Tak po dlhšej dobe tradičná nedeľná vychádzka na MD cestou do Kauflandu. Ochladenie pôsobí aj na dolniacke ryby zázračne – kým cez leto to tu bolo offline, teraz sa už prebrali k životu. Mal som problém nájsť niečo, čo by malo vhodnú veľkosť pre môj mušák. Zdolávanie jedného z jalcov prilákalo sumca ~180 cm (viď. video), našťastie som jalca včas zachránil a sumcovi sa tak vyhol. Už „menej“ šťastia som mal s cca 6 kg kaprom. Dopadlo to podľa očakávaní. Ale podarilo sa mi zdolať zopár nosáľov a jalčekov. Ozaj budem musieť dokúpiť nejaký kratší jednoručák aspoň o aftme #8, nech mám aj na takéto rybiská šancu. Ten sumec by dnes veľký streamer určite ochotne zobral…

Tak zasa som sa dostal na ryby len v sobotu ráno cestou do obchodu. Slovnaft kanál – až po okraj naplnený vodou na chladenie – zjavne baví nielen mňa, ale aj ryby. Zrazu tu má chytačka doslova nový rozmer – vo väčšej vode nestačí nájsť rybu len na x-ovej osi, treba trafiť aj správnu hĺbku na osi y-ovej. Celkom hore pod nápustným objektom som hneď dostal záber a 3 – 4 minúty zdolával boleňa cez sedemdesiat. Takúto rybu som tam nečakal, mal som iba lahučký navijak bez brzdy a 0.16-ku monofil. Bohužiaľ, pri podoberaní sa zmohol ešte jednu rýchlu otočku a keďže som mal v jednej ruke už podberák a druhou som pridŕžal prút so šnúrou, nestihol som povoliť a urval sa. Potom zabral ešte jeden menší, ale zásek nesadol. K vode som sa vrátil na hodinku znova večer, ako sa zatiahlo a ochladilo. Po boleňoch už nebolo ani stopy, našiel som ale pekného jalca. Dvakrát vybehol za streamrom, ale nevzal. Až keď som miesto podišiel a hodil mu to tam po prúde, zabral. V rýchlej vode to bola opäť zaujímavá zdolávačka, najmä keď sa veľký jalec v prúde jednoducho položil na hladinu a zahlásil „hotovo“. Našťastie to ale už dopadlo dobre.

Dnes som opäť na hodinku – dve vybehol pod Binderák. Takúto premávku som tam ešte nezažil. Niekoľko rybárov a možno až do stovky vodákov. Pod kaskádami sa hneď z rána na vodu spúšťalo viacero skupín, dovedna desiatky kajakov, raftov a člnov. Viaceré krátko po spustení na vodu uviazli na plytčine – jeden veľký motorový čln si to plnou parou namieril do stredu Dunaja, no a ten má práve tam len desiatky centimetrov, a teda uviazol. Vyslobodzovanie trvalo vyše hodiny. Kto chcel zas z vody von, musel čakať, až sa na „rampe“ úvoľní miesto. No proste, podívaná. Chytať v tomto zmätku nedávalo zmysel, tak som prelovil kaskády, vlastne tak, ako som aj plánoval v príspevku nižšie. Priamo v hučáku to bolo bez kontaktu, v prúdoch zatienených porastom pri brehu sa podarilo pár malých jalcov, ale nič väčšie – hoci jednu tridsaťpäťku som videl zazbierať, nevzala nič – ani squirmáka, ani dunajského bubáka, ani streamre, a na sucho sa v spenenej vode pod jeľšami chytať nedalo. V jednej z jám som vyrušil úzku a tmavú, až čiernu rybu okolo päťdesiat, ktorá sa nonšalantne zdvihla a odišla pomedzi kamene dolu prúdom. Azda mieň, alebo malý sumec?

