Na znovu otvorenej Revúcej som sa cítil tak trochu ako v kostole. Nezvyčajné ticho. Vody nepribudlo, iba čo jej teplota klesla. Pozreli sme len dve top jamky, z ktorých sa aj podarili top rybky. Dva potočáky cez tridsaťpäť, jeden dúhak okolo štyridsať, a tiež niekoľko lipňov okolo tejto miery. Ono by sa dalo zachytať aj inde – veď Revúca má stále vody dosť, len… na svoje vlastné pomery je to nezvyčajne málo. Tak nejak som sa nevedel zbaviť pocitu, že za tohto stavu sa patrí rybám dať radšej pokoj. Zvyšok času sme sa teda venovali Váhu.