Po viac – menej úspešných vychádzkach na ČV som sa rozhodol skomplikovať si život potokom. Po hodinke a pol prelovovania najhlbších jám som škontatoval „zero“. Buď je ryba beznádejne zazimovaná na dne medzi koreňmi, alebo sa Gidra nižšie ešte nespamätala z nedávneho úhynu. Vzhľadom na podivný smrad z vody pod splavom sa prikláňam skôr k druhej možnosti. Výpušťanie žúmp do potoka sa asi stáva ďaľším protikonsolidačným opatrením…

Doteraz som chytal s tenkarou oportunisticky – kedy a kde sa mi to hodilo, tam sa nahodilo. Dnes som bol však na ťažkej vode tenkarovať prvýkrát bez plánu B, ostatné prúty ostali doma. Vychutnal som si tak pýchu aj pád. Našiel som krásne pstruhové miesta, kde som bohužiaľ nedokázal efektívne nahodiť. Chýbala mi buď dĺžka, aby som ostal nepozorovaný, alebo, naopak, som mal prútu a šnúry až priveľa. O to väčšia radosť bola z rybiek chytených tak ako z učebnice – tiahla tôňa, mucha hodená na padáčik kúsok pred seba, potrasenie, zásek, vylovenie rybky pod nohami. Ale divný pocit viny z nepremenených šancí v pekných tôňach ma trápil celú cestu domov…

Tento víkend som plánoval zopakovať – už lepšie vybavený – vychádzku na potok. Po príchode k vode ma však obaril už len pohľad z mosta… vyplavené uhynuté hrenebačky, plosky, ostrieže, kde-tu potočák. Vypustenie akéhosi kalu v kombinácií s nízkym letným stavom nedalo rybám šancu. Ďakujem RS Trnava ktorí išli úhyn hneď riešiť.

Dnes opäť na obľúbenom kaprovom potoku. Hneď v úvode lovu prišlo potrasenie odo dna a okamžite sa mi rozbúšilo srdce ako divé. Nevedel som prečo, až následne moje vedomie pochopilo, že to ruka sama rozoznala vibrácie typu „veľké lososovité“. Nakoniec som podobral takúto ikernačku (44), už po výtere. Tým som stratil motiváciu ďalej chytať, tak som si šiel zabehať hore kopcom do podvečerných Karpát.

V sobotu obľúbený potok vydal jalčeka a jedného PD. V splave ma prekvapili kúpajúce ľadové medvede… Dnes som bol chvíľu vyskúšať Blatinu, ktosi tam od nás z jari bol a vraj bez ryby. Jalcov na maderu, ale len do 27. Chytal som new zealand style, suchý príves a ľahká nymfa na konci. Podarili sa aj dublety. Moc ma to ale nebavilo, po hodinke som to zabalil.

Dnes zas na obľúbenom potoku, nižšie na K úseku. Už začala kúpacia sezona. Rybám to ale až tak neprekážalo. Vyskúšal som aj tesne pod lesáckym pstruhovým úsekom hore, ale bez záberu, aj v top jamkách. Domáci tvrdili, že oni tiež tento rok nula, vraj potok je vytrávaný :/

Dnes 55 minút na jednom z obľúbených potokov – nepstruhový úsek, ale splavené PP som po tých dažďoch tak nejak očakával. Nekonal sa ani jeden, zato potešil hneď z prvej pekný jalec (vzhľadom na rozmery potoka rekordný), pár pleskáčov, ostriež a… tento rok už tretí rak, regulérne „za papulu“ :D. Voda je stále vykypená, trojnásobok bežného májového stavu, ale… čo je dnes už vlastne „bežné“?

Tak dnes som si na hoďku a pol načal Malé Karpaty konečne aj z východnej strany. Voda dobrá – rýchla a prifarbená. Bohužiaľ sa podaril jediný potočáčik, ďaľší spadol a okrem toho už len kusovky jalcov a jedna jamka plná ostriežov. Podvečer som si radšej vybehol na Bielu Skalu.

Včera som, frflal že to je moc jednoduché, chcem niečo viac challenging… dnes na pstruhovom potoku tesne po lejaku. Voda ideálne prikalená, rozliata. Ale veľká bieda, za 2 hodiny len 2 potočáky a 2 jalce. Tak som sa aspoň prebehol hore kopcom až k prameňom, slniečko už pekne hrialo 🙂

Trošku popršalo, tak som vybehol pozrieť jeden z obľúbených potokov, kým je voda. Rybky boli po včerajšom daždi aktívne, niektoré na 5.4″ prútiku aj pekne poťahali. Žiaden potočák nad 40 sa však dnes nekonal.