať vyššie. Ešte ale skúsim jeden náhod z brehu cestou k autu. Poza veľký kameň, tentoraz to hodím trochu ďalej, do hlbšej vody… Konečne, je tam. Ozaj veľký jalec. Jalec? Veď to je dúhak štyridsiatka! Kým ale stihnem zísť s podberákom k vode, ryba sa mi v malej vode vyskáče z háčika bez protihrotu. Je preč. Do prčic. Nevadí. Dobre, vadí… ale aj tak fajn.

V poddanstve hradu Rožmberk

Napriek ochutnávke úspechu ma to ťahá vyššie k Rožmberku, na začiatok revíru. Práve tu je totiž kratší úsek, kde majú cyklisti medzi rybármi (teda prívlačiari) vstup zakázaný, a Vltava tu dovoľuje loviť iba tým, ktorým je blízke remeslo so šnúrou a muškou na konci. Ako som zistil až neskôr, chyť a pusť režim na vybranom hornom úseku platí počas celej sezóny, nie iba od septembra do decembra, ako som sprvu nesprávne pochopil. A ešte k tomu, ja teľa som začal lapať tesne pod jeho koncom, a postupoval po prúde, ďalej od obrovského množstva veľkých rýb, ktoré celkom iste čakali v CHaP-ku len a iba na mňa. Vltavo, Vltavo, kde jsem oči nechal, když jsem k tobě spěchal…

Kým v okolí Zátone mi Vltava skutočne pripomínala Hron, tu hore už moje muškárske zážitky nenachádzajú vhodného pripodobnenia. Meandruje hlbokým udolím pod hradom Rožmberk, plytké hučáky striedajú tajomné jamy, ktorých hĺbku si netrúfam odhadnúť a už vôbec nie vyskúšať. Mimovoľne si spomeniem na slová kamaráda Tomáše, že vo Vltave sú prý taky hlavatky. Hoci je vody pomenej, jej zvyčajná sila je podpísaná na vyhladených balvanoch, veľkých ako menšie auto, ledabolo porozhadzovaných po koryte.

Prvý dúhak mi naznačil, že pstruhy ani tu nemusia byť iba v najhlbšej jame široko – ďaleko, možno v teplejšej vode preferujú práve prúdnice. Tak sa venujem práve takým miestam, squirmy worm však láka pozornosť výhradne a iba jalcov. Našťastie dlhá desiatka háčik je dostatočne veľký, aby drobné jalce platili iba transakčnú daň za popotiahnutie chvostíka, a nie cenu najvyššiu. Podarí sa mi ale náhod práve povedľa tíšiny za balvanom. V momente, ako worma strhne prúd, prichádza záber. Je tam, vltavský potočák. Vidieť zlatého pstruha lietať sem a tam po jeho oranžovej tôni je nádherná podívaná. Mám ohromnú radosť, už len kvôli tejto jedinej, podľa plutiev azda pôvodnej rybe, sa to celé vyplatilo.

Už len kvôli tejto jedinej, podľa plutiev azda pôvodnej rybe, sa to celé vyplatilo.

S jedlom rastie chuť, no Vltava mi odmieta vydať ďaľší poklad takto lacno, na worma. Navyše, už sú skoro dve hodiny poobede, a vo mne aj v mojej polovičke rastie nielen chuť, ale aj hlad. Jedného už ale mám, takže ťažoba chytenej nuly je preč, môžem začať trochu aj rozmýšľať. Hmm. Dlhá prúdnica, zakončená hlbokým, takmer stojatým bazénom. Tu sa v sezóne isto liahnu do kajakov a raftov noví vodáci. Teraz je tu ale kľud, tak by tu mohol byť aj naozaj veľký pstruh. Mením worma za streamer.

Celú jamu mám ako na dlani a darí sa mi náhod skoro až po backing. Následne streamer sťahujem pokojnou vodou rýchlo po prúde. Vďaka jemne zakrivenému jednoháčiku sa ladne vlní. Až tomu spraví rázny koniec pstruh. Je tam ďaľší. A potom zakrátko ešte jeden. Síce ryby panvičkovej veľkosti, ale predsa. Sú to divoké čopotáky.

Čas sa kráti, tak sa posúvam povyše pokojného bazéna do hrdla prúdu, kde je aj hlboká jama. Venujem jej ešte zo päťnásť minút, no miesto veľkého potočáka chytám „iba“ väčšieho ostrieža. No nič, ideme na obed.

Rybky Vltavy

Aby zážitky zo Šumavy nevyšumeli prirýchlo

Večer sa rozhodnem deromantizovať spoločnú dovolenku ešte raz, hodinkovou chytačkou bezprostredne pri hoteli. Práve v jeho okolí som cez víkend videl viacero muškárov, tak snáď domáci vedia, čo robia. Alebo aj nie. Vltava tu tečie vyslovene nezaujímava, prosto rovnoprúdna, ťažná voda sotva po kolená. Azda sem svaz nahádzal dúhaky a teraz sa ešte dochytávajú? Alebo tu je prosto dobrý prístup od cesty, a tak je toto miesto častá prvá voľba.

Úsek pod hotelom ledabolo zlovím po prúde, a pritom sa vyhýbam jalcom, ako sa len dá. Naspäť už nejdem po vode, ale po brehu. Dokonalé bezvetrie a šumavské ticho ale naruší hlasný šplech. Pstruh ako noha, azda mal aj tri kilá. Stál v plytkej vode neďaleko brehu. Kurňa, tak domáci predsalen vedia, čo robia. Vyťahujem streamer a celú plytčinu prelovujem podobne, ako poobede pod Rožmberkom, teda po prúde. Zdržím sa skoro ešte dvadsať minút, ale žiadny záber neprichádza. No, tak toto by sa mi s mesačným lístkom určite nestalo. Ale keď ryby vidia desaťročný, je im jasné, že teraz sa niet kam ponáhľať. Určite sa sem budem musieť ešte vrátiť. Tak teda dovidenia, nabudúce. Petrov zdar!