Cez víkend som sa konečne po dvoch mesiacoch od zahájenia ocitol aj na Liptove. V sobotu skoro ráno som vybehol s obojručkou konečne na poriadnu rieku, Váh. Len som akosi nedomyslel tú malú vodu. V Bešeňke to bolo so #7 a streamrom ako ísť s bubnom na zajace. Za niečo vyše hodinky sa mi podaril jeden potočáčik cca 27 cm a potom som zavelil na ústup do Demänovej. Už sa mi nechcelo na nejaké dve hodinky prezliekať opäť do broďákov, tak som obul len vysoké čižmy. Tie ma neskôr medzi ostrými kameňmi poriadne vytrestali za lenivosť. Na Demänovke som chytal vôbec prvýkrát, veľmi utešený, veľký potok. Zarozprával som sa (pravdepodobne) s pani domácou jedného z penziónov na brehu. Aj jej malý sýn začína muškáriť, poradila mi jamu, kde prebýva potočák, ukázaný rozpätím rúk asi šesťdesiatka. Na oplátku som malému nechal zopár múch, ktoré by mohli na Demänovke fungovať. Zmienenú šesťdesiatku sa mi mepodarilo lapiť, chytal som ryby prevažne do dvadsaťpäť, jedna tridsiatka sa mi vypla. Paradoxne, vyššie nad Demänovou, pomimo zástavby, som zachytal oveľa menej, ako v dedine. Niekedy sa sem ešte určite vrátim, takéto veľké potoky ja rád.