Tak ďaľšie dve krátke vychádzky po robote na Teplý potok, alebo teda Fenolák. Snažil som sa cieliť na karásky, ktorých tam je spolu s veľkými kaprami teraz požehnane, ale zatiaľ sa mi nepodarilo trafiť sa im do chuti. Ako – tak fungovali len Ivčove žitnoostrovské vzory, a potom samozrejme kolotočáriny ako squirmy a mop fly. Tie však zapríčinili vedľajšie účinky v podobe niekoľkých malých zubáčikov. Paradoxne, jediný väčší, ktorý bol podľa všetkého už po nerese, skočil na tungstenový red tag. Vrchol bizáru bol sumec ~120, ktorého som videl priplávať hore prúdom a zaľahnúť kamsi na dno. Už som na neho aj zabudol, až kým som nenahodil mopku. Najskôr sa okolo nej zhŕkli belice. Ako klesala na dno spolu s ďobkajúcimi beličkami, čosi sa na dne pomrvilo a za okamih už ťahám meter plus sumca na #4 mušák a navijak bez brzdy… Regulérne za papulu. Samozrejme to dopadlo jediným možným spôsobom. Úlovok pleskáča s trecou vyrážkou mi ale naznačil, že toto miesto si zaslúži ďaľších pár týždňov pokoj, kým sa dotrtoší všetko, čo ešte chce. Takže do 16.4. si dám radšej predpstruhový pôst.

Čas na rybách plynie inak. Dnes som po robote vybehol pozrieť po zimnej „uzávere“ Fenolový potôčik. Ešte priamo v Malom Dunaji som pri brehu objavil životného ostrieža, krásnu rybu s istotou cez 40 cm. Vystriedal som pár múch, nakoniec ho prehovoril k záberu, a spadol mi pri nohách nad podberákom. Pozriem na mobil a zrazu je o hodinu viac. Priamo v ústí to žilo, vo vode boli aj uložené smrekové konáre, asi hniezda zubáčov. Na jednom z nich trónil sumec. V okolí hniezd som nechytal, podaril sa mi ešte priamo v MD jeden krajší ostriež a zubáčik. Pozriem znova na mobil, pomaly už je večer a ja som ešte nenahodil do potôčika. Ten bol ako vždy plný rýb od výmyslu sveta – najmä jalcov, karasov, pleskáčov. Zameral som sa na karáskov, pár z nich sa mi ešte podarilo pred odchodom na rýchlo chytiť. Už to pri vode konečne začína pripomínať jar.

Keď nesneží, aspoň prší. Ostatné roky sa už 1.1. vždy niesli v znamení nejakej peknej ryby. Tento rok som mal za sebou tri krátke, mrazivé vychádzky, a stále ZERO. Dnes to vyzeralo rovnako na prd, až som po dobrej trištvrte hodine motania sa okolo vody zbadal kdesi tam, za vodou v rákosí, otočiť sa peknú rybu tesne pod hladinou. Podustva? Mrena? Pár náhodov red tagu a prišiel agresívny záber. Kope riadne, žeby zubáč? Kdeže, ikernačka jalca ~55 cm. Takže prvá ryba 2026 síce trocha neskôr, ale zato taktiež celkom zapamätateľná 🙂

Neustále teploty tesne nad nulou, hmla, mrholenie. Vybehol som pozrieť horný fenolový kanál, ale jediná aktívna ryba boli belice. Po jalcoch akoby sa zľahla zem.

Jedno písmenko, iná krajina. Opäť doma. Ostávajú mi 2 dni dovolenky. Ako si „nepokaziť“ dojmy zo Slovinska, ale ešte si užiť voľno? Jalce akoby čítali moje myšlienky a chceli sa ukázať v plnej paráde. Brali prakticky na náhod. Stačilo objaviť jalčeka zaparkovaného pod trsom trávy, šupnúť mu tam jednu suchú a hneď mľaskol. Za hodinku asi do 15 rýb od 30 do 45 cm.

Jalcový Nový Zéland. Toto som ešte nezažil. Hodinka pri vode pred búrkou – 33 stupňov, silnejší vietor a veľké jalce. Prvá 45-ka po dopade suchej rokerky na hladinu nervózne zakrúžila, ale nevzala. Previazal som na mokrý red tag, riadne šplechol a bola tam. Behom hodiny som chytil cez 20 jalcov, z toho viac ako polovica boli ryby 40+. Stačilo agresívne nahodiť pod breh, člupnutie napodobnilo sfúknutého chrobáka, a ryba bola okamžite na muche. Také jednoduché.Jalcovačka ako z učebnice.

Niekedy môžem byť na rybách celý deň a nezažijem nič mimoriadne. Inokedy stačí 50 minút medzi dvoma búrkami a som „sýty“ na ďaľších niekoľko dní. Dnes podvečer som z auta rýchlo zobral ešte vyviazanú #3-ku z Revúcej a poďho na MD. Mal som problém nájsť rybu, ktorá by buď ešte nebola hájená, alebo bola „zdolateľná“. Kapre nad 60 cm boli mimo hru, rovnako aj zaparkovaná šťuka. Vyskúšal som na worma pleskáče, ale jalce boli na muche prv, ako prepadla na dno. No a potom zazvonil hromblesk a rozprávke bol koniec.

Sviatočná hodinka pri vode. Po dopadne patentky na hladinu sa spravila vlna a z pod konára vyštartovala takáto piraňa. Prútik poohýbala statočne, aj brzda bola preskúšaná.

Tradičné rána s mušákom pred sobotným nákupom sú tu zas. Oprášil som svoje 180 cm #4/5 špáradlo, ktoré je na Fenolák ako stvorené. Nemal som času na zvyš, tak som začal squirmy wormom, pleskáče reagovali s nadšením. Keď som ale zbadal hladinovú aktivitu, prezbrojil som samozrejme na sucho. Kvôli malému prútiku som sa narobil so šnúrou viac, ale cítiť kopacne od rýb prakticky až v ruke, to je paráda. Ale už si dávam do zahájenia 16.4. veľkonočný pôst.

To karáskovanie sa mi tak zapáčilo, až som sa hneď ďaľší deň musel vrátiť. Len som zopakoval recept zo včera. Jemne podložiť pupu pred karáska, potriasť a sledovať, či sa pomaly obzrie a dá jej božtek… potom zásek, pampušík sa trocha načertí, ale zakrátko sa zvalí na hladinu a skončí v podberáku. Rozkošná rybačka. Dnes mi cestu skrížil aj azda môj najväčší pleskáč malý a v závere zlatej hodinky neodolal čľupnutiu muchy jalček ~40.