Dnes ráno som vybehol opäť na Dunaj, pod ihlany. Aj keď ráno je relatívny pojem, keďže som pri vode stretol aj Ivana a ten tam bol na kajaku už od šiestej 🙈 Na otvorenej vode som nemal ani záber, ani aktivitu rýb nebolo vidieť, iba čo občas zakoníkovala podustva. Pri brehu, v tieni stromov, mi ale za muchou vybehol veľký ostriež. No a ako som sa otočil vode chrbtom, smerom k brehu, tak sa to rozbehlo. Poniže ihlanov som začal vyberať celkom pekné jalce. Najskôr na nymfu, neskôr zopár vybehlo aj na suchú, hoci nezbierali. Boli to pekné zdolávačky, v hlbokej vode medzi kameňmi ťahali naozaj slušne a niektoré boli vyfarbené tak do zlatista, až som naozaj čakal, že podoberiem dunajského potočáka. Veď kde inde by boli, ako v rýchlej, okysličenej vode? Žiadne takéto prekvapenie sa ale neudialo. Pred desiatou zábery ustali, tak som sa presunul na chvíľu ešte pod Binderák. V teple ma to tam ale nebavilo, pod prahom ryba nešla a na lozenie v kaskádach som dnes nemal náladu. Aj keď práve v rýchlej vode, povedľa zatieneného brehu, by to tam mohlo byť v tomto teple zaujímavé. Tak zas nabudúce.

Fenolový potôčik hore je jedným z mála tokov na celom západe, ktorý teraz nemá o vodu núdzu – skôr naopak, keďže potreba chladiť Slovnaft v štyridsaťstupňových horúčavach je ešte väčšia, aj vody z Dunaja je odrazenej oveľa viac. Kanál je naplnený miestami skoro až po okraj, bežne má trikrát menší prietok. K vode som sa dostal až po 9-tej a jalce už boli po raňajkách. Kým ma vyhnalo preč slnko, podarilo sa pár menších jalcov na sucho – z úseku, na ktorý ešte dopadali tiene stromov. Cestou k autu som ale objavil aj tri pekné štyridsaťpäťky, v rýchlej vode na priamom slnku, ale za suchou nevystúpali a nymfy sa zľakli. Z jedného trsu tráv stúpal celkom výdatný kúdol kalu, možno tam hrabal kapor alebo mrena. Ak sa mi niektorý deň podarí privstať, stálo by to za návštevu skôr ráno a streamrom vyskúšať, či nezvyčajne veľká voda neskrýva nejaké prekvapenie.

Skutočná láska je, ísť na Dunaj, aj keď je pstruhová a lipňová sezóna v plnom prúde. Pod Binderákom som nebol niekoľko rokov, tak ma zaujímalo, ako to tu ide teraz, a ako zachytám, o niekoľko rokov skúseností bohatší. Bude to ľahšie, ako si pamätám, alebo, naopak, vyšiel som z cviku a Dunaj ma vysmeje? Navyše mám rozpísané nejaké povedačky z Dunaja, tak čo je lepšie, než si všetky zážitky v pamäti obnoviť takto priamo, vo vode. Rybárov bolo dnes nezvyčajne veľa, pod kaskádami bolo viacero člnov a ďaľší chytali aj z brehu. Všetko prívlačiari, no a keďže som cielil na bielu rybu, neboli mi konkurenciou. A biela ryba bola našťastie natlačená aj na dostrel, pri brehoch. K vode som prišiel niečo po deviatej a hneď po príchode som zbadal prevaliť sa pod hladinou dve obrovské podustvy, vysoko cez päťdesiat. Dve o niečo menšie som vytiahol a potom som sa vybral do prúdov pod prah hľadať jalce tmavé a plotice lesklé, no už bez úspechu. Ako sa čas blížil k obedu a slnko začalo piecť, aktivita bielej ryby ustala, búchali už len bolene. Ale na Dunaj sa určite čoskoro vrátim, minimálne kým budú teplá a suchá pokračovať.

