Ešte mi ani broďáky nestihli uschnúť a už som sa ocitol bezmála tisíc kilometrov od Vltavy. Na pravej východniarskej svadbe. Ráno šem še zobudzil sice riadne nachcipany, ale už ňe pijany, ta šem mohol sadnuc do motora a isc na ryby. Na Ondavu pod Domašu. Krátky lipňový revír s dolnou mierou potočáka 40 cm. Ta co vam povim, šumna voda. Do široka rozliata rieka s barsveľo prudzikami, ostrovkami, zatienenými brehmi, a samozrejme jamami. Ale od večera diždalo, a nebolo tomu inak ani ráno. Aktivite rýb to zdá sa neprospelo. Začal som kúsok pod priehradou a postupne sa prechytal až k výpustu. Tam som lapil calu hromadu ostrižoch. Najskôr menšie, potom aj väčšie okolo 25 cm, ktoré som nefotil, lebo ta hutorim sebe, že budzu išče vekše… no ale neboli. Tak som sa vybral po prúde, najskôr so squirmákom hľadať pstruhy či lipne v prúdniciach, až neskôr som rezignoval a prezbrojil na mokrú a išol chytac jalce. Malých hromada, ale vekších nebolo. Jeden okolo tridsať sa mi vypol, ostatné mali stova cez dvadsať. Po necelých troch hodinách mi ale zavolala rozrušená polovička, že sa ju pokúšajú vysťahovať z hotela, hoci ubytko som zaplatil o deň dlhšie práve kvôli rybám. No a po vyriešení situácie som sa už nevrátil a radšej uprednostil trochu dospať tu dzivu svadbu. Ondava je ale naozaj krásna rieka, určite by si zaslúžila oveľa viac mojej pozornosti. Škoda, že som sa tento rok na východ nedostal ešte cez pstruhovú sezónu…