Na dolnom fenoláku skončila 31.3. ochrana zimoviska, tak som tam bol nakuknúť. Je to tam štandardne napakované rybami, žiadny z druhov ešte nie je v nerese. Vypol sa mi šupináč a následne aj krásny jalec, tak som z toho vyvodil jednoznačný záver, že chyba bude v háčikoch z Temu, a určite nie v mojich slabých zásekoch. Na pomaly prepadanú pupu sa mi darilo loviť karásky, pleskáče a ak si všimli čľupnutie, tak aj jalce. Zábery boli ale mimoriadne nevýrazné – krátke požužlanie bez potiahnutia. Keby nemám možnosť nymfu odsledovať, úspešnosť by bola mizivá.

Chcelo sa mi na Žitavu, ale nechcelo stráviť dve a pol hodiny na cestách. Tak som bol nakuknúť na Dunaj, ale pre silný nárazový vietor (60 km/h) ani nenahodil a radšej šiel vymeniť olej a povysávať auto po zime. K rybám som sa nakoniec dostal až podvečer. Len tuto, za humno, na fenolový potôčik. Jalce sa neukazovali, ale už natiahli po zime naspäť do kanála a pri správnej prezentácií brali suché vzory pekne z hladiny. Tá Žitava ma však stále máta, ešte som túto jar určite nepovedal posledné slovo…

Toto mi chýbalo! Jarné slniečko, neznámy kanál kúsok za dedinou, a zvedavé jalce. Kolenačkovanie po brehu, zasvišťanie šnúry, čľupnutie chrobáka… Veľká vlna, chvíľu pauza, a chrobák mizne v jalcovom krúžku.
A keď som prechytal zvedavé jalčeky pod hladinou, zabodoval squirmy worm v hlbočinách stavidla. Ako bonus, na konci vychádzky som objavil ostrieže, o tom ale už niekedy nabudúce. Od vody som ochádzal s pocitom dobrej muchovačky – konečne nie naobliekaný ako cibuľa, zábery na sucho z hladiny, a radosť z objavenia nového miesta…

Jar! Konečne. Po troch týždňoch mrazov až k -10°C sa dva dni po sebe teplota vyštverala konečne k 7°C a príroda reagovala okamžite. Škoda, že som dnes nemal viac času, ale aj z vysušených beličiek a plotičiek som sa tešil veľmi. Väčšia ryba ešte rozplávaná nebola. Ale prvé vysušené rybky po takmer 4 mesiacoch. Od dnes to už pojde dobre.

Hodinka na fenolovom potôčiku v sobotu ráno cestou do obchodu. Vyššie nad sútokom som objavil dva jalce okolo 40, ale spáchal som hriech najťažší – lenivý previazať, medzi zbierajúce ryby som hodil thungstenovú nymfu. Samozrejme sa rozplašili. Následne som v ďaľších pár tôňach z každej chytil po rybičke. Akési plaché boli, ale náladu do víkendu mi to spravilo aj tak dobrú.

Diabol tkvie v detailoch. Ráno som sa cestou do obchodu zastavil na kanály za domom. Už z auta som videl z mosta zazbierať jalčiska, tak som nestrácal čas obúvaním čižiem či preväzovaním udice, a hodil mu tam to, čo som mal naviazané z minula ešte z Revúcej. Jeden náhod, najskôr nervózny vír a za okamih mucha zmizla v jalcovskej „čiernej diere“. Krásna zdravá ryba z prvej, kiežby každý deň začal takto.

Dnes som tak nejak vytušil, že na prechádzku k MD si mám vziať aj malý ruksačik, v ktorom je malý podberáčik, malá udička a malá povinná výbava. Oplatilo sa, náhodou sme natrafili na takéto malé stavidlo a zachytal som v ňom veľké červenky a jalce.

Prvýkrát na ostro pri vode s tenkarou. Len necelá hodinka cestou do obchodu v nedeľu, bolaže to ale paráda! Našiel som si krásne miestečko na priesakáči, sadol na balvan a spoza trstín čarovným prútikom vábil všetky fajty jalcov. Keď som trafil správny suchý vzor, bolo to už ako na strelnici. V momente, keď sa tieň jalca priblížil na dostrel, prútik zasvišťal vo vzduchu, muška dopadla, objavil sa krúžok… a bolo. Zdolávačka 40+ jalca na jemný prútik bez navijaku mi presne navodila pocity chlapca pytliačiaceho s lieskovým prútom pstruhy za humnom. Misia splnená.

Dnes som si naplánoval spríjemniť si predvianočné frmoly na rybách. Ako čas utekal, plány sa redukovali až do bodu lokálneho minima – fenolový potôčik. Za 15 minút som rýchlo prebehol horný úsek a prechytal sa k sútoku s MD, kde ma čakala tabuľa na foto. Nepytlačil som, zimovisko nadobudne platnosť až 1.1.2024 spolu s novým poriadkom. Lov som však ukončil. Kto chcete, môžete ísť ešte poslednú zimu zachytať teplý kanál pod Slovnaftom – teraz je to na každého vedomí a svedomí, o pár dní už takúto dilemu mať nebudeme.

Veľký piatok, malé ryby. Po neúspechoch v studených vodách som si vybehol zdvihnúť sebavedomie na fenolový potôčik. Ryby príliš nereagovali, najskôr som si myslel, že im len kvôli fenolu slzia oči a dobre nevidia. Stačilo však naviazať jednu suchú a zrazu to išlo – jalce, dokonca aj pleskáče brali z hladiny.