Tento způsob léta zdá se mi poněkud nešťastným. Pri vode o ôsmej a za niečo vyše hodiny už bolo neznesiteľných 33 stupňov. Vybehol som len tak narýchlo, pozrieť Ľavostranný priesakový kanál. Hold, „pravý“ je iba jeden, v tom ľavom sa mi vždy zdalo byť akosi menej rýb – aspoň teda v hornej časti, ďalej od napojenia na Žitnoostrovské kanály. Z domu som narýchlo zobral len vestu a jeden prút, univerzálnu štvorku. Dúhaky možno zavŕtané niekde hlboko v splave, ostriežov nikde, žiadna drobná ryba, samozrejme, že som narazil iba na veľké kapre. Nemal som na ne náladu, ale v čistej vode ich bolo krásne vidno, tak som sa opatrne, v tieni, priblížil k jednému hlúčiku až na dohod. Mal som len jeden – dva pokusy, kým si ma prvý z nich všimne a zavelí na ústup celému hejnu. Viaceré si skúmavo prezerali squirmy worma – keď muchu na osemnástke nadväzci skúma 7 – 8 kilový kapor, to je proste dráma. Nakoniec jeden asi trojkilový zobral, nasledovala jazda a vypol sa. Takže dnes bez ryby, v tom teple a bez poriadnejšej výbavy mi to aj tak nedávalo zmysel pokračovať. Ale zajtra plánujem pokus číslo dva.

Poobede som sa vybral na dve hodinky pozrieť Stupavský potok. Keď sa mi ale pred nájazdom na diaľnicu otvoril výhľad na dažďové mraky, stočil som to na Malý Dunaj. Veď už minule mi Parná pripomenula, že aj s nepstruhami môže byť sranda. Takže Fenolový potôčik. Sprvu som sa trápil, podarilo sa mi pár menších rýb a spadol jeden kapor. Keď sa znova rozpršalo, vybral som sa ešte hore do húštin, s jednou suchou chytro pozrieť, či niečo nezbiera kvapkami zostrelné chrobáky. No a samozrejme zbieralo. Poslednú dobru prichádzam suchej muške na chuť viac a viac…

Tak ďaľšie dve krátke vychádzky po robote na Teplý potok, alebo teda Fenolák. Snažil som sa cieliť na karásky, ktorých tam je spolu s veľkými kaprami teraz požehnane, ale zatiaľ sa mi nepodarilo trafiť sa im do chuti. Ako – tak fungovali len Ivčove žitnoostrovské vzory, a potom samozrejme kolotočáriny ako squirmy a mop fly. Tie však zapríčinili vedľajšie účinky v podobe niekoľkých malých zubáčikov. Paradoxne, jediný väčší, ktorý bol podľa všetkého už po nerese, skočil na tungstenový red tag. Vrchol bizáru bol sumec ~120, ktorého som videl priplávať hore prúdom a zaľahnúť kamsi na dno. Už som na neho aj zabudol, až kým som nenahodil mopku. Najskôr sa okolo nej zhŕkli belice. Ako klesala na dno spolu s ďobkajúcimi beličkami, čosi sa na dne pomrvilo a za okamih už ťahám meter plus sumca na #4 mušák a navijak bez brzdy… Regulérne za papulu. Samozrejme to dopadlo jediným možným spôsobom. Úlovok pleskáča s trecou vyrážkou mi ale naznačil, že toto miesto si zaslúži ďaľších pár týždňov pokoj, kým sa dotrtoší všetko, čo ešte chce. Takže do 16.4. si dám radšej predpstruhový pôst.

Čas na rybách plynie inak. Dnes som po robote vybehol pozrieť po zimnej „uzávere“ Fenolový potôčik. Ešte priamo v Malom Dunaji som pri brehu objavil životného ostrieža, krásnu rybu s istotou cez 40 cm. Vystriedal som pár múch, nakoniec ho prehovoril k záberu, a spadol mi pri nohách nad podberákom. Pozriem na mobil a zrazu je o hodinu viac. Priamo v ústí to žilo, vo vode boli aj uložené smrekové konáre, asi hniezda zubáčov. Na jednom z nich trónil sumec. V okolí hniezd som nechytal, podaril sa mi ešte priamo v MD jeden krajší ostriež a zubáčik. Pozriem znova na mobil, pomaly už je večer a ja som ešte nenahodil do potôčika. Ten bol ako vždy plný rýb od výmyslu sveta – najmä jalcov, karasov, pleskáčov. Zameral som sa na karáskov, pár z nich sa mi ešte podarilo pred odchodom na rýchlo chytiť. Už to pri vode konečne začína pripomínať jar.